Tragédia v Krakove 
Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
ANTANANARIVO - Svetoví šéfkuchári si ho cenia pre jeho výraznú aromatickú chuť s tónmi citrusov, živice a rašeliny. Vzácne divo rastúce korenie voatsiperifery z Madagaskaru sa však môže stať obeťou vlastnej popularity. Jeho zber totiž prispieva k ničeniu lesov, v ktorých rastie, a ich úbytok následne ohrozuje budúcnosť tejto vyhľadávanej koreniny, upozornila agentúra AFP.
Korenie voatsiperifery rastie na popínavých rastlinách, ktoré sa šplhajú do korún stromov v prirodzených lesoch Madagaskaru. Rozloha týchto lesov sa podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v rokoch 1990 až 2025 zmenšila o 27 percent. Zberači sa pritom pri zbere často snažia dostať k zrnkám korenia čo najjednoduchšie, a tak strhávajú celé liany, niekedy aj stromy, o ktoré sa opierajú. Prispievajú tak k neustálemu úbytku madagaskarských lesov.
Kilogram stojí stovky eur
„Niekedy si hovorím, že som to nikdy nemal dať do povedomia,“ povedal agentúre AFP uznávaný francúzsky šéfkuchár Olivier Roellinger, ktorý sa s týmto korením prvýkrát stretol pred 30 rokmi. Jeho chuť ho vtedy okamžite očarila. Opísal ju ako výrazne korenistú, s tónmi rašeliny, živice a citrusov, ktoré podľa neho nemajú obdobu. Výborne sa podľa neho hodí napríklad do ovocného šalátu. Popularita tohto korenia sa odráža aj na jeho cene. Vo Francúzsku, ktoré je jeho hlavným exportným trhom, sa kilogram predáva za 150 až 200 eur.
Roellinger, zakladateľ špecializovaného obchodu s koreninami Épices Roellinger, teraz spolupracuje na úsilí zaviesť certifikáciu pravého madagaskarského korenia. Tá má byť založená na presne vymedzených oblastiach, v ktorých bude možné korenie zbierať. Šéfkuchár však podľa AFP neskrýva pochybnosti, či sa podarí zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a zabrániť ich obchádzaniu.
Honba za vzácnym korením
Jedným z miest, kde sa pred dvoma desaťročiami rozpútal hon na vzácne korenie, je dedina Ambongamarina severovýchodne od hlavného mesta Antananarivo. Miestny farmár Maminiaina Rabearison ukázal agentúre AFP z vyvýšeného miesta okolitú krajinu a spomínal, že ešte v rokoch 2010 až 2012 bola pokrytá prirodzeným lesom. V čase najväčšieho záujmu o korenie podľa neho zberači prinášali z lesa do dediny najmenej 100 kilogramov korenia týždenne, a to počas desiatich až 20 týždňov v roku. Celú úrodu potom na miestnom trhu vykupoval jeden obchodník, ktorý však už dlho neprišiel.
Úroda klesá spolu s tým, ako lesy miznú v dôsledku požiarov, výroby dreveného uhlia a poľnohospodárstva založeného na vypaľovaní porastov. Lesy niekedy ničia aj požiare založené počas protestov proti vzdialenej centrálnej vláde. K tomu sa pridáva ničenie popínavých rastlín, ktoré núti zberačov prenikať čoraz hlbšie do lesa, aby vzácne korenie našli.
Korenie, ktoré sa v malgaštine nazýva tsiperifery, má charakteristickú stopku pripomínajúcu chvostík. Jeho miestny názov odkazuje na tradičné liečebné využitie a znamená približne „ten, ktorý nedovolí vzniku rán“. Dnes už však zberači musia za korením putovať takmer celý deň, uviedla ďalšia miestna farmárka Herinaina Randrianarimangaová.
Chýbajú údaje o zásobách
Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že Madagaskar nemá celoštátny systém, ktorý by sledoval zber, distribúciu a vývoz tohto korenia. Podľa Mimy Chateauneufovej, spoluzakladateľky exportnej spoločnosti Jacarandas, tak nie je ani jasné, či sa vzácna korenina stáva nedostatkovou. Firma preto rozširuje vývoz bio korenia, ktoré už tvorí tretinu jej exportu a pri ktorom je vysledovateľnosť pôvodu povinná.
Možné riešenie hľadá francúzsko-madagaskarský podnikateľ Olivier Ramaherison, ktorý skúša pestovať korenie voatsiperifery na pozemku zdedenom po otcovi. Na terasách vybudovaných v lese Mandraka, približne 60 kilometrov východne od hlavného mesta, sa mu po tisíckach pokusov podarilo vypestovať 500 až 1 000 kríkov. Na rozdiel od rastlín vo voľnej prírode nemajú na terasách oporné stromy a rastú pri zemi, čo uľahčuje zber. Ramaherisonov tím náhodne zistil, že odrezky odobraté z vodorovných konárov liany už nemajú tendenciu šplhať nahor. Podnikateľ, ktorý stojí na čele spoločnosti Essentialys zameranej okrem iného na výrobu aromatických rastlín, esenciálnych olejov, kávy a korenia, verí, že ak by sa podarilo rozšíriť pestovanie na stovky ton ročne, mohlo by to byť významným prínosom pre madagaskarskú ekonomiku.
