USA - Paris Jackson mala detstvo, aké si väčšina ľudí nedokáže ani predstaviť. Vyrastala ako dcéra jedného z najslávnejších mužov planéty, v obrovskom sídle Neverland, obklopená ochrankou, kamerami a svetom, ktorý ju neustále pozoroval. Zároveň však tvrdí, že za zatvorenými dverami bol Michael Jackson predovšetkým jej otec – a najlepší kamarát.
Teraz, vo veku 28 rokov, sa rozhodla o svojom detstve prehovoriť oveľa otvorenejšie než v minulosti. V podcaste Call Her Daddy odhalila detaily, ktoré ukazujú, že život Jacksonových detí bol úplne iný, než si verejnosť predstavovala.
Paris zároveň opísala svojho otca ako človeka, ktorý bol doma oveľa prísnejší, než by si verejnosť možno myslela. Deti mali pravidlá, povinnosti a dôraz na vzdelanie. Televíziu nemohli sledovať neobmedzene a zábava prichádzala až po splnení školských a domácich povinností.
Jedným z najzvláštnejších aspektov jej detstva bolo neustále ukrývanie identity. Michael svoje deti na verejnosti často nechával nosiť masky či zakrývať tvár, aby ich paparazzi nespoznali. Pre Paris a jej súrodencov to bolo jednoducho súčasťou každodenného života.
Zatiaľ čo iné deti sa učili bicyklovať či chodili do školy, oni sa museli učiť, ako zostať neviditeľní pred svetom. Rodina sa navyše často sťahovala a deti vyrastali vo veľmi uzavretom prostredí. Paris dnes hovorí o svojom detstve ako o období, ktoré bolo prísne chránené pred vonkajším svetom. Napriek všetkému, čo sa okolo Michaela Jacksona počas jeho života odohrávalo, Paris o otcovi hovorí s veľkou nehou. Opisuje ho ako veľmi vtipného človeka a svojho najlepšieho priateľa.
Práve preto pre ňu bola jeho smrť v roku 2009 obrovským otrasom. Mala iba jedenásť rokov, keď Michael zomrel. O niekoľko dní neskôr sa pred tisíckami ľudí a miliónmi televíznych divákov postavila na pódium počas jeho spomienkového obradu.
Paris vtedy spontánne vystúpila k mikrofónu. Nebolo to vraj vopred naplánované. Keď nikto z rodiny v danom momente neprehovoril, jednoducho cítila, že chce povedať pár slov o otcovi. Len jedenásťročné dievča sa vtedy pred celým svetom rozplakalo a hovorilo o mužovi, ktorého milovalo. A hoci sa z jej prejavu stal jeden z najpamätnejších okamihov pohrebu, Paris si ho dodnes nepozrela. Možno práve preto, že niektoré spomienky sú jednoducho príliš bolestivé. Paris zároveň priznala, že po Michaelovej smrti sa musela prakticky nanovo naučiť fungovať medzi ľuďmi.
Roky izolovaného detstva totiž znamenali, že v sociálnych situáciách nemala rovnaké skúsenosti ako jej rovesníci. Po otcovej smrti prišiel podľa jej slov doslova „zrýchlený kurz“ sociálnych zručností. Neskôr sa jej život skomplikoval aj problémami so závislosťou. Paris otvorene hovorí o tom, že si začala ubližovať a hľadala únik v návykových látkach. Dnes je však triezva a svoju cestu k abstinencii opisuje ako jednu z najdôležitejších vecí, ktoré v živote zvládla.
