BRATISLAVA - Hlas-SD má pri návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027 červené čiary, cez ktoré odmieta ísť. Komunikovať ich chce však priamo s koaličnými partnermi a odkazy cez média odmieta. Strana podľa neho pôjde do volieb sama a povedie ju tam súčasný predseda Matúš Šutaj Eštok. Vyzdvihuje robotu, ktorú aj s ostatnými ministrami za Hlas-SD vo vláde odviedli a sám plánuje ešte presadiť viacero zásadných zmien. O tom, v akom štádiu sú aktuálne rokovania o štátnom rozpočte, či sa dočkáme ďalšieho ozdravného balíčka, ale aj o boji proti záškoláctvu či zneužívaní sociálneho systému sme sa rozprávali s ministrom práce a podpredsedom strany Hlas-SD Erikom Tomášom.
Na ministerstve pripravujete nové opatrenia namierené proti záškoláctvu, zneužívaniu fiktívnej náhradnej starostlivosti či sociálnych dávok pre cudzincov z tretích krajín. Rozšíriť by sa mali dôvody, na základe ktorých môže byť rodičom odobratý prídavok na dieťa. Čo konkrétne sa mení?
- Tradične aj toto opatrenie vyvolalo kontroverziu, ale my sme si na ministerstve práce povedali, že sa už nechceme pozerať na to, ako sú niektoré deti v čase, keď majú byť v škole, na ulici, alebo pobehujú - rovno to poviem - po osadách. Problém záškoláctva a nespolupráce so školou sa najviac týka práve rómskej marginalizovanej komunity, ale tieto naše opatrenia samozrejme platia pre všetkých, aby to nebolo nejakým spôsobom diskriminačné, alebo považované za diskrimináciu. Už v súčasnosti platí, že pokiaľ dieťa riadne nechodí do školy a nemá ospravedlnené hodiny, tak sa prídavok na dieťa nevypláca jeho nezodpovedným rodičom, ale obci, teda takzvanému osobitnému príjemcovi. Obec potom pracuje s peniazmi určenými pre túto rodinu. Ale ukazuje sa, že to nestačí, pretože našim cieľom je dostáť dieťa do školy. Tak sme pristúpili k druhej fáze. Pokiaľ bude pokračovať záškoláctvo aj počas spomínaných prvých troch mesiacov osobitného príjemcu, tak na tri mesiace odoberieme prídavok na dieťa tejto rodine úplne.
Cieľom je chrániť dieťa a dostať ho do školy, pretože len keď je dieťa v škole, tak má šancu na nejakú budúcnosť. Ak behá niekde po ulici, tak určite nie. Takto chceme primať rodičov, ktorí sú za deti zodpovední, aby tieto chodili do školy a nie poza školu. Som veľmi rád, že v našej iniciatíve nás podporil aj komisár pre deti, pán Mikloško, ktorý pozbieral podnety z terénu, najmä z regiónov, kde je marginalizovaná rómska komunita, a povedal, že je potrebné prijať tvrdšie opatrenia, aby deti naozaj boli v škole. Je to o ochrane detí, nie je to o trestaní detí.
Nebude to nevýhodné práve pre samotné deti, keď nebudú mať tri mesiace peniaze už ani obce, ktoré by im mohli za ne poskytnúť napríklad pomôcky?
- Žiadna rodina nemusí prísť o žiadny príspevok či prídavok na dieťa, pokiaľ bude dieťa riadne chodiť do školy. O tom je celý princíp. Okrem tohto opatrenia máme v balíku zákonov aj motivačné faktory. Napríklad zvyšujeme príspevok na školské pomôcky pre deti z rodín v hmotnej núdzi z 33 na 50 eur. Ďalším motivačným faktorom, ktorý v návrhu máme, je rozšírenie príspevok na nezaopatrené dieťa. Ide tiež o príspevok v hmotnej núdzi, ale aj na deti, ktoré chodia do škôlky či na strednú a vysokú školu, lebo doteraz to bolo iba pre deti, ktoré mali povinnú školskú dochádzku. A tento náš balíček obsahuje ďalšie a ďalšie motivačné faktory. Je potrebné vnímať ho komplexne.
Podobné obavy sa objavili už v prípade našej predchádzajúcej iniciatívy, práci na miesto dávok, ktorá dnes funguje už 10 mesiacov. Tiež vyvolala kontroverziu a aj nejaké protichodné názory, ale ľudia dobre vedia, v čom spočíva princíp práca na miesto dávok a to, že pokiaľ človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku, alebo nenastúpi do práce, príde o dávku v hmotnej núdzi. A máme výsledky - 4-tisíc ľudí sa už na základe tejto našej iniciatívy zamestnalo, teda 4-tisíc ľudí si vybralo radšej prácu, ako pokračovanie života na dávkach. A využili aj motivačné faktory ako napríklad to, že keď si nájdu prácu a poberajú plat, tak chvíľu ešte môžu poberať popri tom aj dávku v hmotnej núdzi, ktorá sa postupne znižuje a kráti. Ľudia to využívajú, pretože často bol problém v tom, že sú zavalení exekúciami a radšej nepracovali, aby im exekútor nesiahol na plat. Dávka sa ale neexekuuje. Toto im pomohlo sa zamestnať. Našim cieľom bolo zamestnať ľudí a netrestať. Áno, je pravda, že máme aj takmer 1 300 ľudí, ktorým sme odobrali alebo skrátili dávku, pretože odmietli pracovať, sú proste leniví a nič im v tom nebraní.
Posledná poznámka k tejto téme - tiež sa aj vtedy objavili podobné úvahy, ako ste nadhodili aj teraz pri záškoláctve, že či to ešte neprehĺbi chudobu týchto rodín. Ale ukazuje sa, že minulý rok bol prvým po piatich rokoch, keď klesol počet ľudí ohrozených chudobou na Slovensku, konkrétne o 85-tisíc. A to po tom, ako štyri roky počet ľudí ohrozených chudobou na Slovensku stúpal, najmä za Matovičovej, Hegerovej a Odorovej vlády. Konečne klesá počet ľudí ohrozených chudobou a my netvrdíme, že je to hneď vďaka nášmu opatreniu, ale nepotvrdilo sa to, čo tvrdili všetci tí, ktorí strašili, že sa prehĺbi chudoba na Slovensku.
Aktuálne platí, že pri neospravenenej absencii nad 15 hodín mesačne preberá vyplácanie prídavkov obec. Ako obce zvládajú túto svoju úlohu? Pýtam sa to aj preto, že keď prichádzate s tvrdšími opatreniami, teda s úplným odobratím dávok, tak či nebol problém v tom, ako nakladali s peniazmi určenými pre deti?
- Nevnímam to ako problém. Väčšinou je osobitným príjemcom obec, hoci niekedy to môže byť aj blízka osoba. Obce sa pokúšali s tými peniazmi pracovať - buď ich postupne vyplácali danej rodine, alebo im za ne niečo kupovali. Ale problém je, že sa tým nevyriešil základný problém, ktorý sa vyriešiť mal.
Vyriešilo sa možno to, že tie peniaze išli na potreby dieťaťa a nie napríklad na alkohol, cigarety a podobne.
- Áno, ale nevyriešil sa základný problém a to dostať dieťa do školy. Tá rodina si povedala, že veď ten pridávok na dieťa aj tak dostane v nejakej forme a dieťa do školy nechodí. Namiesto toho chodí niekde po osade alebo po ulici a to ho nič nenaučí. Iba jasný vychovno-vdelávací proces mu môže dať šancu na lepšiu budúcnosť. Preto sme pristúpili k druhej fáze a to, že jednoducho odoberieme pridávok na dieťa. Máme povinu školskú dochádzku, dieťa patrí do školy a preto to chceme jednoducho urobiť.
Chcem pripomenúť jednu vec a to, že už v súčasnosti sa odoberá pridávok na dieťa a platí podobný mechanizmus, ako navrhujeme my teraz pri záškolactve, a to vtedy, ak dieťa pácha priestupky. A nikto to doteraz nespochybňoval. My len tie dôvody pre odobratie pridávku na dieťa rozšírujeme o záškolactvo, o nenástupenie do školy alebo do materskej školy a o nespoluprácu rodičov so školou. To je v tých prípadoch, keď sa dieťa napríklad správa tak, že ohrozuje spolužiakov alebo dokonca učiteľov.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- v akom štádiu sú rokovania o návrhu štátneho rozpočtu 2027
- či pôjde strana Hlas-SD do najbližších volieb sama
- ako sa pozerá na aktuálne prieskumy preferencií
- ako s odstupom času hodnotí prínos dôchodkových prognóz
- či ho mrzí neúspech Branislava Ondruša v boji o post predsedu KOZ
Viac vo VIDEOROZHOVORE:
