WASHINGTON - Nová štúdia odhaľuje nečakanú, no kritickú súvislosť medzi roztápaním antarktického ľadu a zvýšenou sopečnou aktivitou. Tento vzájomne podporujúci sa proces môže mať katastrofálne následky na globálne hladiny morí, pričom ohrozuje pobrežné mestá po celom svete.
Pod západoantarktickým ľadovým štítom sa nachádza viac ako sto sopiek na aktívnej sopečnej trhline, čo robí túto oblasť extrémne náchylnou na destabilizáciu. Vedci zistili, že strata povrchového ľadu znižuje tlak na magmatické komory pod ľadovou vrstvou. Tento pokles tlaku spôsobuje rozpínanie komôr, ktoré uvoľňujú plyny zachytené v magme a zvyšujú pravdepodobnosť sopečných erupcií. Erupcie následne uvoľňujú teplo, ktoré ďalej urýchľuje topenie ľadovcov, čím vzniká nebezpečný cyklus.
Štúdia publikovaná v časopise Geochemistry, Geophysics, Geosystems zahŕňala 4 000 simulácií, ktoré ukázali, že topenie ľadovcov môže urýchliť sopečné erupcie až o celé storočia. Jeden scenár naznačil, že strata 1000 metrov hrubého ľadu počas 300 rokov by spôsobila výrazné zvýšenie vulkanickej aktivity. Takéto erupcie by mohli roztopiť milióny kubických metrov ľadu ročne, čo by prispelo k ďalšiemu nárastu globálnej hladiny morí. Úplný kolaps západoantarktického ľadového štítu by mohol spôsobiť nárast hladiny morí o 58 metrov, čím by ohrozil metropoly ako New York, Tokio či Šanghaj.
Hoci vedci predpokladajú, že takýto scenár nastane najskôr do roku 2300, spätná väzba medzi topením a vulkanizmom by mohla tento proces urýchliť. Podobné zmeny boli pozorované aj v Andách, kde sa sopečná aktivita zvýšila po roztopení patagónskeho ľadu pred 18 000 až 35 000 rokmi. Štúdia poukazuje na dlhodobé účinky týchto procesov, ktoré môžu pretrvávať aj pri spomalení klimatických zmien spôsobených človekom. Vedci preto vyzývajú na intenzívnejšie opatrenia na zmiernenie klimatickej krízy a jej potenciálne kaskádové následky.
