V parlamente odklepli nové zákony: Zmenené pravidlá pre hazard a voľbu policajného prezidenta | Topky.sk

°C

Sobota, 18. január 2020. Meniny má Bohdana, zajtra Drahomíra, Sára.

V parlamente odklepli nové zákony: Zmenené pravidlá pre hazard a voľbu policajného prezidenta

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: SITA/Diana Černáková
04.12.2018 16:45

BRATISLAVA - Regulácia hazardu bude mať na Slovensku nové pravidlá. Poslanci totiž dnes schválili nový zákon o hazardných hrách, ktorý nanovo definuje štruktúry a hierarchie licencií hazardných hier a vymedzuje ich nové druhy. Zároveň sa zvyšuje ochrana hráčov hazardných hier a menia sa pravidlá na prevádzkovanie hazardných hier na internete. Za návrh zákona zahlasovali aj niektorí opoziční poslanci a parlamentom tak prešiel s podporou 86 hlasov. Návrh musí ešte podpísať prezident.


Medzi základné zmeny, ktoré nový zákon o hazarde prináša, pritom patrí najmä umožnenie súkromným domácim spoločnostiam, ako aj firmám z Európskej únie uchádzať sa o licencie na hazardné hry na internete. Podľa aktuálnej legislatívy má totiž na prevádzkovanie týchto hier monopol národná lotériová spoločnosť Tipos. Novinkou má byť aj nový Úrad pre reguláciu hazardných hier, ktorý má mať kontrolu hazardu na starosti.

Nový zákon zavádza novinky aj v oblasti ochrany hráčov. Zvyšuje sa napríklad minimálny počet výherných prístrojov v prevádzke na 15 kusov a obmedzujú sa prevádzkové hodiny herní s tým, že v čase od 3:00 do 10:00 bude hranie zakázané. Rozširujú sa tiež kompetencie obcí, ktoré napríklad budú môcť počas určitého počtu dní v roku zakázať niektoré druhy hazardných hier. Obce tiež po novom rozhodnú o tom, či budú mať herne v blízkosti škôl alebo škôlok.

Z novej legislatívy by mal pritom ťažiť aj rozpočet. Za udelenie licencií a z následných poplatkov by malo podľa prepočtov rezortu financií v budúcom roku do verejných zdrojov pribudnúť vyše 64 mil. eur, v roku 2020 dodatočných takmer 25 mil. eur. Na druhej strane zriadenie nového úradu si vyžiada ročné náklady zhruba 6 mil. eur. Nový zákon má navrhovanú účinnosť od 1. marca budúceho roka.

Zákon pritom v parlamente ešte prešiel rozsiahlymi úpravami. Len z rokovaní parlamentných výborov totiž vzišlo viac ako 100 pozmeňujúcich návrhov, ďalšie zmeny sa pokúšali do zákona presadiť poslanci cez pozmeňujúce návrhy predložené v parlamente. Išlo najmä o návrhy na ďalšie posilnenie ochrany hráčov pri hazardných hrách. Oproti pôvodnému návrhu sa tak napríklad rozšíril register vylúčených osôb z hrania hazardných hier o osoby, ktoré neplatia výživné. Ďalšie úpravy sa týkajú umiestnenia herní, ich počtu, ponuky hazardu cez audiotextové čísla a ďalších oblastí.

Spoluprácu pri tvorbe tohto zákona si pritom pochvaľovali tak poslanci v parlamente, ako aj predkladateľ, ktorým bol minister financií Peter Kažimír. Ten už pri predložení návrhu totiž avizoval, že je otvorený akýmkoľvek nápadom, ako reguláciu hazardu vylepšiť. Aj preto sa pri záverečnom hlasovaní dočkal aj hlasov časti opozície.

Policajný prezident sa bude vyberať podľa nových pravidiel

Policajný prezident sa bude od februára 2019 vyberať podľa nových pravidiel. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok 76 hlasmi odobrili novelu zákona o Policajnom zbore SR z dielne ministerstva vnútra, ktorá zmeny prináša.

Policajného prezidenta bude naďalej vymenúvať minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktoré musí odobriť nadpolovičná väčšina jeho členov. Menovaný bude na štyri roky s možnosťou opätovného vymenovania. Na ustanovenie do funkcie bude teda potrebná zhoda výberovej komisie, výboru pre obranu a bezpečnosť a ministra.

Podľa zákona má byť do funkcie policajného prezidenta vymenovaný len príslušník Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere najmenej desať rokov. Podľa novely ho môže minister odvolať pre závažné dôvody, ktoré však bude musieť odobriť aspoň trojpätinová väčšina členov brannobezpečnostného parlamentného výboru. Ľubomír Galko (SaS) pôvodne na rokovaní výboru presadil zmenu, aby stačila nadpolovičná väčšina členov tak, ako je to v procese výberu policajného šéfa. V pléne však tento pozmeňujúci návrh vyňali zo spoločnej správy na návrh Jaroslava Bašku (Smer-SD) na osobitné hlasovanie, ktorým neprešiel.

Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu. Novela zákona počíta s vytvorením Úradu inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov. Bude podeň patriť aj vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý sa má zodpovedať vláde.

Riaditeľa Úradu inšpekčnej služby bude menovať do funkcie vláda SR na návrh ministra vnútra. Šéfa inšpekcie budú vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.

Poslanci zároveň odobrili pozmeňujúci návrh Antona Hrnka (SNS) a Róberta Madeja (Smer-SD). Tí presadili, že Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť napokon nedostane úlohu preskúmavať vybavovanie sťažností, ktoré smerujú proti postupu príslušníkov ozbrojených zborov. Tvrdili totiž, že preskúmavanie sťažností sa javí ako inštitút kvázi mimoriadneho opravného prostriedku, pričom táto činnosť má povahu administratívneho konania, čo prináleží výkonnej moci. "NR SR a jej orgány sú zložkou zákonodarnej moci, ktorej v zmysle jej kompetencií nepatrí právo rozhodovať o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. To prislúcha moci výkonnej a súdnej," uviedli Hrnko a Madej.

Daňový bonus na predškolákov sa zdvojnásobí

Daňový bonus na predškolákov sa v budúcom roku zdvojnásobí. Parlament totiž dnes schválil novelu zákona o dani z príjmov z dielne poslancov strany Most-Híd, podľa ktorej sa daňový bonus na deti do šesť rokov zvýši na dvojnásobok oproti súčasnej úrovni od 1. apríla budúceho roka. Návrh musí ešte podpísať prezident.

Návrh podporila aj opozícia, aj keď pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov, aby sa daňový bonus zdvojnásobil na všetky vyživované deti bez obmedzenia veku, v pléne dostatok hlasov nezískali. Celkovo tak za návrh Mosta-Híd zahlasovalo až 143 zo 145 prítomných poslancov.

V praxi sa tak má zvýšiť v budúcom roku daňový bonus na predškolákov o 22,17 eura mesačne, teda o 266,04 eura ročne. Daňový bonus predstavuje sumu, ktorú si môžu pracujúci a samostatne zárobkovo činné osoby odpočítať priamo z daní. Ešte pri predstavovaní návrhu jeho predkladateľka Irén Sárközy z Mosta-Híd argumentovala, že rodiny s predškolákmi si vybrali preto, lebo to najviac potrebujú. Rozšírenie na deti všetkých vekových kategórií je podľa nej v súčasnosti limitované možnosťami rozpočtu.

Zvýšenie daňového bonusu pritom znamená výpadok rozpočtových príjmov v desiatkach miliónov eur. Podľa odhadov strany Most-Híd výnosy z daní z príjmov v budúcom roku klesnú o 39,7 mil. eur. Dopad zdvojnásobenia daňového bonusu na deti do šesť rokov v roku 2020 predpokladajú na úrovni 74,6 mil. eur a v roku 2021 v objeme 80,2 mil. eur.

Štátna školská inšpekcia bude mať silnejšie kompetencie

Štátna školská inšpekcia bude mať silnejšie kompetencie. Koaliční poslanci do parlamentu predložili novelu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorú dnes parlament schválil. Ako povedal predseda parlamentného výboru pre školstvo Ľubomír Petrák, v praxi boli pri výkone inšpekčnej činnosti identifikované viaceré problémy, ktoré súvisia s tým, že kontrolované subjekty nevytvárajú podmienky pre výkon kontroly. „Zámerom návrhu je zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov nastavením jednoznačných pravidiel pre úpravu správ o výsledkoch školskej inšpekcie,“ povedal. Petrák upozornil, že v súčasnosti účinná právna úprava neobsahuje algoritmus, ktorý sa použije v prípade, že na podnet riaditeľa kontrolovaného subjektu alebo na základe vnútornej kontroly v rámci Štátnej školskej inšpekcie boli zistené nedostatky vo výsledkoch a procesoch školskej inšpekcie.

V praxi podľa Petráka narastá frekvencia situácií, keď kontrolované subjekty nevytvárajú podmienky pre výkon kontroly buď tým, že odmietnu predložiť požadovanú dokumentáciu, alebo tým, že zamedzia vstup školských inšpektorov do kontrolovaného subjektu. „Ukazuje sa, že v prípadoch, keď si školy a školské zariadenia uvedomujú, že výsledky kontroly by vzhľadom na existujúci stav mohli viesť k podaniu návrhu na vyradenie subjektu zo siete, je menej rizikové zniesť uloženie pokuty. Pokuta v maximálnej výške 331,50 eura sa ukladá v správnom konaní, čo znamená, že celý proces sa značne predlžuje,“ uviedol Petrák.

Inšpekcia posledný školský rok eviduje štyri školy, ktoré odmietli pustiť inšpektorov do školy. Podľa Petráka existuje aj škola, keď výkon školskej inšpekcie nebol umožnený dvakrát po sebe, bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty, následne po odvolaní bolo vydané rozhodnutie druhého stupňa a v súčasnosti na návrh vo veci rozhoduje súd. Je možné predpokladať, že po rozhodnutí súdu žalobca podá ešte kasačnú sťažnosť, takže definitívne sa vo veci rozhodne najskôr 1,5 roka po pokuse inšpekcie vykonať kontrolu. „Počas tohto obdobia štát prostredníctvom orgánu, ktorý je na to určený, nemá možnosť nielen plánovito dohliadať na úroveň pedagogického riadenia, výchovno-vzdelávacieho procesu a podmienok, ale ani riešiť existujúce problémy. Z charakteristiky problémov vyplýva, že súčasná právna úprava de facto vôbec nerieši vzniknuté situácie,“ dodal Petrák.

Novelou poslanci riešia aj problém na južnom Slovensku. Podľa schválenej novely obec bude musieť pri zriadení školského obvodu brať do úvahy záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. Obec, ktorá nezriadi základnú školu, bude sa môcť dohodnúť so susednými obcami na spoločnom školskom obvode základnej školy. Novela má riešiť stav, ktorý vzniká na južnom Slovensku. Deti vo viacerých obciach nemajú možnosť navštevovať ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským. Starostovia argumentujú nízkym počtom detí, ktoré chcú navštevovať slovenskú ZŠ. Petrák navrhol, aby okresný úrad v sídle kraja rozhodol o spoločnom školskom obvode základnej školy vtedy, ak je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov na území obce z dôvodu, že sa dohoda o spoločnom školskom obvode základnej školy neuzatvorila.

Zdravotná dokumentácia sa už nebude musieť uchovávať na papieri

Zdravotná dokumentácia sa už nebude musieť uchovávať v listinnej podobe. Poslanci NR SR dnes totiž schválili vládny návrh novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Cieľom predloženého návrhu zákona je reakcia na spustenie elektronického zdravotníctva do praxe.

Navrhovaná právna úprava pamätá aj na situácie, keď nie je možné viesť čisto elektronickú zdravotnú dokumentáciu a záznamy ukladať do elektronickej zdravotnej knižky. Novela navrhuje aj úpravu prístupov zdravotníckych pracovníkov k zdravotným údajom v elektronickej zdravotnej knižke, zmenu spôsobu zapisovania a rozsahu zapisovaných údajov do pacientskeho sumára, zmenu v procese vydávania elektronických preukazov zdravotníckeho pracovníka, ako aj vydávanie elektronických preukazov pracovníka v zdravotníctve.

Navrhovaná úprava by mala priniesť aj nové spôsoby uzatvárania dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ako aj odstúpenie od uzatvorenej dohody elektronicky. Ustanoví aj nový spôsob zaraďovania pacienta na dispenzarizáciu ako aj nahlasovania zastupovania.

Zo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa v návrhu vypúšťa štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia, ako aj poplatok za túto službu, ktorá sa prechodom na tzv. elektronický predpis stane bezpredmetnou. Z dôvodu plného napojenia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do národného zdravotníckeho informačného systému sa zavádza nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť, a to na základe dispenzačných záznamov.

Prostredníctvom navrhovanej novely sa tiež v zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach spresňujú ustanovenia upravujúce tzv. viacnásobný elektronický recept. Lekár bude môcť pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti predpísať pacientovi individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku a v súlade s preskripčnými a indikačnými obmedzeniami humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu v počte balení potrebných na liečbu pacienta v trvaní 30 dní. Za odporúčanie odborného lekára sa bude považovať aj odporúčanie ošetrujúceho lekára uvedené v prepúšťacej správe pri prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Poslanci odobrili zákon o ochrane majetku v plynárenstve

Najväčší štátny plynárenský podnik, Slovenský plynárenský priemysel (SPP), bude čiastočne ochránený pred exekúciou. Poslanci Národnej rady SR v skrátenom konaní schválili zákon o ochrane majetku v plynárenstve. Tento zákon by mal štátny podnik aktuálne ochrániť pred zaplatením tzv. Duckého zmenky vo výške 30 miliónov eur. „Potrebujeme poskytnúť aktívam držiteľa povolenia na dodávku plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie a ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, exekučnú imunitu, a to vo vzťahu k jeho majetkovým účastiam na iných subjektoch,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva v dôvodovej správe k návrhu zákona.

Plynárenská firma bude mať len čiastočnú exekučnú imunitu. „Predmetom exekučnej imunity má byť iba majetok takéhoto subjektu, ktorý predstavujú jeho majetkové účasti. Nejde teda o exekučnú imunitu absolútnu, ale iba čiastočnú,“ vysvetlil rezort hospodárstva. Čiastočnú exekučnú imunitu môže získať spoločnosť, ktorá má od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví povolenie na dodávku plynu. Musí byť dodávateľom poslednej inštancie, čiže v prípade potreby preberá záväzky voči spotrebiteľom, ktorým prestal dodávať plyn ich dodávateľ plynu. Taktiež musí byť právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Zákon o ochrane majetku v plynárenstve sa podarilo schváliť za 12 dní, odkedy Najvyšší súd SR vo veci tzv. Duckého zmeniek rozhodol v súdnom spore so spoločnosťou SPP v prospech cyperskej schránkovej spoločnosti STRODEN MANAGEMENT LIMITED, ktorú zastupuje advokát Robert Lenčéš. Ako informovala spoločnosť SPP, Slovenská republika ako ich jediný akcionár tak môže prísť o 30 miliónov eur. SPP považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za nezákonné a nespravodlivé. Spoločnosť zároveň podnikne všetky kroky na zvrátenie nepriaznivého rozhodnutia a na ochranu svojich záujmov.

Poslanci schválili e-kasu, pokladnice sa budú musieť pripojiť na finančnú správu

Podnikatelia budú musieť budúci rok prepojiť svoje pokladnice online so serverom finančnej správy. Vyplýva to z novely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktorú schválila Národná rada SR. Podľa nej povinnosť prepojiť pokladnice s finančnou správou bude platiť od 1. júla budúceho roka. Návrhy opozície, ktorá žiadala účinnosť novely zákona odsunúť o rok, zmeniť definíciu online registračnej pokladnice či dokonca vrátiť návrh novely ministerstvu financií na dopracovanie, v parlamente neprešli.

Rezort financií o tomto projekte s názvom e-kasa hovorí ako o kroku k zefektívneniu kontrol finančnej správy a ako o pokračovaní boja proti daňovým únikom. Zároveň ide o ďalšie z opatrení programového vyhlásenia, v ktorom sa vláda zaviazala zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc s finančnou správou.

Po novom sa budú musieť všetky údaje z pokladníc ukladať v chránenom dátovom úložisku, ktoré je súčasťou online registračnej pokladnice a následne sa budú zasielať do systému e-kasa na finančnú správu. V praxi bude zavedenie tejto povinnosti podľa ministerstva znamenať, že finančná správa bude mať okamžite prehľad o každom nákupe či transakcii, pretože každý vydaný doklad bude zaevidovaný na centrálnom úložisku. Rezort financií zároveň tvrdí, že podnikateľom sa tiež zjednoduší administratíva tým, že nebudú musieť viesť knihu pokladnice, robiť denné uzávierky či využívať niektoré služby servisných organizácií.

Podnikatelia však budú musieť svoje súčasné pokladnice upravovať, niektorí dokonca kupovať nové. Podľa odhadov ministerstva financií štyri pätiny pokladníc bude stačiť upraviť s jednotkovým nákladom zhruba 80 eur. Zvyšných 20 % budú musieť podnikatelia vymeniť za nové, čo ich podľa ministerstva vyjde na zhruba 280 eur za kus. Celkovo tak podnikatelia na Slovensku za zavedenie e-kasy zaplatia podľa prepočtov rezortu financií približne 28 mil. eur. Štát však na druhej strane tvrdí, že podnikatelia výrazne ušetria na ročných prevádzkových nákladoch.

Zavedenie e-kasy však nebude lacné ani pre štát. Ministerstvo hovorí o nákladoch až takmer 18,5 mil. eur na úpravu informačných systémov finančnej správy a prijať bude potrebné aj šesť nových zamestnancov. Výrazne by však z fungovania e-kasy mal ťažiť rozpočet. Predkladatelia si od navrhovaných zmien sľubujú zníženie daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty v sektore ubytovania a reštaurácií, maloobchodu a služieb až o 15 %. Výnosy z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy sa tak v roku 2019 odhadujú na 72,3 mil. eur a v roku 2020 už na 117,9 mil. eur.

Novela posilní pozíciu envirorezortu pri geologických prieskumoch

Novelu geologického zákona, ktorého cieľom je posilniť pozíciu ministerstva životného prostredia (MŽP) pri povoľovaní či zamietnutí geologického prieskumu ložiska určitého nerastu, schválila dnes Národná rada SR. Novela rozširuje možnosti zamietnuť návrh na určenie prieskumného územia. Envirorezort bude môcť návrh zamietnuť, ak skúmané ložisko nebude možné v budúcnosti využívať alebo ak by bol návrh v rozpore s verejným záujmom. Ministerstvo životného prostredia si po novom bude môcť vyžiadať všetky podklady týkajúce sa možného budúceho využitia ložiska.

Navrhované zmeny sú podľa predkladateľov dôležité, keďže podľa ústavy sú jaskyne, nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky vo vlastníctve štátu. Novela tiež stanovuje, že MŽP rozhodne v prospech návrhu zhotoviteľa geologických prác iba vtedy, ak sa preukáže prevaha verejného záujmu nad záujmami vlastníka nehnuteľnosti. Doterajšia úprava takúto povinnosť ministerstvu výslovne neukladá. V prípade obmedzenia vlastníckych práv bude musieť ministerstvo svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť existenciou verejného záujmu. Navrhovaná úprava podľa predkladateľov zlepší kvalitu rozhodovacej činnosti ministerstva, ako aj postavenia vlastníka nehnuteľnosti.

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení

Parlament schválil novelu zákona o sociálnom poistení od poslancov NR SR za Smer-SD a SNS. Novelou zákona sa posúva termín pre posudzovanie znakov závislej práce u fyzickej osoby, ktorá odplatne vykonáva šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu z pohľadu zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení. Tento termín sa posunie o tri roky, z roku 2018 na rok 2021.

Ako novelu zákona zdôvodnili predkladatelia, viaceré ligové kluby v súčasnosti avizujú, že vo vzťahu k ustanoveniam zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení nebudú schopné ekonomicky zvládnuť zvýšené osobné náklady športovcov, a nebudú sa vedieť ďalej starať o rozvoj profesionálneho športu na Slovensku.

Poslanci odobrili vyslanie slovenských vojakov do Iraku

Poslanci NR SR na dnešnom rokovaní odobrili vyslanie profesionálnych vojakov do Iraku. Do oblasti pôjde do 42 príslušníkov Ozbrojených síl SR. Naši vojaci pôjdu do oblasti na pozvanie irackej vlády a budú pôsobiť v rámci poradenstva či pri výcviku. Časť z nich bude spolupracovať s vojakmi Spojených štátov amerických.

"Iracká republika naďalej čelí rozsiahlym bezpečnostným výzvam. Vyplývajú predovšetkým z potreby stabilizácie a obnovy oslobodených oblastí, ich vyčistenia od nástražných výbušných systémov, aby sa vytvorili podmienky pre návrat civilného obyvateľstva," uvádza schválený materiál. Pôsobenie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa podľa materiálu uskutoční na základe pozvania vlády Irackej republiky s cieľom poradenstva a výcviku ich ozbrojeným a bezpečnostným silám, vrátane boja proti ISIL na území Irackej republiky.

Parlament schválil garantovanú energetickú službu

Slovensko sa môže chystať na výraznú obnovu verejných budov. Poslanci Národnej rady SR totiž definitívne schválili vládny návrh novely zákona o energetickej efektívnosti. Vďaka nej by sa mal zaviesť do praxe inštitút garantovanej energetickej služby (GES) vo verejnom sektore. „Cieľom návrhu zákona je umožniť využívanie garantovanej energetickej služby vo verejnom sektore tak, aby nebolo potrebné navyšovanie verejného dlhu Slovenska. Tento postup umožnila nová metodika Eurostatu o štatistickom hodnotení garantovanej energetickej služby,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.

Inštitút GES by sa mal začať na Slovensku uplatňovať od budúceho roka. Jeho rozvoj by mal predovšetkým naplniť trh s obnovou verejných budov. „Z tohto hľadiska je vhodné zamerať sa v najbližšom období najmä na projekty pre budovy verejnej správy, ktoré nie je možné financovať pomocou európskych štrukturálnych a investičných fondov, a priorizovať obnovu verejných budov s čo najväčšou podlahovou plochou umiestnených v Bratislavskom kraji,“ dodal rezort hospodárstva.

Na Slovensku je viac ako 10-tisíc verejných budov. „Model GES má tak značný potenciál modernizovať a rekonštruovať budovy a technologické zariadenia bez potreby priamej kapitálovej investície na tento účel z verejných zdrojov, potenciál znížiť náklady verejnej správy na energie, prispieť k predĺženiu životnosti verejných budov a zlepšiť kvalitu životného prostredia,“ konštatovalo ministerstvo.

Garantovaná energetická služba je celosvetovo používanou metódou pre zvyšovanie energetickej efektívnosti s garanciou dosiahnutia plánovaných výsledkov. Táto služba umožňuje využiť potenciál budúcich úspor energie každej budovy na financovanie potrebných investícií. Podľa Asociácie poskytovateľov energetických služieb (APES SK), Slovensko by mohlo vo verejnom sektore pri realizácii projektov zameraných na energetickú efektívnosť na energiách ročne ušetriť približne 60 miliónov eur. V slovenskom priemysle by sa mohlo vďaka projektom iba s 20-percentnou priemernou úsporou ročne ušetriť dokonca 340 miliónov eur. Na Slovensku je v súčasnosti obnovených zhruba 25 % verejných budov.


Nástroje k článku


ZDROJ: SITA, TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články