BRATISLAVA - Nika Vujisić zverejnila osobné priznanie, v ktorom oznámila, že jej vo veku 34 rokov diagnostikovali poruchu autistického spektra.
„Som autistka. A zistila som to v 34 rokoch,“ uviedla na úvod svojho príspevku. Podľa Vujisić sa prvé podozrenie objavilo po tom, ako zverejnila príspevok o svojich netypických vlastnostiach. Ozvali sa jej psychológovia, rodičia autistických detí aj ľudia s autizmom, ktorí v jej opisoch rozpoznali podobné skúsenosti. Spočiatku ich reakcie odmietala. Myslela si totiž, že nespĺňa bežnú predstavu o autizme.
Ako sama píše, nemala pocit, že by mala problém so sociálnymi interakciami, komunikáciou či opakujúcim sa správaním. Postupne si však začala viac všímať vlastné správanie. Opisuje, že od detstva premýšľala nad tým, „ako by to urobil normálny človek“ a vedome sa učila reagovať spôsobom, ktorý od nej očakávalo okolie. Vujisić uvádza, že diagnózu ADHD poznala už dlhší čas. Až po nasadení liečby však podľa nej začali výraznejšie vystupovať vlastnosti, ktoré si dovtedy neuvedomovala.
Priznáva, že si začala analyzovať každodenné situácie a klásť si otázku, čo je z jej správania prirodzené a čo naopak vzniklo ako snaha zapadnúť medzi ostatných. Opisuje napríklad potrebu poriadku a rutiny, citlivosť na hluk či materiály oblečenia, ale zároveň aj vyhľadávanie nových podnetov a adrenalínu. Práve kombináciu týchto zdanlivo protichodných vlastností si to začala spájať s pojmom AuDHD, teda súbehom ADHD a autizmu. Rozhodla sa preto absolvovať odbornú diagnostiku u špecialistky na autizmus. Výsledok ju podľa vlastných slov prekvapil.
„Po troch hodinách rozhovoru mi povedala, že po desiatich minútach vedela, že som na spektre,“ napísala. Hoci už pred vyšetrením mala podozrenie, definitívna diagnóza v nej vyvolala silné emócie. Po odchode z ambulancie plakala a myslela na svoje mladšie ja, ktoré sa celé roky snažilo pochopiť, prečo sa cíti inak. Veľkú časť príspevku venuje fenoménu maskovania.
Tvrdí, že sa počas života naučila napodobňovať správanie ľudí okolo seba, vedome sa učila prejavovať emócie či reagovať v spoločenských situáciách tak, aby pôsobila prirodzene. Podľa nej si dlhé roky neuvedomovala, že nejde o spontánne správanie, ale o naučený spôsob fungovania. Celý jej príbeh si môžete prečítať nižšie.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%