BOSTON - Vedci pátrajú po spôsoboch, ako spomaliť starnutie a predĺžiť život. Nečakanú stopu teraz našli v tropických dažďových pralesoch Ameriky. Nenápadný motýľ totiž dokáže prežiť násobne dlhšie než väčšina jeho príbuzných a podľa odborníkov za tým môže stáť jedinečný biologický mechanizmus.
Väčšina motýľov po vyliahnutí žije len krátky čas. Ich život sa často počíta na dni alebo niekoľko týždňov. Pri rode Heliconius je však situácia úplne iná.
Niektoré druhy týchto tropických motýľov obývajúcich dažďové pralesy Strednej a Južnej Ameriky dokážu žiť niekoľkonásobne dlhšie než ostatný hmyz. Najnovší výskum publikovaný v odbornom časopise Nature Communications naznačuje, že za tým nemusí byť iba potrava, ako sa vedci dlhé roky domnievali.
Rekordér prežil takmer celý rok
Výsledky štúdie ukázali mimoriadne rozdiely v dĺžke života jednotlivých druhov. Kým priemerný motýľ sa zvyčajne dožíva približne dvoch týždňov, druh Heliconius hewitsoni dokázal prežiť až 348 dní. To znamená, že žil takmer 25-krát dlhšie než bežné druhy motýľov.
Práve tento nezvyčajný rozdiel podnietil vedcov hľadať odpoveď na otázku, čo stojí za ich výnimočnou dlhovekosťou.
Dlhé roky podozrievali peľ
Odborníci predpokladali, že hlavným dôvodom je špecifický spôsob výživy. Motýle rodu Heliconius totiž ako jedny z mála získavajú živiny aj z peľu, ktorý obsahuje cenné bielkoviny a aminokyseliny.
Vedúca autorka výskumu Jessica Foleyová z Centra pre výskum ľudskej výživy a starnutia Jeana Mayera pri Tuftsovej univerzite v Bostone sa preto rozhodla overiť, či práve peľ vysvetľuje ich neobvykle dlhý život. Výsledky však priniesli prekvapenie.
Motýle žili dlho aj bez špeciálnej stravy
Výskumný tím analyzoval 28 druhov rodu Heliconius. Šesť z nich sa prirodzene peľom neživí a ich životnosť sa pohybovala od 14 do 98 dní.
Najzaujímavejšie zistenie však prišlo počas experimentov, keď vedci niektorým motýľom peľ odobrali.
Aj bez tejto potravy zostávali výrazne dlhovekejšie než príbuzné druhy, ktoré peľ nekonzumujú vôbec. To naznačuje, že samotná strava nedokáže vysvetliť celý fenomén.
V tele môžu mať zabudovanú ochranu proti starnutiu
Vedci preto predpokladajú, že si tieto motýle počas evolúcie vytvorili špeciálny biologický systém, ktorý spomaľuje proces starnutia.
„Chcela som zistiť skutočný rozsah predĺženia života u rodu Heliconius, preveriť, či je sprevádzaný pomalším fyziologickým starnutím, a zistiť, či si tieto motýle zachovajú dlhší život aj bez peľu. To by naznačovalo existenciu evolučne vytvorených mechanizmov dlhovekosti,“ vysvetlila Foleyová pre CNN. Podľa odborníkov ide o objav, ktorý môže presahovať hranice entomológie.
Poznatky by mohli pomôcť aj výskumu človeka
Nezávislý expert Jaret C. Daniels z McGuireovho centra pre motýle a biodiverzitu na Floride, ktorý sa na výskume nepodieľal, označil výsledky za mimoriadne zaujímavé.
Podľa neho môže rod Heliconius poslúžiť ako modelový organizmus na skúmanie procesov predlžovania života a biologických adaptácií, ktoré spomaľujú starnutie.
„Výskum naznačuje, že Heliconius môže predstavovať mimoriadne cenný model na štúdium dlhovekosti vrátane mechanizmov, ktoré by mohli spomaľovať starnutie a potenciálne nájsť uplatnenie aj vo výskume človeka,“ uviedol Daniels.
Zároveň zdôraznil, že podobné objavy pripomínajú, aký význam môžu mať aj zdanlivo nenápadné druhy hmyzu pre modernú vedu.
Nenápadný hmyz môže ukrývať veľké odpovede
Hoci je výskum ešte len na začiatku a vedci presný mechanizmus zatiaľ nepoznajú, objav otvára nové možnosti pri skúmaní starnutia.
To, čo sa dnes odohráva v tele tropického motýľa, by jedného dňa mohlo pomôcť lepšie pochopiť procesy, ktoré ovplyvňujú dĺžku života aj u ľudí.
