LONDÝN – Verila, že jej biologická matka zomrela krátko po pôrode. Až po rokoch sa dozvedela pravdu, ktorá obrátila jej život naruby. Žena dnes tvrdí, že bola ako novorodenec odobratá svojej rodine a desaťročia žila v presvedčení, ktoré sa ukázalo ako lož.
Jade Craneová dlhé roky túžila po dieťati. Po desiatich rokoch liečby neplodnosti, viacerých potratoch a náročnej ceste za vytúženým materstvom sa konečne dozvedela, že čaká dvojičky. Zdalo sa, že všetko ide podľa plánu. V 22. týždni tehotenstva však prišla dramatická komplikácia. Začala jej odtekať plodová voda a po príchode do nemocnice si vypočula krutú prognózu. Lekári jej oznámili, že pravdepodobne potráca.
Jade však tvrdila, že stále cíti pohyby oboch detí. Keď jej zdravotníci vysvetľovali, že deti sa narodili pred hranicou všeobecne uznávanej životaschopnosti plodu, odmietla sa vzdať. Prosila lekárov, aby urobili všetko pre ich záchranu.
O niekoľko minút prišla na svet dcéra Harley. O hodinu neskôr sa narodil aj jej brat Harry. Obe deti vážili približne pol kilogramu a podľa mamy boli „veľké asi ako plechovka koly“. Okamžite ich previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti pre novorodencov.
Nasledujúce mesiace boli bojom o život. Predčasne narodené deti trápili nedostatočne vyvinuté pľúca, krvácanie do mozgu, problémy so srdcom aj vážne komplikácie tráviaceho systému. Obaja súrodenci podstúpili viacero operácií a dlhé týždne strávili napojení na prístroje.
Po piatich mesiacoch v nemocnici však prišla správa, na ktorú rodina čakala. Harley aj Harry mohli ísť domov. Hoci ešte určitý čas potrebovali kyslíkovú podporu a pravidelné kontroly lekárov, ich zdravotný stav sa postupne zlepšoval.
Dnes majú štyri a pol roka a navštevujú špecializovanú školu. Harley má diagnostikovaný neverbálny autizmus a Harry detskú mozgovú obrnu. Ich mama však zdôrazňuje, že tieto diagnózy ich nedefinujú.
„Sú šťastní, zdraví a plní života. Keď sa pozriem na to, čím si prešli, stále tomu nedokážem uveriť,“ povedala Jade.
Práve vlastná skúsenosť ju motivovala k tomu, aby upozorňovala na prípady detí narodených na hranici životaschopnosti. Tvrdí, že medicína napreduje a niektoré deti dokážu prežiť aj napriek prognózam, ktoré sa kedysi považovali za beznádejné.
Príbeh Harley a Harryho dnes mnohí označujú za jeden z najinšpiratívnejších príkladov modernej neonatológie. A pre ich mamu zostávajú dôkazom, že nádej sa niekedy objaví aj v situáciách, keď ju už takmer nikto nevidí.
