LONDÝN - Matematický model sa pokúša odhadnúť, dokedy bude ľudstvo existovať. Jeho autori tvrdia, že na základe štatistiky možno určiť hornú hranicu trvania našej civilizácie.
Môže matematika predpovedať zánik ľudstva?
Otázka, ako dlho bude ľudstvo existovať, fascinuje vedcov, filozofov aj futuristov celé desaťročia. Jedna z najdiskutovanejších teórií sa pritom nespolieha na klimatické zmeny, vojny ani asteroidy. Vychádza z čistej matematiky.
Takzvaný „argument súdneho dňa“ sa snaží odhadnúť budúcnosť ľudskej civilizácie pomocou štatistických výpočtov. Jeho zástancovia tvrdia, že ak poznáme približný počet ľudí, ktorí doteraz žili, môžeme odhadnúť aj počet tých, ktorí sa ešte len narodia.
Výpočet vychádza z miliárd životov
Autori teórie odhadujú, že od vzniku moderného človeka žilo na Zemi približne 117 miliárd ľudí.
Základným predpokladom modelu je myšlienka, že dnešní ľudia nezastávajú nijaké výnimočné miesto v dejinách ľudstva. Inými slovami, generácia žijúca dnes by mala predstavovať náhodný bod v celkovej časovej osi existencie ľudského druhu.
Ak tento predpoklad platí, potom existuje podľa zástancov teórie 95-percentná pravdepodobnosť, že doterajších 117 miliárd ľudí predstavuje približne päť percent všetkých ľudí, ktorí budú kedy žiť.
Výsledok? Bilióny ľudí a hranica existencie
Následne prichádza jednoduchý matematický krok. Keďže sto percent je dvadsaťkrát viac ako päť percent, vedci vynásobili odhadovaných 117 miliárd ľudí číslom 20.
Výsledkom je približne 2,34 bilióna ľudí, ktorí by podľa tejto teórie mohli celkovo existovať počas celej histórie ľudstva, píše Daily Star.
Pri súčasnom populačnom vývoji by ľudstvo mohlo túto hranicu dosiahnuť približne o 17 100 rokov.
Práve preto niektorí priaznivci modelu tvrdia, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ľudská civilizácia zanikne ešte pred uplynutím tohto obdobia.
Mnohí vedci s teóriou nesúhlasia
„Argument súdneho dňa“ však patrí medzi najkontroverznejšie vedecké hypotézy. Jeho kritici upozorňujú, že výpočty stoja na veľmi zjednodušených predpokladoch a ignorujú množstvo faktorov, ktoré môžu budúcnosť ľudstva zásadne ovplyvniť.
Podľa odporcov teórie nie je možné zložité dejiny civilizácie redukovať na jednoduchý štatistický model.
Ďalší odborníci navyše poukazujú na to, že technologický pokrok môže situáciu úplne zmeniť. Ak sa ľuďom podarí kolonizovať iné planéty alebo vyvinúť nové technológie, ľudstvo môže podľa nich prežiť ešte milióny rokov.
Držiteľ Nobelovej ceny vidí väčšie riziko inde
Diskusiu o budúcnosti ľudstva nedávno oživil aj americký teoretický fyzik David Gross, laureát Nobelovej ceny za fyziku.
Počas rozhovoru pre Live Science upozornil na hrozby, ktoré podľa neho predstavujú jadrové zbrane a rýchly rozvoj umelej inteligencie.
Na otázku, či sa ľudstvo v priebehu najbližších 50 rokov môže priblížiť k vytvoreniu jednotnej teórie fyziky, odpovedal nečakane pesimisticky.
„V súčasnosti trávim čas tým, že ľuďom vysvetľujem, že šanca, že budete žiť ďalších 50 rokov, je veľmi malá. Kvôli riziku jadrovej vojny máte približne 35 rokov,“ uviedol vedec.
Ide len o hypotézu
Odborníci zdôrazňujú, že „argument súdneho dňa“ nie je predpoveďou budúcnosti v pravom zmysle slova. Ide o štatistický model založený na konkrétnych predpokladoch, ktoré mnohí vedci spochybňujú.
Napriek tomu patrí medzi najznámejšie pokusy matematicky odhadnúť, ako dlho môže ľudská civilizácia ešte existovať.
