Ostrý útok Zelenského na Putina: Zosmiešnil ho na celej čiare! Takú mapu viem nakresliť aj ja

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spochybnil informácie o vývoji bojov na Donbase, ktoré podľa neho predložili ruskí predstavitelia počas utorkových mierových rokovaní v Abú Zabí. Ako uviedol po rozhovore so svojím vyjednávacím tímom, členovia ruskej delegácie mali tvrdiť, že ich armáda už obsadila polovicu územia Donbasu, ktoré ešte zostáva pod kontrolou Ukrajiny. Zelenskyj takúto predstavu odmietol a upozornil, že ukrajinská strana má k dispozícii dôkazy o tom, kde sa v skutočnosti nachádzajú jej vojaci. Podľa prezidenta ide o vážny problém, pretože rozdielne hodnotenie situácie na fronte môže zásadne ovplyvniť aj predstavy Moskvy o podmienkach ukončenia vojny.

Ruské tvrdenia Ukrajincov zaskočili

Zelenskyj sa k priebehu rokovaní vyjadril v utorok 10. novembra po tom, ako dostal od ukrajinskej delegácie druhú správu o stretnutiach s predstaviteľmi Ruska a Spojených štátov. Na sociálnej sieti X opísal, že ho najviac prekvapili informácie o tom, ako ruskí vyjednávači vnímajú svoje vojenské úspechy. Podľa jeho slov totiž nehovorili o plánovanom postupe či o územiach, ktoré chcú v budúcnosti získať, ale o oblastiach, ktoré údajne už ovládli.

„Keď som dostal druhú správu od nášho vyjednávacieho tímu po stretnutiach v Abú Zabí, povedali mi, že Rusi si myslia a tvrdia, že už obsadili polovicu tej časti Donbasu, ktorú máme pod kontrolou,“ uviedol ukrajinský prezident.

Zelenskyj zdôraznil, že takéto tvrdenia mali zaznieť od predstaviteľov ruskej armády a spravodajských služieb. Podľa informácií, ktoré dostal, pritom nešlo o neformálnu poznámku alebo pokus o žart. Ruskí účastníci rokovaní mali o svojich údajných územných ziskoch hovoriť úplne vážne, hoci ukrajinská delegácia ich hodnotenie odmietla.

„Boli to vojaci, predstavitelia ruskej rozviedky, a hovorili o tom úplne vážne. Náš tím im povedal: Nechápeme, ako vôbec môžete hovoriť takéto veci. Máme videozáznamy, fotografie a ďalšie dôkazy, že tieto územia sú pod našou kontrolou,“ opísal Zelenskyj reakciu svojich vyjednávačov.

Prezidentovo vyjadrenie priniesli ukrajinské médiá aj poľský portál Wirtualna Polska. Presné slová ruských predstaviteľov však nie sú nezávisle potvrdené, pretože rokovania sa uskutočnili za zatvorenými dverami. Verejnosť tak pozná obsah sporných tvrdení predovšetkým zo Zelenského opisu.

„Putin žije v inej realite“

Ukrajinský prezident následne vyslovil presvedčenie, že podobné informácie môžu ovplyvňovať aj samotného Vladimira Putina. Ak ruský prezident dostáva správy, podľa ktorých jeho armáda postupuje oveľa rýchlejšie, než ukazujú skutočné pomery na bojisku, môže podľa Zelenského nadobudnúť predstavu, že na dosiahnutie vojenských cieľov potrebuje už len niekoľko ďalších týždňov.

„V tom je problém. Putin žije v inej realite. Samozrejme, bude Američanom hovoriť, že potrebuje jeden alebo dva mesiace, aby úplne obsadil východ Ukrajiny,“ vyhlásil Zelenskyj.

Vzápätí pridal ironickú poznámku, ktorou chcel ukázať, aký veľký rozdiel môže existovať medzi nakreslenou mapou a skutočným stavom na fronte. „Aj ja mu môžem nakresliť obrázok, na ktorom úplne obsadím Rusko. Ale to predsa nie je pravda,“ odkázal ukrajinský prezident.

Jeho slová neboli oznámením úmyslu obsadiť ruské územie. Zelenskyj nimi poukazoval na to, že vojenské úspechy nemožno dokazovať iba tvrdeniami alebo mapami, ktoré nezodpovedajú realite. Práve takýto rozpor podľa neho komplikuje diplomatické rozhovory, pretože jednotlivé strany môžu vychádzať z úplne odlišných predstáv o tom, čo sa na bojisku skutočne deje.

Zelenskyj zároveň upozornil na jeden moment, ktorý počas rokovaní považoval za pozitívny. Podľa jeho slov americkí predstavitelia potvrdili ukrajinské hodnotenie situácie na fronte. Prezident to označil za dôležité najmä preto, že Washington vystupuje ako sprostredkovateľ rozhovorov a jeho vyjednávači sa snažia priblížiť postoje Kyjeva a Moskvy. „Dobré bolo, že americká strana potvrdila ukrajinské hodnotenie toho, čo sa deje na bojisku,“ uviedol Zelenskyj.

Aj toto tvrdenie však pochádza od ukrajinského prezidenta. Americká delegácia zatiaľ nezverejnila podrobný záznam výmeny názorov o konkrétnych územiach, ktoré obe strany počas rokovaní spomínali.

Donbas zostáva jedným z najväčších problémov

Spor o územné zisky nie je iba otázkou odlišných vojenských informácií. Práve budúcnosť Donbasu patrí medzi najzásadnejšie prekážky prípadnej mierovej dohody. Moskva dlhodobo požaduje, aby sa Ukrajina vzdala aj častí Doneckej oblasti, ktoré ruské jednotky nedokázali obsadiť. Kyjev takéto podmienky odmieta a upozorňuje, že odovzdanie ďalších území by samo osebe nezaručilo, že Rusko v budúcnosti nezačne novú vojenskú operáciu.

Podľa agentúry Reuters sa pred začiatkom rokovaní objavili informácie, že americkí vyjednávači vidia určitý priestor na kompromis v územných otázkach. Konkrétne podmienky však neboli zverejnené a vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ odmietol predstavu, že by Kyjev bol pripravený jednoducho pristúpiť na územné ústupky. Ukrajinská strana zdôrazňuje, že o najcitlivejších otázkach môže rozhodovať iba na najvyššej politickej úrovni a v spojení s dôveryhodnými bezpečnostnými zárukami.

Práve preto Zelenskyj považuje za dôležité, aby sa do rozhovorov v určitej fáze zapojili priamo prezidenti oboch krajín. Podľa neho existujú otázky, pri ktorých vyjednávacie tímy nemusia mať dostatočný priestor na prijatie rozhodnutí, ktoré by zásadne ovplyvnili budúcnosť miliónov ľudí. „Preto si musíme sadnúť a hovoriť na úrovni lídrov,“ zdôraznil ukrajinský prezident.

Pripomenul aj rozdelený Cherson

Ako príklad mimoriadne citlivej územnej otázky Zelenskyj spomenul Cherson na juhu Ukrajiny. Samotné mesto sa nachádza na pravom brehu Dnepra a od novembra 2022 je opäť pod ukrajinskou kontrolou. Ruské jednotky však naďalej ovládajú oblasti na opačnom, ľavom brehu rieky. Boje tak rozdelili územie, ktorého obyvatelia boli pred vojnou úzko prepojení každodenným životom, prácou aj rodinnými vzťahmi.

„Hovorili sme napríklad o meste Cherson, ktoré dnes rozdeľuje rieka. Rusi kontrolujú jeden breh, my druhý. Ľudia však chcú žiť spolu na oboch brehoch. Je to ukrajinské mesto. Takéto otázky sú citlivé, ale musíme o nich hovoriť,“ vysvetlil Zelenskyj.

Jeho vyjadrenie pripomína, že prípadné územné dohody sa netýkajú iba vojenských pozícií alebo hraníc zakreslených na mape. Za jednotlivými oblasťami sú obyvatelia, ktorí prišli o domovy, zostali oddelení od svojich blízkych alebo žijú v mestách a dedinách zasiahnutých dlhoročnými bojmi. Práve ich budúcnosť patrí medzi otázky, na ktoré by musela odpovedať akákoľvek trvalá mierová dohoda.

Zelenskyj zároveň pripustil, že možnosť stretnutia na najvyššej úrovni by sa mohla stať predmetom ďalších rozhovorov už počas druhého dňa rokovaní v Abú Zabí.

„Myslím si, že zajtra budú tímy diskutovať o možnosti stretnutia na úrovni lídrov. Nie som si istý, či je Rusko pripravené, ale túto otázku otvoríme,“ povedal v utorok. Konkrétny termín takéhoto stretnutia zatiaľ oznámený nebol. Nie je ani potvrdené, že by Moskva súhlasila s osobným rokovaním Putina a Zelenského.

Rokovania priniesli aj opatrne pozitívne signály

Napriek ostrým slovám na adresu ruského vedenia Zelenskyj neoznačil prvý deň mierových rozhovorov za neúspech. Naopak, vo svojom oficiálnom hodnotení uviedol, že stretnutia ukrajinskej, americkej a ruskej delegácie boli konštruktívne a obsahovo podstatné. Vyjednávači sa podľa neho venovali humanitárnym otázkam, možnostiam zmiernenia bojov a predovšetkým bezpečnostným zárukám, ktoré by mali zabrániť opakovaniu ruskej agresie.

„Podarilo sa nám prediskutovať potrebu humanitárnych opatrení a ich možné parametre. Prepustenie vojnových zajatcov je prioritou,“ uviedol ukrajinský prezident vo vyjadrení, ktoré zverejnila agentúra Ukrinform.

Zelenskyj zároveň potvrdil, že sa hovorilo aj o konkrétnych základoch dlhodobých bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Podľa neho nestačí iba zastaviť súčasné boje. Budúca dohoda musí obsahovať mechanizmy, ktoré zabránia tomu, aby sa vojna po určitom čase opäť rozhorela.

V rozhovore s novinármi prezident spomenul aj možnosť rozsiahlej výmeny vojnových zajatcov. Podľa Ukrinformu sa diskutovalo o výmene tisícky zajatcov na každej strane, prípadne až 1 500 za 1 500. Nešlo však o oznámenie uzavretej dohody, ale o jednu z možností, o ktorých vyjednávači rokovali. Humanitárne otázky by sa mali dostať na program aj počas ďalšieho pokračovania rozhovorov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio označil prvý deň rokovaní za veľmi produktívny, zároveň však upozornil, že cesta k mieru zostáva náročná. Podľa agentúry Associated Press sa delegácie stretli približne na štyri hodiny a hoci sa im podarilo otvoriť viacero dôležitých tém, zásadné rozdiely medzi ruskými a ukrajinskými požiadavkami pretrvávajú.

Rozhodovať sa môže aj o bezpečnosti Európy

Nové kolo rokovaní sa od predchádzajúcich stretnutí odlišuje aj tým, že do diskusie vstupuje širšia otázka bezpečnostného usporiadania Európy. Moskva sa podľa informácií agentúry Reuters usiluje, aby sa rokovania neobmedzili iba na podmienky ukončenia vojny na Ukrajine, ale zahŕňali aj budúce vzťahy Ruska so západnými krajinami a vojenskú bezpečnosť európskeho kontinentu.

Pre Kyjev je však prioritou zastavenie bojov a získanie takých bezpečnostných záruk, ktoré by zabránili ďalšiemu ruskému útoku. Ukrajinské vedenie zároveň zdôrazňuje, že o budúcnosti európskej bezpečnosti nemožno rozhodovať bez účasti samotných európskych krajín.

Pred utorkovým trojstranným stretnutím preto ukrajinská a americká delegácia absolvovali samostatné konzultácie s predstaviteľmi Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Talianska, NATO a Európskej únie. Hlavné rokovanie s ruskou delegáciou však zostalo v trojstrannom formáte Ukrajina – Spojené štáty – Rusko.

Druhý deň rokovaní je naplánovaný na stredu 11. novembra. Očakáva sa pokračovanie diskusií o humanitárnych opatreniach, bezpečnostných zárukách, možnostiach zmiernenia bojov a prípadnom stretnutí najvyšších predstaviteľov. Žiadna prelomová dohoda však po prvom dni oznámená nebola.

Zelenského ironická poznámka o nakreslenej mape tak upozornila na problém, ktorý môže byť pri ďalších rokovaniach mimoriadne dôležitý. Ak sa Moskva a Kyjev nezhodnú ani na tom, ktoré územia ich armády skutočne kontrolujú, dosiahnutie dohody o budúcich hraniciach a bezpečnostných zárukách bude ešte zložitejšie.