BRATISLAVA – Vakcinačná stratégia na Slovensku sa menila niekoľkokrát. Od júna by sme mali mať možnosť vybrať si vakcínu a vo výbere sa už objaví aj schválený Sputnik V. Momentálne sa však boríme s problémom prázdnych čakární a hrozí, že kolektívnu imunitu nedosiahneme. Ministerstvo zdravotníctva plánuje kampaň posilniť. Odborníci radia, ako zvýšiť záujem ľudí. Podľa niektorých sa však kolektívna imunita dosiahnuť nedá.
Prvý, kto poukázal na to, že sa nám zrejme nepodarí vytvoriť kolektívnu imunitu, bol bývalý šéf NCZI Róbert Suja. Práve on sa obával nízkeho záujmu, pričom v tom čase bolo v Čakárni takmer 260-tisíc ľudí. Koncom mája čaká na 1. dávku už len okolo 98-tisíc.
Zo zákulisia OČKOVACIEHO centra: Stáva sa všeličo! VIDEO Ukradnutá pečiatka, Duchoň vo vestibule či dojímavý potlesk
Dnes Čakárne na východnom Slovensku zívajú prázdnotou, pričom na západe si na termín môžete počkať aj viac ako mesiac. Záujem o očkovanie klesá a čím menej budeme očkovať, tým neskôr sa dosiahne kolektívna imunita. Podľa odborníkov je však takmer nemožné, aby sme kolektívnu imunitu dosiahli.
Čakárne zívajú prázdnotou
Suja už začiatkom mája povedal, že ak sa nezaregistruje viac ľudí, očkovacie centrá sa môžu o tri až štyri týždne zatvoriť. Práve to sa deje, prvé centrá na východe Slovenska sa už zatvárajú. Bývalý šéf NCZI očakával, že miera zaočkovanosti nedosiahne ani 38 percent. O pár hodín na to vo svojej funkcii skončil. Rezort zdravotníctva to odôvodnil tým, že bol riadením NCZI poverený len dočasne.
Po takmer mesiaci sa jeho slová čiastočne naplnili. Čakárne na východe zívajú prázdnotou a niektoré sa dokonca zatvárajú.
O prázdnych Čakárňach hovoril aj ekonóm Národnej banky Slovenska Martin Šuster. „Posledné dni pribúdajú do čakárne ľudia pomalším tempom, ako stíhame očkovať. Pritom tempo očkovania by sa malo ešte zrýchľovať. Preto sa bojím, že sa čakáreň bude vyprázdňovať a o pár týždňov nebudeme očkovať toľko, koľko bude kapacita,“ povedal v rozhovore pre Denník N.
Záujem ľudí klesá
Tempo očkovania sa naozaj spomaľuje. Posledný májový deň čakalo na 1. dávku takmer 86-tisíc ľudí. Ministerstva zdravotníctva sme sa pýtali, či rezort očakáva, že sa bude záujem znižovať a čo v prípade, keď v júni alebo júli už naozaj nebudeme mať koho očkovať. Na tieto otázky sme odpovede nedostali. Niektorí odborníci upozornili aj na problematické prerozdelenie vakcín. Vakcíny sú rozdelené podľa počtu ľudí v jednotlivých krajoch. Tento počet však nie vždy zodpovedá reálnemu záujmu.
V Bratislave je záujem o očkovanie dlhodobo vyšší a na termín sa čaká dlhšie, než napríklad v Bradejove, kde museli pre nízky záujem zavrieť vakcinačné centrum. Neplánuje rezort presunúť vakcíny tam, kde je o ne vyšší záujem? „Z hľadiska očkovania musíme myslieť rovnomerne na všetkých obyvateľov Slovenska naprieč celou krajinou. Faktom je, že ľudia si dnes môžu vybrať vakcinačné centrum, kde sa chcú dať zaočkovať a následne v Čakárni bez starostí počkať, kým im príde SMS s oznámením termínu a miesta očkovania,“ uviedla pre Topky hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Pokiaľ sa ľuďom podľa rezortu zdá, že na očkovanie čakajú pridlho, môžu si vďaka PIN kódu, ktorý dostali pri registrácii, zmeniť preferované vakcinačné centrum. „Ubezpečujeme, že každý, kto má záujem o očkovanie, sa naň dostane,“ dodala. Lekár Peter Visolajský, matematik Richard Kollár, analytik Ivan Bošňák i hlavný lekár Bratislavského kraja sa zhodli na troch najlepších možnostiach, ktoré by ľudí mohli pritiahnuť k tomu, aby sa očkovali. Okrem odmeny v podobe uvoľnených podmienok a relatívne slobodného post-covidového života, by mohli zaočkovanosť zvýšiť obvodní lekári, výjazdy (teda mobilné očkovacie tímy), prípadne autobusy, ktoré by ťažšie mobilných ľudí priviezli do očkovacích centier. Podľa Szalaya sú však tzv. očkovacie výjazdy za ľuďmi veľmi náročné.
V Bratislave by sme mali byť preočkovaní v júli
odľa hlavného lekára Tomáša Szalaya by mali byť obyvatelia Bratislavy preočkovaní v júli. „Najnižšie visiace ovocie sme už obrali, tých sme už zaočkovali. S výnimkou Bratislavy, možno Trnavy. Záujem o očkovanie je stále pomerne vysoký, ale vieme, že na východnom Slovensku sú tie čakárne prakticky prázdne,“ uviedol Szalay pre Topky s tým, že v Bratislave čakajú na vakcínu ešte desiatky tisíc ľudí. „Myslím, že v prípade Bratislavy budeme preočkovaní možno v júli,“ myslí si lekár. „Zrejme to nebude dostatok na to, aby sme kolektívnu imunitu dosiahli,“ povedal Szalay.
Potrebujeme zaočkovať 60 percent Slovákov
S počtom zaočkovaných súvisí aj kolektívna imunita. Rezort zdravotníctva stanovil hranicu, kedy ju na Slovensku dosiahneme. Zaočkovať by sme mali 60 percent populácie, momentálne nám k tomuto cieľu chýba ešte 1 527 247 zaočkovaných. Rezort vychádza z Národnej stratégie očkovania proti koronavírusu v podmienkach SR. Kedy teda dosiahnete kolektívnu imunitu? Rezort dúfa, že čoskoro.
Podľa Bošňáka je kolektívna imunita ambiciózny cieľ. „Znamenalo by to takmer nulovú pravdepodobnosť vzniku lokálnych ohnísk. To sa podľa mňa ani nestane, tam sa nedostaneme. Podobne ako pri chrípke alebo pri osýpkach, dnes už vieme, že lokálne epidémie vieme mať aj na Slovensku,“ vysvetlil analytika.
„My budeme mať v niektorých regiónoch veľmi vysokú zaočkovanosť, v Bratislave sme dnes takmer na 50 %,“ uviedol. Dnes sme priemerne na Slovensku na 33 %, hranicu 60 % by sme mohli dosiahnuť ku koncu leta, v niektorých regiónoch však bude problém zaočkovať polovicu. „Tak aj budeme postihnutí v tretej vlne. Sezóna respiračných vírusov sa prejaví silno v nechránených regiónoch a v pohode budú tie zaočkované regióny. Bude o tom veľa diskusií, nenávisti, závisti, obviňovania, ale potom už bude neskoro. Lámať sa to celé bude pri príchode sychravej jesene,“ dodal na adresu kolektívnej imunity Bošňák.
Kolektívna imunita sa pri koronavíruse dosiahnuť nedá
Pri koronavíruse sa však podľa Visolajského kolektívna imunita v tom zmysle, že ak zaočkujeme isté percento ľudí, tak zvyšok, tá neočkovaná populácia, bude chránená nedá dosiahnuť. „Želaný stav je očkovaním dosiahnuť aby koronavírus nespôsoboval úmrtia a ťažké priebehy s potrebou hospitalizácie,“ skonštatoval lekár.
Potrebné je podľa neho zaočkovať všetkých tých, ktorých koronavírus ohrozuje na živote alebo pre nich predstavuje významné ohrozenie zdravia, a to sa presne určiť nedá. „Preto je na každom jednom z nás rozhodnúť sa, či budem riskovať, že koronavírus u mňa spôsobí vážne zdravotné ťažkosti, alebo sa zaočkujem a budem chránený a slobodný - už pandémiou neobmedzovaný,“ uviedol.
Podľa matematika Kollára vyplýva koncept kolektívnej imunity z tradičných matematických modelov šírenia infekčných chorôb. „Tie však obsahujú predpoklady, ktoré terajšia pandémia nespĺňa. Kolektívnu imunitu si možno predstaviť ako fázovú premenu. Ak ochladzujete vodu pod bod mrazu, zrazu sa začne voda meniť na ľad a nezmrznutá voda úplne zmizne. Podobne je to v týchto modeloch, keď zvyšujeme mieru očkovania. V istom momente pri istej úrovni zaočkovania už je pravdepodobnosť znovuobjavenia veľkého ohniska nulová,“ vysvetlil.
„Žiaľ, v moderných realistických modeloch šírenia infekčných chorôb na sieťach sociálnych kontaktov pri pozorovaných parametroch súčasnej pandémie s otvorenými hranicami medzi krajinami a nedostatočnou globálnou úrovňou zaočkovania, takéto mrznutie vody nenastáva,“ myslí si Kollár s tým, že rozvojové krajiny sa podľa neho nepodarí dostatočne zaočkovať zrejme ani počas roka 2022.
Buď sa zaočkujeme, alebo sa nakazíme
Pravdepodobnosť vzniku veľkých ohnísk síce podľa matematika klesá s úrovňou zaočkovania, ale neklesá na nulu, až kým nezaočkujeme celú populáciu. „Spôsobuje to najmä asymptomatické superšírenie. Ak sa vyskytnú vhodné podmienky, tak sa v skupine nezaočkovaných môže ochorenie masovo rozšíriť, najmä ak sú dobre prepojení cez vzájomné kontakty a ak spoločnosť nie je už ochotná vzhľadom na vysokú úroveň zaočkovania robiť tvrdé opatrenia obmedzujúce obyvateľstvo,“ povedal.
„Kolektívna imunita teda vznikne len čiastočne a bude znamenať len to, že v nemocniciach nebudú už tisíce pacientov s COVIDom, ale len stovky,“ povedal Kollár. Preto je podľa neho pravdepodobné, že napokon sa takmer všetci buď zaočkujú, alebo infikujú. S tým súhlasí aj hlavný lekár Bratislavského kraja. Kolektívnu imunitu sa nám podľa Szalaya podarí dosiahnuť na jeseň. „Či už zaočkovaním, alebo tým, že tí ľudia ten COVID dostanú,“ dodal.
