Stačí jedna nepozornosť, jedno zmenené číslo účtu a peniaze sú preč.
Na Slovensku už boli prípady, keď firmy či samosprávy prišli pri falošných faktúrach o tisíce až desaťtisíce eur – často len preto, že niekto v strese klikol „zaplatiť“ bez ďalšej kontroly. Útočník už často nepotrebuje prelomiť systém – stačí mu presvedčiť človeka, aby platbu schválil sám.
Podvodníci dnes pritom neútočia len na nepozorných účtovníkov. V hľadáčiku majú aj majiteľov firiem a ľudí, ktorí podpisujú vyššie platby. Najčastejší scenár vyzerá tak, že faktúra príde v mene známeho dodávateľa, len s nenápadne zmeneným číslom účtu. Všetko ostatné sedí – suma, logo aj podpis – a peniaze odídu tam, kam nemajú.
„Podvodníci sa nesnažia len hacknúť systém. Oveľa častejšie sa snažia presvedčiť človeka, aby peniaze poslal sám, pretože dnes už rozhoduje najmä sociálne inžinierstvo, nie technický útok,“ vysvetľuje Ján Adamovský, šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.
Keď volá falošný bankár
Druhá vlna útokov je ešte prefíkanejšia. Ide o úplne vymyslené faktúry za marketingové alebo digitálne služby, ktoré firma nikdy neobjednala. Sumy sú relatívne nízke, aby nebudili pozornosť, ale podvodníci ich skúšajú vo veľkom – dúfajú, že niekto zaplatí „len preto, aby mal pokoj“.
Kým pri faktúrach ide najmä o e-mail a papier, ďalší typ útoku útočí priamo na nervy. Volá „bankár“, policajt alebo človek z centrálnej banky, ktorý hodinu vysvetľuje, že peniaze firmy sú ohrozené a treba konať hneď. Cieľ je jediný: dostať človeka pod taký tlak, aby sám urobil prevod alebo si nainštaloval vzdialený prístup, cez ktorý už podvodníci všetko zariadia.
Falošné faktúry: keď rozhoduje jeden detail
Najväčší problém sú podľa bankárov práve falošné faktúry. Podvodníci ich často pošlú v mene existujúceho partnera, lenže zmenia číslo účtu a peniaze skončia u nich. Pre firmu to môže znamenať, že zaplatí správnu sumu, ale na úplne nesprávny účet.
Čoraz častejšie sa objavujú aj úplne vymyslené faktúry za marketingové alebo digitálne služby. Sumy bývajú nižšie, no počet takýchto pokusov je vysoký, a práve to je pre podvodníkov výhodné. Spoliehajú sa na to, že si firma malú položku nevšimne.
Ďalšou hrozbou je falošný bankár, policajt alebo pracovník centrálnej banky. Útočník volá obeti dlhé minúty a snaží sa ju dostať pod tlak, aby sama vykonala prevod alebo nainštalovala vzdialený prístup. V praxi to býva o psychologickom nátlaku, nie o technickom hacknutí.
„Nikdy si nemôžeme byť úplne istí, s kým komunikujeme. Podvodníci vedia pripraviť dôveryhodný príbeh, použiť fotografie aj hlasové nahrávky a v prípade CEO podvodu sa vydávajú za riaditeľa firmy či inú autoritu,“ dodáva Ján Adamovský.
Odborníci odporúčajú vo firme zaviesť kontrolu štyroch očí, nastaviť limity, overovať komunikáciu iným kanálom a nenechať všetko na jedného človeka. Pri vyšších sumách by platba nikdy nemala prejsť len jedným schválením.
Ako znížiť riziko vo firme
Pomôcť vie aj prepojenie účtovného systému s bankovníctvom, aby sa platby len neprepisovali ručne a konateľ schvaľoval už pripravený balík platieb. Tým sa znižuje riziko chýb aj priestor na manipuláciu.
V malých firmách je to ešte citlivejšie, keďže jedna osoba často robí viac úloh naraz. Práve preto bankári zdôrazňujú, že aj jednoduché interné pravidlá môžu zabrániť tomu, aby sa z jednej chyby stal drahý problém.
Viac o téme sa dozviete v rozhovore s expertmi na webe Biznis raňajok.
- reklamná správa -
