BRATISLAVA - Smrť 24-ročnej reprezentantky v lukostreľbe Denisy Hurban Baránkovej po tragickej nehode v bratislavskej Petržalke naďalej vyvoláva množstvo otázok. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik vo svojom obsiahlom stanovisku upozorňuje, že na základe doteraz známych informácií môže byť sporný samotný pokyn, ktorý mal vodič poškodeného auta dostať od zasahujúcich hasičov.
K tragédii došlo po silnej búrke v nedeľu 21. júna na Osuského ulici. Na zaparkované vozidlo spadol strom. Podľa medializovaných informácií portálu tnlive.sk mali hasiči vodiča vyzvať, aby auto spod stromu presunul. Začal cúvať, avšak úplne nekontrolovane a podľa mladého vdovca Vladimíra Hurbana malo dokonca toto ťažké SUV túrovať.
Vozidlo sa následne spätným smerom prudko rozbehlo, vyšlo mimo parkoviska a zrazilo 24-ročnú olympijskú športovkyňu a tiež 11-ročné dievča. Prítomní hasiči začali dvojicu okamžite zachraňovať a poskytli im aj prvú pomoc. Žiaľ, mladá lukostrelkyňa po prevoze do nemocnice zomrela, dieťa zostáva hospitalizované.
Prvý spor, na ktorý s odstupom dní poukázal bezpečnostný analytik
Veľmi známy bezpečnostný analytik Radovan Bránik po týchto informáciách zdieľal rozsiahly status právneho charakteru, kde upozorňuje, že zákonné oprávnenia hasičov vo vzťahu k civilným osobám môžu byť výrazne užšie, než si verejnosť myslí.
Podľa neho zákon umožňuje veliteľovi zásahu osoby z miesta vykázať alebo im uložiť určité obmedzenia, nie však prikazovať rizikové konanie.
"Oprávnenie voči civilom je formulované ako právo vykázať osoby, alebo ich podriadiť obmedzeniam. Nie je to oprávnenie prikázať civilovi vykonať aktívny rizikový úkon," uviedol analytik. Dodal, že pri osobe nachádzajúcej sa v strese by mala byť skôr snaha zabrániť nebezpečnému konaniu.
Je rozdiel, či ide o požiar alebo o osobnú pomoc od civilistov
Podľa Bránika je dôležité aj to, či pokyn na premiestnenie auta vydal profesionálny hasič alebo dobrovoľník. Upozorňuje, že dobrovoľní hasiči nemajú rovnaké oprávnenia ako príslušníci Hasičského a záchranného zboru. Zároveň zdôrazňuje, že spadnutý strom na vozidle nie je požiar a právne možnosti vyžadovať osobnú pomoc od civilistov sú v takýchto situáciách obmedzené. "Pri záchranných prácach mimo požiaru je základ pre vynucovanie osobnej pomoci od civilov podstatne užší. A aj tam, kde povinnosť osobnej a vecnej pomoci existuje, zákon počíta s vyňatím z tejto povinnosti (§ 48) - nikto nie je povinný poskytnúť pomoc spôsobom, ktorý ho samého alebo iných ohrozuje, alebo na ktorý nie je objektívne, či subjektívne spôsobilý," myslí si.
Analytik preto tvrdí, že pokyn na naštartovanie a presunutie poškodeného auta mohol byť teoreticky vydaný aj mimo zákonných oprávnení. "Prikázať, či umožniť vodičovi rozbehnúť zjavne ťažko poškodené vozidlo bez akéhokoľvek predchádzajúceho overenia jeho technického stavu prekračuje rámec oprávnenia," píše Bránik.
Osobitnú pozornosť venuje aj trestnému stíhaniu vodiča. Ten čelí obvineniu pre usmrtenie a ublíženie na zdraví z nedbanlivosti. Bránik však prízvukuje, že bez znaleckého skúmania technického stavu auta nie je možné jednoznačne určiť, či príčinou tragédie bolo konanie vodiča alebo technická porucha spôsobená pádom stromu.
Popis udalostí indikuje technické zlyhanie vozidla, myslí si analytik
"Z opisu vyplýva, že vozidlo „vytočilo motor na najvyššie obrátky” napriek snahe vodiča iba mierne cúvnuť. To indikuje technické zlyhanie vozidla - s pravdepodobným následkom poškodenia spôsobeného pádom stromu (poškodená elektronika, plynové lanko, riadiaca jednotka a pod.). Ak je to tak, reťazec príčin je: poškodenie stromom - porucha - prevrátenie. Bez znaleckého skúmania vozidla nemožno určiť, či dominantnou príčinou bola porucha (zavinená poškodením + príkazom rozbehnúť defektné auto), alebo konanie vodiča. Pri trestných činoch tohto typu platí, že spôsobený následok nemožno oddeliť od konania páchateľa, lebo medzi konaním a následkom musí existovať príčinný vzťah," nazdáva sa Bránik.
Bránik zároveň kritizuje aj niektoré verejné vyjadrenia o vine vodiča. Tvrdí, že predčasné závery môžu narážať na princíp prezumpcie neviny.
Na záver zdôrazňuje, že jeho stanovisko nie je útokom na hasičov. "Nik na mieste nekonal so zlým úmyslom. Problém spočíva v tom, že dobrý úmysel nie je ani zďaleka postačujúci," uviedol analytik.
