BRATISLAVA – Mimoparlamentné strany tlačia na vládu kvôli zdražovaniu. To, že ceny idú stále hore, pociťujeme už niekoľko mesiacov na vlastných peňaženkách. K už aj tak ťažkému obdobiu v dôsledku pandémie, zlým prognózam a rastúcej vysokej inflácii sa koncom februára pridal konflikt na Ukrajine, ktorý situáciu ešte zhoršil. Ľudia preto od vlády očakávajú, že im túto neľahkú situáciu pomôže zvládnuť. Opatrenia, ktoré urobila, však čelia kritike.
Keď minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) podpísal v prvej polovici marca s obchodníkmi dohodu o udržaní cenovej stability základných potravín, mnoho zákazníkov sa potešilo. Tá totiž v praxi znamenala, že pri 13 vybraných základných položkách reťazce nemajú zvyšovať svoje marže. Spolu s oznámením tejto dobrej správy však prišlo zároveň aj schladenie – dohoda totiž neznamenala, že k ich zdražovaniu vôbec nepríde, ale to, že sa takto reťazce vzdajú dodatočného zisku.
Opatrenie sa týkalo základných potravín ako bravčová dusená šunka, pitvané kurča, bravčové párky, biely rožok, ovocný jogurt, chlieb, čerstvé maslo, kuracie prsia, syr, slepačie vajcia veľkosti M, bravčové karé, trvanlivé polotučné mlieko a pšeničná múka.
Lacné triky vlády?
Viac ako mesiac po tomto veľkom kroku však mimoparlamentné zoskupenie Dobrá voľba a Umiernení tvrdí, že tieto „lacné triky vlády“ nefungujú. Urobili totiž nákup spomínaných trinástich druhov potravín v Česku, Poľsku, Maďarsku a aj na Slovensku a ten mal ukázať, že ceny u nás aj naďalej rastú a to rozdielne v jednotlivých reťazcoch. Kým niekde ceny nerástli alebo dokonca poklesli, inde podľa nich narástli až o 20 percent. „Vlčanove ´garantované ceny´ potravín sú najvyššie v strednej Európe,“ uviedli.
Upozornili pritom na problematickú kontrolu. Ako totiž tvrdí podpredseda strany Alojz Hlina, verejnosť netuší, či sa dohoda dodržiava, keďže štát to nekontroluje a neumožnil ani verejnú kontrolu. Z dvoch porovnávacích nákupov, ktoré urobili, je podľa nich zrejmé iba to, že ceny ďalej rastú a najvyššie sú na Slovensku. „Žiadame vládu, aby zaviedla kontrolu a povinné zverejňovanie marží obchodníkov na trinásť základných druhov potravín. Iba tak sa dozvieme, či obchodníci dodržali slovo,“ odkázal Hlina. Ako príklad uviedol susednú Českú republiku, kde v reakcii na silný rast cien zaviedli kontrolu marží pri cene pohonných hmôt v Česku.
Podľa predsedu strany Tomáša Druckera je najvyšší čas, aby minister prestal s lacnými trikmi, a začal pracovať. „Dohoda s obchodníkmi o maržiach bola jeho vlastná iniciatíva. Mal by sa teda starať o to, aby sa plnila. Verejná kontrola marží je spôsob, ako to dosiahnuť,“ dodal.
Na vládu kvôli zdražovaniu tlačí aj KDH
Na vládu tlačí kvôli vysokým cenám aj ďalšia mimoparlamentná strana. Podľa KDH je účinným postupom adresne pomôcť občanom, na ktorých dopadajú cenové nárasty najvýraznejšie, a to formou posilnených existujúcich alebo nanovo zriadených sociálnych dávok. „Takáto pomoc by bola cielená a zamedzilo by sa ňou plytvaniu peniazmi, lebo by ju dostali len tí, čo ju nevyhnutne potrebujú,“ vysvetľuje ekonomický expert strany Jozef Hajko.
Pripomenuli aj potrebu zákona definujúceho energetickú chudobu, ktorý vláde odporúčali prijať už vlani. „Ak by sme dnes mali takýto mechanizmus, na rastúce ceny energií by boli pripravené postupy,“ odkázal Hajko. Energetická chudoba musí byť podľa nich pre vládu prioritou aj preto, že podľa varovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví možno totiž v budúcom roku čakať ďalšie zvýšenie cien energií o desiatky percent.
Riešením súčasnej situácie by podľa neho mohlo byť aj dočasné zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny, gastro a cestovný ruch. Z hľadiska podnikateľov považuje KDH za najefektívnejšie a okamžité riešenie časovo vymedzené výrazné zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty.
Hajko tiež tvrdí, že opatrenia na zmiernenie dopadov zdražovania môže vláda do veľkej miery vykryť štátnym rozpočtom. Za prvé tri mesiace tohto roka malo ministerstvo financií oproti rovnakému obdobiu vlaňajška vyšší výber DPH o 321 miliónov eur a spotrebných daní o 85 miliónov eur. „To vysoko predstihlo pôvodné očakávania. Peniaze, ktoré vláda získala na dani z pridanej hodnoty v dôsledku zvýšených cien komodít, by sa mali vrátiť naspäť obyvateľom vo forme cielenej podpory tých najchudobnejších,“ uviedol.
