MOSKVA/KYJEV - Ukrajina udrela na ruskú základňu a po útoku dronov Moskva uzavrela významný ropný terminál. Situáciu sledujeme online.
Naživo z Ukrajiny
ONLINE
9:36 "Trojmesačný chlapec zahynul v Marhanci pri nočnom ruskom útoku. Nepriateľ zasiahol bezpilotnými lietadlami obytný dom," napísal Hanža na Telegrame. Z 11 zranených bolo podľa neho sedem v ťažkom stave prevezených do nemocnice, medzi zranenými sú aj dve deti vo veku päť a 12 rokov. Úrady v Chersone hlásia bezmála 30 zranených.
6:21 Ukrajina údajne zaútočila na ruskú vojenskú leteckú základňu po útokoch balistickými raketami, pričom rakety mierili na Samaru.
6:15 Rusko po útoku dronom uzavrelo kľúčový čiernomorský exportný terminál v Novorossijsku, informovala agentúra Reuters. Ropný terminál Šecharis, jedno z hlavných ruských exportných zariadení v čiernomorskej oblasti, spracováva denne približne 700 000 barelov ropy.
6:00 Kyjev uvalil sankcie na ruské plavidlá a spoločnosti spojené s vývozom ukradnutého ukrajinského obilia. „Nelegálny vývoz ukrajinského obilia z okupovaných území musí mať následky pre všetkých zúčastnených: od spoločností a ich vlastníkov až po kapitánov a plavidlá.“
Drony sa od začiatku vojny na Ukrajine stále viac špecializujú
Vývoj dronov od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zrýchlil, bezpilotné prostriedky sa zároveň postupne špecializujú na stále väčšie množstvo úloh. Okrem lacných FPV dronov sa rozšírili napríklad stroje riadené pomocou optického vlákna, interceptorové drony určené na ničenie iných bezpilotných prostriedkov či využitie umelej inteligencie (AI). Stále väčší význam môžu mať aj drony s prúdovým pohonom. Zhodujú sa na tom experti. Vývojový cyklus, ktorý u klasickej vojenskej techniky trvá desať až 15 rokov, sa podľa bezpečnostného analytika Vlastislava Brezy z Fakulty sociálnych vied Karlovej Univerzity na Ukrajine skrátil na mesiace. Podobné urýchlenie vývoja podľa neho prinášali aj predchádzajúce veľké vojny.
Bezpilotné prostriedky zo začiatku vojny podľa Brezy slúžili predovšetkým na prieskum, hľadanie jednotiek alebo korekciu delostreleckej paľby. Typickým boli väčšie drony typu tureckého Bayraktaru. Výrazný zlom prišiel podľa neho v roku 2023 s rozmachom lacných FPV (first person view) dronov. "Z tých dronov za stovky dolárov zrazu začala vznikať lacná, presne navádzaná munícia," povedal. Operátor s ich pomocou mohol zasiahnuť napríklad vozidlo, tank alebo zákop. Zároveň sa oproti predchádzajúcim väčším strojom výrazne znížila cena dronov.
Podobne vývoj popísal analytik Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Michal Beneš. Ukrajinci podľa neho začali kvôli nedostatku vojenských dronov využívať lacné komerčné stroje, ktoré upravovali na bojové použitie. Rusko následne reagovalo ich elektronickým rušením. Práve elektronický boj považuje Breza za jeden z kľúčových trendov roku 2024. Jednou z odpovedí na rušenie sa stali FPV drony riadené prostredníctvom optického vlákna. Beneš upozornil, že ich hlavnou výhodou je odolnosť proti elektronickému rušeniu. Obmedzením je naopak dosah, ktorý sa podľa typu môže pohybovať medzi piatimi až 20 kilometrami.
Postupne zároveň podľa expertov dochádza k výraznej špecializácii bezpilotných systémov. Breza uviedol, že na prelome rokov 2024 a 2025 už dron prestával byť iba "lietajúcim granátom". Okrem bombardovacích a prieskumných dronov sa rozšírili aj námorné drony a začali vznikať pozemné robotické prostriedky.
Beneš tiež upozornil, že jednotlivé typy dronov sa navzájom jednoducho nenahradzujú. "Je to vlastne komplexný mix, že v dnešnej dobe sa Furt používajú FPV, aj interceptory, aj diaľkové, aj tie s optickým vláknom, aj tie s umelou inteligenciou," povedal. Každý typ podľa neho plní iné úlohy a má rôznu efektivitu v jednotlivých úrovniach boja.
Za jednu z najvýznamnejších tohtoročných zmien Breza považuje rozšírenie interceptorových dronov, ktorých úlohou je ničiť iné drony. Ich rozvoj podľa neho zlacňuje obranu proti útočným bezpilotným prostriedkom a nahrádza čiastočne klasické prostriedky protivzdušnej obrany. Beneš vidí v interceptoroch veľký potenciál aj pre európske armády a Severoatlantickú alianciu (NATO). Upozornil ale aj na ich obmedzenie. Pri zásahu väčšieho dronu, napríklad Šáhedu, podľa neho nemusí dôjsť k úplnému zničeniu.
Ďalším trendom sú podľa expertov drony s prúdovým pohonom. Beneš ich prirovnal k určitému medzistupňu medzi klasickým dronom a raketou. Ich výhodou je predovšetkým vyššia rýchlosť, čo skracuje obrancovi reakčnú dobu. "Budú sa zaraďovať čím ďalej, tým viac do výzbroje a budú tvoriť čím ďalej väčšie percento útokov," dodal Bříza. Medzi ďalšie trendy, ktoré v oblasti dronov možno očakávať, radí väčšiu autonómiu vďaka umelej inteligencii.