MOSKVA - Moskva má mať s Moldavskom veľké plány. Podľa západných spravodajských služieb sa ho Rusko snaží premeniť na základňu pre nepriateľské aktivity namierené proti Ukrajine aj Európskej únii. V pozadí majú byť kybernetické útoky, dezinformácie, kupovanie hlasov, ale aj tajné výcvikové tábory, kde sa ľudia učili vyvolávať nepokoje či zakladať požiare.
Po Ukrajine je podľa západných spravodajských predstaviteľov Moldavsko druhým najdôležitejším cieľom Moskvy. Kremeľ sa podľa nich nesnaží iba ovplyvňovať politické dianie v krajine. Jeho ambíciou má byť postupné oslabenie Moldavska a využitie jeho územia ako odrazového mostíka proti Ukrajine, Európskej únii a v konečnom dôsledku aj NATO, píše denník The New York Times.
Moldavsko je pre Rusko strategicky dôležité. Leží medzi Ukrajinou a členskými krajinami NATO a zároveň sa pod vedením prezidentky Maie Sandu výrazne orientuje na Európsku úniu. „Rusko chce využiť Moldavsko ako odrazový mostík pre nepriateľské aktivity proti Ukrajine, ako aj proti jej hlavnému obrannému a finančnému spojencovi, Európskej únii. Z týchto dôvodov Rusko v posledných rokoch vyčlenilo obrovské finančné prostriedky,“ povedal Stanislav Secrieru, poradca moldavskej prezidentky pre národnú bezpečnosť a obranu.
Podľa západných spravodajských služieb sa Moskva naďalej usiluje o získanie časti južnej Ukrajiny a vytvorenie pozemného koridoru smerom k Moldavsku. Keďže ruským silám sa tento cieľ nepodarilo dosiahnuť vojenskou cestou, Kremeľ sa podľa dostupných informácií snaží presadiť v Moldavsku predovšetkým politicky. Putinovým termínom na dosiahnutie tohto cieľa má byť koniec roka 2026, tvrdí denník.
Tajné tábory v Srbsku aj Bosne
Jedným z nástrojov mali byť tajné výcvikové tábory v Srbsku a Bosne a Hercegovine. Operatívci napojení na ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU mali v Srbsku zorganizovať tábor, v ktorom sa prevažne Moldavci učili, ako preraziť policajné kordóny, zakladať požiare a vyvolávať nepokoje.
Účastníci mali na sebe nepriestrelné vesty a počas výcviku manipulovali aj s útočnými puškami. Tábor sa nachádzal v rekreačnom zariadení na západe Srbska a vzniknúť mal v lete 2025 – len niekoľko mesiacov pred moldavskými parlamentnými voľbami. Za tri až štyri dni výcviku dostávali účastníci približne 400 dolárov. Pre mnohých Moldavcov išlo o mimoriadne vysokú sumu. Moldavskí vyšetrovatelia a tajné služby sa následne dostali k videozáznamom z mobilných telefónov účastníkov, ktoré mali zachytávať vojenský výcvik.
Výcvik aj blízko Moskvy
A nešlo o jediný takýto tábor. V blízkosti Moskvy sa malo viac ako sto mladých Moldavcov učiť, ako vyrábať a používať zápalné prostriedky a improvizované výbušniny. Súčasťou výcviku malo byť aj ovládanie dronov upravených na zakladanie požiarov či zhadzovanie výbušnín. Dvaja západní spravodajskí predstavitelia uviedli, že na výcvik dohliadala práve ruská vojenská rozviedka GRU.
Ruská sieť mala pôsobiť aj v Bosne a Hercegovine. Jedným z Moldavcov, ktorí sa na tamojšom výcviku zúčastnili, bol Maxim Rosca. Neskôr vypovedal pred moldavským súdom a opísal aj násilie, ktoré mal počas výcviku zažiť. Tvrdil, že ho ruský tréner udrel päsťou do tváre a vyrazil mu zub po tom, čo odmietol absolvovať niektoré cvičenia.
V októbri 2024 boli pri návrate do Moldavska zadržaní traja účastníci bosnianskeho tábora. Vyšetrovatelia u nich mali nájsť časti dronov vrátane nadstavcov určených na zhadzovanie granátov. Objaviť sa mal aj manuál s desivým názvom „Ruská kuchyňa: ABC domáceho terorizmu“.
Cieľom podľa moldavských vyšetrovateľov nebolo vybudovať tisíce ľudí pripravených na násilie. Moskve mala stačiť menšia skupina, ktorá by dokázala v správnom okamihu vyvolať chaos. „Cieľom nebolo nájsť tisíc ľudí, ktorí by páchali trestné činy. Stačilo zapáliť iskru,“ povedal Sergiu Zama, moldavský prokurátor, ktorý viac ako rok vyšetruje prípady súvisiace s ruským zasahovaním do volieb.
Pokus o chaos počas volieb
Moskva podľa moldavských úradov robila kroky aj počas parlamentných volieb 28. septembra 2025. Operatívci vyškolení v Srbsku mali podľa vyšetrovateľov vyvolať chaos v Kišiňove a ďalších častiach krajiny. Niektorí z nich mali mať pripravené aj zápalné prostriedky a na rukách žlto-modré pásky, aby sa počas davov navzájom spoznali. Súčasne mali ruskí hackeri preniknúť do moldavského centrálneho volebného systému a získať kontrolu nad tisíckami súkromných internetových routerov.
Moldavské úrady však boli podľa dostupných informácií pripravené. Polícia ešte pred voľbami prehľadala stovky domov a zadržala ľudí, ktorí sa mali zúčastňovať na výcvikoch alebo prijímať peniaze v rámci ruskej operácie. S pomocou západných spojencov sa moldavským odborníkom podarilo kybernetické útoky zastaviť. Protesty síce vypukli, no k rozsiahlemu násiliu nedošlo. Strana prezidentky Sandu napokon získala viac ako 50 percent hlasov a udržala si moc.
Pre Kremeľ však podľa odborníkov nemuselo ísť o úplnú porážku. Moldavská vláda musela na ochranu volieb nasadiť obrovské množstvo policajtov a bezpečnostných zložiek a vynaložiť značné finančné prostriedky. Zároveň mali proruské skupiny následné zatýkanie svojich protivníkov využívať v propagande a prezentovať ho ako dôkaz údajného autoritárskeho postupu vlády.
Kupovanie ľudí
Rusko však podľa vyšetrovateľov nesiahlo iba po kybernetických útokoch či pokusoch o vyvolanie násilia. Jednou z najsofistikovanejších metód malo byť kupovanie hlasov a organizovanie falošných protestov.
V júli 2025 sa v meste Taraclia na juhu Moldavska konal protest, ktorý navonok pôsobil ako spontánne zhromaždenie miestnych obyvateľov. Zúčastnil sa na ňom aj Iuri Vitneanski, moldavský politický aktivista, ktorý predtým absolvoval výcvik v tábore neďaleko Moskvy. Miestnej televízii vtedy povedal, že išlo o „iniciatívu miestnych obyvateľov“.
Podľa vyšetrovania však vznikla táto iniciatíva približne 1250 kilometrov odtiaľ – v Moskve. Za organizáciou mali stáť ľudia napojení na Ilana Shora, izraelsko-moldavského oligarchu žijúceho v Rusku. Shorova sieť mala prostredníctvom Telegramu ponúkať tisícom Moldavcov peniaze za účasť na protestoch. Účastníci dostávali pokyny, aby pred budovu miestnej samosprávy priniesli metly, ktoré mali symbolicky „upratať“ nepohodlných predstaviteľov. „Cestovné náklady a denné diéty budú preplatené,“ uvádzalo sa v jednej zo správ.
Dokumenty, ktoré mal preskúmať denník The New York Times, zároveň naznačujú, že Shorova sieť získala viac ako 150-tisíc Moldavcov. Ľudia mali za peniaze dostávať rôzne úlohy – od zverejňovania propagandistického obsahu na sociálnych sieťach cez účasť na vopred zorganizovaných protestoch až po presviedčanie voličov, aby hlasovali proti Sandu, jej strane a členstvu v Európskej únii.
Len počas štyroch mesiacov v roku 2024 malo približne 38-tisíc aktivistov dostať takmer 20 miliónov dolárov. Podľa západných spravodajských predstaviteľov pritom cieľ Ruska siaha ešte ďalej. Moldavsko má byť podľa nich súčasťou širšej stratégie, ktorej konečným cieľom je oslabiť európske štruktúry zvnútra a podkopať jednotu EÚ a NATO.
