Tragédia v Krakove 
Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
NEW YORK – Chodíte spať neskoro, ráno sa nedokážete zobudiť a ani po dlhom spánku nemáte dostatok energie? Vedci upozorňujú na možnú súvislosť medzi narušenými biologickými hodinami a depresiou. Nová štúdia naznačuje, že takzvaná cirkadiánna depresia by mohla postihovať približne štvrtinu ľudí s ťažkými alebo opakujúcimi sa depresívnymi epizódami.
Výskumníci z Univerzity v Sydney analyzovali údaje 11 380 Austrálčanov, ktorí trpeli prevažne závažnou alebo opakujúcou sa depresiou. Zistili, že 2 604 účastníkov vykazovalo charakteristiky možného nového podtypu ochorenia, ktorý súvisí s narušením vnútorných biologických hodín.
Tie regulujú náš približne 24-hodinový cyklus spánku a bdenia, ale ovplyvňujú aj hormóny, telesnú teplotu či náladu.
Šesť príznakov, ktoré si treba všímať
Vedci identifikovali šesť charakteristík, ktoré môžu naznačovať narušený cirkadiánny rytmus:
1. Výrazné zmeny nálady v závislosti od ročného obdobia.
2. Pravidelné zaspávanie vo veľmi neskorých hodinách.
3. Uprednostňovanie večerných a nočných aktivít.
4. Dlhší spánok počas depresívnych období.
5. Silná únava a vyčerpanie po rannom prebudení.
6. Výrazne odlišný spánkový režim počas pracovných dní a víkendov.
Približne 23 percent účastníkov štúdie spĺňalo aspoň tri z uvedených charakteristík. Samotná prítomnosť týchto príznakov však neznamená, že človek trpí depresiou.
Bežné antidepresíva nemusia účinkovať rovnako
Výskum tiež naznačil, že ľudia s týmto typom depresívnych ťažkostí môžu mať závažnejšie príznaky, ktoré sa objavujú už v mladšom veku.
Vedci u nich zaznamenali aj vyššiu genetickú predispozíciu k poruche pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), ďalším poruchám nálady či metabolickým problémom.
Zaujímavým zistením bolo, že títo pacienti častejšie uvádzali slabšiu odpoveď na bežne predpisované antidepresíva a viac nežiaducich účinkov.
Pomôcť by mohlo svetlo aj pravidelný režim
Odborníci predpokladajú, že niektorým pacientom by mohli prospieť liečebné postupy zamerané na úpravu biologických hodín.
Medzi skúmané možnosti patrí svetelná terapia, pravidelný režim spánku a bdenia či liečba ovplyvňujúca melatonínový systém.
Vedci však zdôrazňujú, že cirkadiánna depresia zatiaľ nie je samostatne oficiálne uznanou diagnózou. Na potvrdenie výsledkov a určenie najúčinnejšej liečby sú potrebné ďalšie výskumy.
Odborníci zároveň pripomínajú, že problémy so spánkom môžu mať množstvo príčin. Ak ich sprevádza dlhodobý smútok, strata záujmov alebo výrazné vyčerpanie, je vhodné obrátiť sa na lekára.
