VANCOUVER - Kanaďana, ktorý bol nezvestný päť rokov, našli viac ako 10-tisíc kilometrov od jeho vancouverského domova, a to v amazonskej džungli. Anton Pilipa prešiel väčšinou naboso dva kontinenty, na chrbte si niesol iba zopár kúskov šatstva. Rodina strávila roky zúfalým hľadaním bývalého humanitárneho pracovníka, ktorý trpí schizofréniou. Keď sa už takmer vzdala nádeje, prišla ako blesk z jasného neba dobrá správa.
Slovenka prehovorila o unikátnom obrade: Môj príbeh lásky z Indie
Brazílsky policajt si všimol žobráka, ktorý kráčal po prašnej ceste bosý v špinavých bermudách a veste. Nemal pri sebe žiadny pas, ani iný dokument na identifikáciu. S pomocou niekoľkých medzinárodných agentúr a veľvyslanectva však bol schopný vystopovať jeho rodinu, ktorá okamžite odletela zvítať sa so svojím strateným príbuzným.
"Bol som ohromený," uviedol Antonov brat Stefan pre DailyMail.com. "Hovoril som si, že je mŕtvy. Bola to jediná možnosť, ktorá vysvetľovala to, že zmizol. Ale v srdci som cítil, že to tak nemôže byť," vysvetlil Stefan s tým, že roky si kládol otázky: "Kde je? Čo sa mu stalo?" Je neuveriteľné, že je stále nažive a navyše tak ďaleko od domova.
Anton, ktorý opäť užíva lieky na schizofréniu, precestoval najmenej desať krajín. Z Kanady sa dostal do Spojených štátov, Mexika, Guatemaly, Kostariky, Panamy, Kolumbie, Venezuely, Argentíny a Brazílie, a to všetko bez cestovného pasu len s trochou oblečenia.
Jeho brat povedal, že Anton sa podujal na bizarnú misiu; navštíviť Národnú knižnicu v argentínskom Buenos Airos. Paradoxne, keď sa tam konečne dostal, nevpustili ho dnu, pretože nemal pri sebe žiadny preukaz. A tak sa otočil a odkráčal do Brazílie, kde ho našli.
Anton opísal, že sa živil ovocím, bobuľami a spoliehal sa aj na veľkorysosť miestnych obyvateľov. Zažil aj ťažké časy, kedy ho okradli o to málo, čo pri sebe mal. Pri ceste cez nebezpečnú amazonskú džungľu, plnú jedovatých pavúkov, hadov, kajmanov či jaguárov, prišiel o nechty na nohách. Málokedy sa s niekým rozprával a po španielsky či portugalsky hovorí minimálne.
Napriek tomu, že na svojej neuveriteľnej, vyše 10-tisíc kilometrov dlhej púti, stretol niektorých zlých ľudí, dostalo sa mu oveľa viac dobrého. Tvrdí, že sa nikdy necítil sám a že žiť sa dá aj jednoducho, pretože nepotrebujeme veľa vecí.
Stefan však bol výzorom svojho brata šokovaný. Okrem toho sa jeho duševný stav začal v brazílskom ústave, kde čakal na svoju rodinu, zhoršovať. "Prišli sme v pravý čas," dodal.
Anton to však nebude mať asi jednoduché ani po návrate do Kanady, pretože v roku 2011 bol zapojený do incidentu, ktorý vyústil do jeho obvinenia z napadnutia. Z krajiny odišiel skôr, ako prebehol súd. V Toronte ho preto v pondelok zadržali a pustili ho až po zaplatení kaucie. Stefan pripúšťa, že načasovanie bratovho zmiznutia môže vyzerať podozrivo, ale podľa neho sa nechcel vyhnúť stíhaniu, bol to jednoducho dôsledok duševnej choroby.
