Hrozivé varovanie expertov: Putin pripravuje pascu na NATO! Chce nový poriadok v Európe

Rusko sa podľa francúzskeho denníka Le Parisien môže pokúsiť využiť nové mierové rokovania o Ukrajine na presadenie rozsiahlejších zmien v európskom bezpečnostnom usporiadaní. Dvojdňové stretnutie predstaviteľov Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov sa začalo v utorok 10. novembra v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch. Pozornosť francúzskych analytikov vzbudilo najmä zloženie ruskej delegácie, v ktorej sa po prvý raz objavil aj námestník ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Ten sa v minulosti podieľal na príprave požiadaviek Moskvy, ktoré smerovali k zásadnému obmedzeniu vojenskej prítomnosti NATO vo východnej Európe.

Muž, ktorého prítomnosť vyvoláva otázky

Francúzsky denník upozorňuje, že ruská delegácia je tentoraz početnejšia a zastúpená vyššie postavenými predstaviteľmi než pri predchádzajúcich rokovaniach. Vedie ju poradca prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij, pričom jej súčasťou sú aj dvaja námestníci ministra zahraničných vecí a vysokopostavení predstavitelia armády a spravodajských služieb. Osobitnú pozornosť však púta práve Sergej Riabkov, ktorý má dlhoročné skúsenosti s rokovaniami o strategickej bezpečnosti a vzťahoch medzi Ruskom a Spojenými štátmi.

Le Parisien pripomína, že Riabkov patril medzi hlavných tvorcov ruských bezpečnostných požiadaviek predložených Washingtonu v decembri 2021, teda krátko pred začiatkom rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Moskva vtedy požadovala právne záväzné záruky, ktoré by obmedzili ďalšie rozširovanie NATO a vojenské aktivity Aliancie vo východnej Európe. Jedným z kľúčových bodov bol návrat k bezpečnostnému usporiadaniu z roku 1997, keď Poľsko, Česko, Maďarsko ani pobaltské štáty ešte neboli členmi NATO.

Práve tento historický kontext je podľa francúzskeho denníka dôležitý pri posudzovaní súčasných rokovaní. Účasť Riabkova môže naznačovať, že Moskva nechce diskutovať iba o územných otázkach, prímerí a povojnových bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale aj o širších vzťahoch medzi Ruskom a Západom. Samotné personálne obsadenie delegácie však ešte nedokazuje, že Kremeľ predložil konkrétny návrh na stiahnutie jednotiek NATO z východnej Európy.

Mier na Ukrajine výmenou za ústupky NATO?

Francúzski analytici upozorňujú na možnosť, že Moskva sa pokúsi spojiť ukončenie vojny na Ukrajine s rokovaniami o vojenskej rovnováhe na európskom kontinente. V takom prípade by sa predmetom vyjednávania mohli stať aj otázky, ktoré priamo nesúvisia s ukrajinským územím, napríklad rozmiestnenie zahraničných jednotiek, vojenská infraštruktúra NATO či budúce pravidlá bezpečnostnej spolupráce medzi Ruskom a západnými krajinami.

Le Parisien tento možný postup označuje za diplomatickú pascu. Jej podstata spočíva v tom, že Rusko by mohlo ponúknuť ústupky v otázkach týkajúcich sa Ukrajiny, no zároveň požadovať dlhodobejšie zmeny bezpečnostného usporiadania Európy. Takéto rokovania by sa potom netýkali iba podmienok ukončenia vojny, ale aj postavenia krajín, ktoré sú dnes súčasťou Severoatlantickej aliancie.

Pre Poľsko, pobaltské štáty a ďalších spojencov na východnom krídle NATO by išlo o mimoriadne citlivú otázku. Ich bezpečnostná politika je úzko spätá s prítomnosťou spojeneckých vojsk a so záväzkami kolektívnej obrany. Akékoľvek obmedzenie tejto prítomnosti by preto malo význam aj pre Slovensko a širší stredoeurópsky región.

Dôležité však je, že ide o analýzu možného ruského vyjednávacieho postupu, nie o potvrdenú dohodu alebo verejne predstavený plán na zmenu rozmiestnenia jednotiek NATO. Zatiaľ nie je známe, že by Spojené štáty alebo európski spojenci s takýmito ústupkami súhlasili.

Reuters priniesol dôležité potvrdenie

Obavy francúzskeho denníka dostali v utorok nový rozmer. Agentúra Reuters totiž priniesla informácie priamo zo zdroja v ruskej delegácii, podľa ktorého Moskva považuje vytvorenie nového povojnového bezpečnostného usporiadania Európy za hlavný cieľ rokovaní v Abú Zabí.

Zdroj, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, uviedol, že stretnutie sa má sústrediť na vytvorenie mechanizmov na predchádzanie bezpečnostným hrozbám a posilnenie regionálnej stability. Samotné urovnanie vojny na Ukrajine pritom označil za mimoriadne dôležitú, no iba jednu súčasť širšej diskusie.

Podľa jeho vyjadrenia je hlavným cieľom vytvorenie komplexnej a nedeliteľnej bezpečnostnej architektúry pre celý európsky kontinent. Ide o formuláciu, ktorú Moskva dlhodobo používa pri presadzovaní svojich predstáv o európskej bezpečnosti.

Tieto informácie potvrdzujú, že ruská delegácia chce otvoriť širšie bezpečnostné otázky. Nepotvrdzujú však konkrétny zoznam požadovaných ústupkov ani to, že by ostatné delegácie prijali ruskú predstavu ako základ budúcej dohody. Rozdiel medzi ruským vyjednávacím zámerom a výsledkom rokovaní preto zostáva zásadný.

Európania nechcú zostať bokom

Osobitným problémom je účasť európskych krajín na rokovaniach. Rusko presadzuje trojstranný formát, v ktorom za rokovacím stolom sedia predstavitelia Moskvy, Kyjeva a Washingtonu. Európski spojenci však upozorňujú, že rozhodnutia o bezpečnosti kontinentu nemožno prijímať bez ich účasti.

Do Abú Zabí preto pricestovali aj zástupcovia Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Talianska, Európskej únie a NATO. Podľa informácií agentúry Reuters sa ešte pred hlavnými rokovaniami uskutočnili samostatné konzultácie európskych predstaviteľov s ukrajinskou delegáciou a americkými vyjednávačmi Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.

Elyzejský palác v utorok zdôraznil, že trvalé urovnanie konfliktu na Ukrajine musí zohľadňovať aj bezpečnosť Európy. Francúzske predsedníctvo zároveň upozornilo, že o európskom bezpečnostnom usporiadaní nemožno rozhodovať bez samotných Európanov.

„Nemôže existovať trvalé urovnanie na Ukrajine bez zohľadnenia európskej bezpečnosti ani dohoda o bezpečnosti v Európe bez Európanov,“ uviedol Elyzejský palác podľa agentúry Reuters.

Francúzsko na rokovania vyslalo diplomatických poradcov prezidenta Emmanuela Macrona Emmanuela Bonna a Xaviera Chatela. Európski predstavitelia sa však podľa dostupných informácií nezúčastňujú na hlavnom trojstrannom rokovaní s Ruskom ako samostatná vyjednávacia strana. Kremeľ naďalej trvá na tom, že oficiálny formát stretnutia zahŕňa iba Rusko, Ukrajinu a Spojené štáty.

Trump hovorí o dohode, sporné otázky zostávajú

Nové rokovania sa konajú v čase, keď americký prezident Donald Trump opakovane vyjadruje presvedčenie, že ukončenie vojny na Ukrajine je možné dosiahnuť v dohľadnom čase. V posledných dňoch naznačil, že prípadná dohoda by mohla zahŕňať nielen ukrajinské územné otázky, ale aj širšie bezpečnostné usporiadanie Európy. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio následne vysvetľoval, že Washington diskutuje o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu aj o stabilite európskeho kontinentu.

Napriek týmto vyjadreniam zostávajú medzi Moskvou a Kyjevom zásadné rozdiely. Rusko naďalej požaduje, aby Ukrajina odovzdala celý Donbas vrátane území, ktoré ruská armáda nekontroluje. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj takéto územné ústupky odmieta a zdôrazňuje potrebu dôveryhodných bezpečnostných záruk, ktoré by zabránili opakovaniu ruskej agresie.

Ukrajinská delegácia pod vedením Rustema Umerova preto v Abú Zabí presadzuje zastavenie bojov, bezpečnostné záruky a podmienky povojnovej obnovy krajiny. Kyjev zároveň zdôrazňuje, že európski partneri musia byť súčasťou diplomatického procesu, keďže výsledok rokovaní bude mať priamy vplyv aj na ich bezpečnosť.

Práve rozdielne predstavy jednotlivých strán ukazujú, prečo bude dosiahnutie dohody náročné. Kým Ukrajina sa sústreďuje predovšetkým na zastavenie ruskej invázie a ochranu svojej budúcnosti, Moskva chce podľa zdroja agentúry Reuters diskutovať o podstatne širšom usporiadaní bezpečnostných vzťahov v Európe.

Čo môže znamenať ruská stratégia pre Slovensko?

Pre Slovensko je podstatné, že bezpečnostné usporiadanie východného krídla NATO sa týka aj jeho vlastnej obrany. Slovenská republika vstúpila do Aliancie v roku 2004 a dnes sa na jej území nachádzajú aj spojenecké jednotky. Prípadné rokovania o obmedzení vojenskej prítomnosti NATO vo východnej Európe by preto mali širší regionálny význam bez ohľadu na to, či by sa Slovensko objavilo medzi konkrétne spomínanými krajinami.

Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by sa spojenci dohodli na zmene svojich záväzkov alebo na stiahnutí jednotiek. Francúzska analýza upozorňuje predovšetkým na riziko, že sa otázka mieru na Ukrajine prepojí s požiadavkami Moskvy, ktoré by mohli zasiahnuť do bezpečnostných záujmov ďalších európskych štátov.

Rokovania v Abú Zabí tak môžu ukázať nielen to, či existuje priestor na priblíženie stanovísk Ruska a Ukrajiny, ale aj to, akú úlohu bude mať Európa pri rozhodovaní o vlastnej bezpečnosti. Kľúčovou otázkou zostáva, či sa podarí oddeliť podmienky ukončenia vojny od širších ruských požiadaviek, alebo sa práve ich prepojenie stane jednou z hlavných prekážok dohody.