Tragédia v Krakove 
Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
KRAGUJEVAC/PRAHA - Model s označením 101 prežil vo výrobnom programe srbskej automobilky Zastava nástup modernejších vozidiel, ekonomické sankcie proti Miloševičovej Juhoslávii aj bombardovanie továrne v roku 1999. Prvé sériové vozidlá zišli z výrobnej linky 15. októbra 1971 a ešte takmer o štyri desaťročia neskôr sa dala v Srbsku kúpiť automobilová „latiméria podivná“. Živej motoristickej fosílii sa stal osudným až v novembri 2008 podpis dohody srbskej vlády s talianskou automobilkou Fiat, ktorá prevzala zastaranú továreň v juhosrbskom meste Kragujevac.
Spolu s vozidlom, prezývaným „stojadin“ alebo „kec“, sa vtedy definitívne skončila aj výroba ďalších dvoch dlhoročných modelov – Koral a Florida. Tie však vo výrobnom programe vydržali pomerne krátko. Prvý z nich sa začal vyrábať v roku 1981 a elegantná Florida o šesť rokov neskôr. Zastava 101 patrí k niekoľkým málo automobilom, ktoré sa v Európe po druhej svetovej vojne vyrábali tak dlho. Medzi vozidlá, ktoré sa vyrábajú dodnes, patrí už len ruská Lada Niva (od roku 1977) alebo malosériový Caterham Seven (jeho predchodca Lotus Seven vznikol už v roku 1957).
Prvé kusy Zastavy 101 zišli z výrobnej linky na jeseň 1971. Jej predobraz, Fiat 128, sa však prvýkrát predstavil už o dva roky skôr. Počas takmer štyroch desaťročí prešiel automobil len drobnými úpravami. Srbský zákazník si tak ešte pred 18 rokmi mohol v prepočte za približne 100 000 korún kúpiť vozidlo, ktoré sa od začiatku 70. rokov príliš nezmenilo. Pôvodné okrúhle svetlá nahradili hranaté a v interiéri koženku vystriedal plast. Ten nahradil aj chróm na nárazníkoch a vonkajších spätných zrkadlách.
Karburátor aj pochybnejšia kvalita
Inak sa však človek v novom „stojadine“ cítil ako v stroji času. Namiesto vstrekovania mal motor až do konca tradičný karburátor a airbag nebol ani v príplatkovej výbave. Počas výroby sa nezmenila ani diskutabilná kvalita. V juhoslovanskom časopise Auto Revija sa už v auguste 1972 objavili kritické ohlasy majiteľov. Ivica Krašovec zo Záhrebu napríklad napísal, že sa mu na úplne novom vozidle trikrát po sebe zablokovali brzdy. Dušan Ćurčić z Belehradu sa zase sťažoval na elektrickú inštaláciu.
Od roku 1971 sa vyrobilo viac ako milión vozidiel „stojadin“. Z výrobnej linky v Kragujevaci zišlo aj 250 000 automobilov Zastava 128, čo bol v podstate pôvodný sedan Fiat. V posledných rokoch výroby však továreň opúšťalo len približne 2 000 vozidiel ročne a celková produkcia dosahovala iba 20 000 automobilov. Krátko po prelome tisícročí sa továreň pokúsila uspieť s licenčným Fiatom Punto, premenovaným na Zastavu 10. Skutočný impulz však priniesli až Taliani, ktorí v Kragujevaci od roku 2012 vyrábali Fiat 500L. V súčasnosti koncern Stellantis v továrni produkuje modely Fiat Grande Panda a Citroën C3.
Predávala sa aj v Československu
Zastavu 101 (s označením 1100) možno stretnúť aj v Českej republike, kde ju v druhej polovici 70. rokov predávala spoločnosť Mototechna. Automobil za 65 000 korún vtedy patril k drahším vozidlám. Rovnakú cenu mala Lada 1300, Škoda 120 bola o 7 000 korún lacnejšia. Na kvalitu spracovania sa však sťažovali aj recenzenti vtedajších časopisov Automobil a Svět motorů. V Československu sa v rokoch 1976 až 1980 predalo len 10 000 vozidiel „stojadin“, ktoré sa z Juhoslávie dovážali v rámci barterového obchodu. Dnes je ich však v prevádzke už len zlomok.
„Stojadin“ je pomerne populárny aj v bývalej Juhoslávii, hoci nedosiahol taký kultový status ako jeho predchodca vo výrobnom programe kragujevskej automobilky – „fićo“, teda juhoslovanská verzia Fiatu 600, ktorá sa vyrábala v rokoch 1955 až 1985. Známa skupina Hladno pivo napríklad spieva: „Tie nové značky schádzajú z pásov, sú to len vraky bez duše, ten môj (stojadin) je čistá ručná práca, od nárazníka až po výfuk.“
