Nedeľa, 26. jún 2022. Meniny má Adriána, zajtra Ladislav, Ladislava.

Dohoda bez SaS: Koalícia chce presadiť protiinflačný balík aj s opozíciou! Je to chaos, pre niektorých môže byť neskoro

Galéria fotiek (4)
Zdroj: Topky/Vlado Anjel, Ján Zemiar

BRATISLAVA - Protiinflačný balík rozpútal ďalší konflikt medzi ministrom financií Igorom Matovičom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Dokonca sa skloňoval aj odchod liberálov z koalície. Matovič dal sulíkovcom týždeň, nový pozmenený návrh má byť predložený už v stredu na rokovaní. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár navrhol zdanenie firiem s nadmerným ziskom. Podľa odborníkov je to však chaos a pre niektorých už môže byť neskoro, keďže prijatie balíka trvá dlho.


Už niekoľko dní sa koalícia nevie dohodnúť na protiinflačnom balíku. Sulík dostal týždeň, Matovič balík mierne prerába, Remišová.... a Kollár pripustil možné zdanenie firiem s nadmerným ziskom. Je tento balík nastavený správne? Aj na to odpovedali odborníci. 

Archívne VIDEO SaS hodilo rodiny s deťmi cez palubu

SaS odmieta daňový bonus, Matovič balík poupraví

Súčasťou balíka je daňový bonus na dieťa, ktorý sa má zvýšiť na 100 eur. To odmietajú liberáli podporiť, no vetovať to nebudú. Sulík argumentuje tým, že zvýšenie bonusu bude pre extrémne chudobnú rodinu s viacerými deťmi znamenať pokles a bohatá rodina si pritom polepší o stovky eur. Dodal, že opatrenie nie je sociálne, ale extrémne drahé. Kritizoval aj to, že to budú financovať samosprávy.

Richard Sulík
Galéria fotiek (4)
Richard Sulík
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Matovič na druhej strane kritizuje SaS za postoj k protiinflačnej pomoci. Podľa neho liberáli načúvajú potrebám bohatých a rodiny si berú „ako rukojemníkov“ a že peniaze „sú omnoho lepšie uložené v peňaženke rodina ako v kasičke primátora“. Balík pomoci rodinám sa však mierne upraví a minister financií ho plánuje predložiť na vládu už v stredu.

Dohoda bez SaS, sú pripravení to schváliť aj s podporou opozície

Prídavok na dieťa by sa mal od budúceho roka zvýšiť na 50 eur, namiesto pôvodne predstavených 40 eur. O rovnakých desať eur sa zníži príspevok na služby deťom, tzv. "krúžkovné", z pôvodných 60 eur na 50 eur. "Zjednodušene sa to bude dať komunikovať - 50 eur prídavok na dieťa, 50 eur služby deťom. Na to budú mať nárok všetky deti, bez ohľadu na to, či rodičia pracujú, alebo nie. Navyše, keď rodič pracuje, má 50 daňový bonus, a keď má dieťa do 15 rokov, ďalších 50 eur navyše," priblížil Matovič v nedeľnej diskusnej relácii RTVS.

Dohoda bez SaS: Koalícia
Galéria fotiek (4)
Zdroj: Topky/Vlado Anjel

Dohodli sa na tom podľa neho tri koaličné strany bez SaS a sú pripravené schváliť to v parlamente aj s podporou opozície. SaS podporuje protiinflačné opatrenia aj pomoc rodinám, ale je zásadne proti zvyšovaniu daní, zopakoval v diskusii predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič. Sulík pripustil diskusiu v prípade prijatia ústavného zákona o daňovej brzde a v prípade, že sa výnos zo zvýšených a nových daní použije na zníženie inej dane.

My si to presadíme tak či tak

Matovič včera na tlačovke ukázal aj tabuľky, na ktorých zdôraznil, že ide o jeho návrh so súhlasom Sme rodina a Za ľudí. Zabúda, že by malo ísť o vládny návrh alebo návrh vlády. "My ho presadíme tak či tak, či to SaS bude vetovat, alebo nie," povedal. "SaS si nemôže dovoliť povaliť tretiu vládu," vytiahol opäť slávny argument. Na včerajšej tlačovej konferencii Matovič uviedol, že je klamstvo, že samosprávy prídu o 600 miliónov. "Klame, aby chránil oligarchov a zbohatlíkov," uviedol. Podľa analýz ministerstva financií samosprávy budú naopak v zisku 60 miliónov každý rok. 

SaS vyzvala Matoviča, aby prestal zavádzať o daňovom bonuse

Strana SaS vyzvala ministra financií, aby prestal zavádzať o daňovom bonuse na dieťa. Ten podľa šéfa liberálov Richarda Sulíka bude znamenať menej peňazí pre chudobných a viac pre bohatých. "Zvýšenie daňového bonusu na 100 eur, pričom maximálna výška sa navrhuje stanoviť na úroveň 29 percent hrubého príjmu, v sebe zahŕňa zásadnú chybu. Daňový bonus na dieťa pre extrémne chudobnú rodinu s viacerými deťmi tak bude znamenať pokles. Bohatá rodina si však polepší o stovky eur," skonštatoval. Dodal, že opatrenie nie je sociálne, ale extrémne drahé.

Archívne VIDEO SaS nebude vetovať daňový bonus na deti, no nesúhlasí s jeho filozofiou, bohatší sa vraj ešte viac nabalia

Problematické je podľa SaS aj samotné financovanie daňového bonusu. "Mestá a obce budú donútené zvýšiť poplatky a miestne dane, ak im Igor Matovič vezme takmer 600 miliónov eur, pretože si naivne myslí, že on vie verejné financie spravovať lepšie ako starostovia a primátori," dodal Sulík v reakcii na Matovičovo tvrdenie, že podľa neho "sú omnoho lepšie uložené peniaze v peňaženke rodiny ako v kasičke primátora".

Chaotický postup a predvolebná kampaň bez analýz

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu sa v kotlíku ocitla rodinná politika, inflačná pomoc, politické súperenie, hra na city a slovenská zbojnícka mýtológia. "Z pohľadu analytika je to pomerne neprehľadný systém. Úroveň diskusie sa dá prirovnať k predvolebnej kampani, len vtedy si môžu politici dovoliť predkladať čísla bez analýz a dopadov," uviedol pre Topky. 

Po dvoch rokoch vo vláde by pritom od vládnych strán očakával zverejnenie podkladov ich návrhov, zverejnenie dôvodov, prečo to navrhujú a prečo alternatívy zamietli a zverejnenie dopadov a možností financovania. "Nič nemáme. Naopak, tento chaotický postup nás brzdí od sústredenia sa na podstatu," uviedol s tým, že vhodné by bolo napr. zavedenie príjmového testovania a skutočnej solidarity do rodinnej politiky ako je to napríklad v ČR.

Dohoda bez SaS: Koalícia
Galéria fotiek (4)
Zdroj: Getty Images

"Testovanie príjmov má ohromnú výhodu v tom, že odkázané rodiny sú veľmi pravdepodobne ohrozené aj infláciou a teda, sa im dá ľahko cieľovať aj inflačná podpora, ktorá má byť dočasná, a nie trvalá. Rovnako systém testovania umožňuje zohľadniť rastúce energetické náklady a rodiny, s existenčnými problémami, ktoré ešte nepadli do hmotnej núdze, adresne podporiť," komentoval Ďurana s tým, že rodinná politika sa má robiť na základe zadefinovaných cieľov a tie sa majú napĺňať. "Na Slovensku sa, bohužiaľ, za rodinnú politiku považuje len zvyšovanie dávok," povedal.

Inflačná pomoc trvá dlho, pre niektorých už môže byť neskoro

Matovič síce našiel peniaze v kasách obcí a miest, no tieto peniaze budú pravdepodobne chýbať pri prevádzke miest a obcí, ktoré sú tiež zasiahnuté zvyšovaním cien, komentoval analytik spoločnosti FinGO.sk František Burda. "Alebo budeme mať ešte vyššie dane, ktoré budeme platiť samosprávam? Treba si hlavne uvedomiť, že sme za polovicou mája, inflácia prekročila 11 % a poskytnutie protiinflačnej pomoci trvá neuveriteľne dlho. Kým sa vôbec k ľuďom nejaké peniaze dostanú, tak pre niektorých to už môže byť neskoro," skonštatoval analytik.

Protiinflačný balík nie je nastavený správne

Podľa Ďuranu daňový bonus na dieťa nie je dobrým návrhom. "Je to nekoncepčný návrh, ktorý pletie dočasný problém (inflácia) a dlhodobý problém (nesystematická rodinná politika) dohromady," uviedol. Rovnako ani inflačný balík, ktorého súčasťou sú aj vyššie detské prídavky a voľnočasové poukážky pre deti, ktoré chce SaS vetovať, nie je nastavený správne. "Protiinflačný balík by mal cieľovať na ohrozené domácnosti a nie všetky domácnosti s deťmi. Nie každá rodina má existenčné problémy, pomoc by mala byť dočasná. Plošná neadresná pomoc je drahá a tlačí na zvyšovanie daní. V konečnom dôsledku veľkú časť daní zaplatí spotrebiteľ, vrátane rodín, ktorým má byť pomoc určená," uviedol Ďurana.

Podľa Burdu je daňový bonus jedna z ciest ako podporiť občanov Slovenska, aby ich prepad životnej úrovne nebol taký veľký. Čo sa týka balíka, Slovensko stále nemá identifikované skupiny ľudí, ktoré sú najviac zasiahnuté prudkým zvýšením cien a najviac potrebujú pomoc. "Patria k nim dôchodcovia, hendikepovaní ľudia, samoživitelia, mnohodetné rodiny. Až potom môžeme efektívne deliť vyzbierané peniaze od občanov a firiem práve tým, ktorí to najviac potrebujú," komentoval analytik spoločnosti FinGO.sk. Súčasné navrhované opatrenia podľa neho príliš komplikujú poskytnutie pomoci a nemusia zasiahnuť potrebné skupiny občanov. "Napríklad v susednej Českej republike od 1. 4. 2022 zvýšili životné minimum, a týmto krokom zasiahli cieľové skupiny, ktoré potrebujú pomoc okamžite," uviedol. 

Zdanenie nadmerného zisku stovky bohatých firiem

Cestou k dohode celej koalície v rámci schvaľovania protiinflačného balíčka by mohlo byť spoločné rokovanie a dohoda vlády so spoločnosťami, ktorých nadmerné zisky majú byť zdanené. Myslí si to predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorý v diskusnej relácii TA3 povedal, že ústretový postup firiem by mohol zmeniť aj postoj Richarda Sulíka a strany SaS.

"Som presvedčený, že by pomohlo, ak by sme to len tak nenariadili, ale sa s firmami vrátane bankového sektora stretli a dohodli sa na tom, koľko a akým spôsobom môžu v týchto ťažkých časoch prispieť. Verím, že aj firmy budú ústretové," zdôraznil Kollár. "Toto by mohlo presvedčiť aj Richarda Sulíka, ktorý ich v rámci svojej politiky legitímne bráni," povedal Kollár. Dokonca sa v diskusii zhodol aj so šéfom Smeru Robertom Ficom v tom, že okrem zdanenia nadmerného zisku bohatých firiem by sa mal opätovne zaviesť bankový odvod.

Aj koaličná strana Za ľudí chce vykryť náklady na protiinflačný balíček zdanením mimoriadnych ziskov firiem, ktoré profitujú zo súčasnej geopolitickej situácie. Strana zároveň odmieta zasahovanie do trhových cien, ktoré by podľa nej deformovalo trh, uviedol ekonomický expert strany Tomáš Meravý. "Navrhneme zavedenie dane z mimoriadnych ziskov. Je to daň, ktorá sa zvyčajne uvalí na energetické spoločnosti vtedy, keď tieto dosiahnu nejaké mimoriadne, neočakávané zisky v dôsledku nejakej externej udalosti," povedal Meravý. Takúto daň zaviedli v minulosti napríklad v Spojenom kráľovstve a najnovšie ju plánujú uplatniť napríklad v Taliansku. Cenové stropy zaviedli západné krajiny pri ropnej kríze v 70. rokoch minulého storočia, no podľa Meravého nefungovali vtedy a nebudú fungovať ani v súčasnosti.

Môže sa stať, že zdanenie nadmerného zisku zaplatíme my všetci z nášho vrecka

"Smutné je, že dosiaľ sme zoznam týchto firiem nevideli. Prvá ekonomická chyba je hovoriť o nadmernom zisku. Definícia nadmerného zisku nie je jednoduchá a navyše zvýšené zisky sú v trhovom hospodárstve skôr dočasné," uviedol Ďurana. Navrhovaný daňový bonus má byť podľa neho trvalý. "Preto je nelogické ho financovať daňou z nadmerných ziskov. Je to zlý návrh, opiera sa o obľúbenú zbojnicku mýtológiu, poškodzuje podnikateľské prostredie v krajine, ktorá zúfalo trpí nedostatkom zahraničných investícií," dodal. 

Podľa Burdu by malo byť podnikateľské prostredie na Slovensku predvídateľné, jednoduché a hlavne ustálené. "Potom k nám môže prúdiť množstvo nových investícií z celého sveta. Neustále zásahy a zmeny do toho prostredia nám uberajú z konkurencieschopnosti a zaťažujú spoločnosti byrokraciou. Pokiaľ chce vláda uvaliť určitú daň na niektoré firmy či sektory, treba potom skontrolovať, aby tieto firmy nepreniesli túto daň späť na občanov. Lebo sa môže stať, že v konečnom dôsledku zdanenie nadmerného zisku zaplatíme my všetci z nášho vrecka," dodal analytik s tým, že vláda by mala hľadať financie v efektívnom riadení štátu, v úsporách a v nových investíciách štátu, ktoré v budúcnosti prinesú svoje ovocie vo forme nižšej energetickej náročnosti alebo v nižšom počte úradníkov.

Vláda chce na pomoc ľuďom v súvislosti so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur. Avizovala, že zvýšené výdavky štátu na pomoc ľuďom so zdražovaním by malo z podstatnej časti zaplatiť zvýšenie daní pre 100 mimoriadne bohatých firiem.

Dohoda bez SaS: Koalícia chce presadiť protiinflačný balík aj s opozíciou! Je to chaos, pre niektorých môže byť neskoro

Viac o téme:


 
 

Súvisiace články

Najčítanejšie články