PETROHRAD - Moskva otvorene naznačuje, že si vytvára právny základ na použitie armády aj mimo svojho územia. Nová legislatíva podľa ruských predstaviteľov umožňuje vojensky zasiahnuť pri ochrane občanov zadržiavaných v zahraničí.
Medvedev: Armáda môže zasiahnuť pri zadržiavaných Rusoch v zahraničí
Rusko vyslalo ďalší tvrdý signál smerom do zahraničia. Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vyhlásil, že v platnosti je nový zákon, ktorý umožňuje nasadiť ruské ozbrojené sily na oslobodenie ruských občanov zadržiavaných mimo územia krajiny. Vyjadrenie zaznelo počas Medzinárodného právneho fóra v Petrohrade, uvádza agentúra Unian.
„Nedávno nadobudol účinnosť osobitný zákon, ktorý povoľuje použiť vojenskú silu na oslobodenie občanov Ruska, ktorí sú nezákonne zadržiavaní v zahraničí,“ vyhlásil Medvedev.
Nová legislatíva dáva Kremľu širšie právomoci
Základom Medvedevových slov je zákon, ktorý ruská Štátna duma schválila ešte v apríli. Nová právna úprava povoľuje využitie Ozbrojených síl Ruskej federácie na ochranu občanov, ktorých zadržiavajú cudzie štáty.
Podľa schváleného textu môže Moskva hovoriť o oprávnenom zásahu v prípade, že súd alebo iný orgán cudzej krajiny koná bez účasti ruskej strany a zároveň sa takéto konanie neopiera o medzinárodnú zmluvu uzavretú s Ruskom ani o rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN.
Ruská vláda návrh predložila parlamentu už v marci. Jeho deklarovaným cieľom je podľa oficiálneho zdôvodnenia „ochrana ruských občanov pred nezákonným konaním nepriateľských štátov“.
Súčasťou zákona je aj ustanovenie, podľa ktorého prezident Vladimir Putin prijíma opatrenia v súlade s ruským právom vždy, keď rozhodnutia zahraničných alebo medzinárodných orgánov označí za odporujúce záujmom Ruskej federácie alebo základom jej verejného poriadku.
Zadržanie ruského občana môže poslúžiť ako zámienka
Ukrajinská agentúra Unian upozorňuje, že nová legislatíva môže mať podstatne širšie dôsledky, než deklaruje Kremeľ. Podľa jej interpretácie by sa totiž zadržanie osoby s ruským pasom – bez ohľadu na to, či ide o diverzanta alebo bežného páchateľa trestnej činnosti – mohlo stať zámienkou na vojenský zásah.
Agentúra zároveň s odvolaním sa na odborníkov uvádza, že po Ukrajine patria medzi najzraniteľnejšie krajiny pobaltského regiónu.
Odborníci upozorňujú najmä na Estónsko
Analytici, na ktorých sa Unian odvoláva, považujú za najohrozenejšie práve Estónsko. Dôvodom má byť jeho obmedzená strategická hĺbka aj demografická situácia. Približne štvrtinu obyvateľov krajiny totiž tvoria etnickí Rusi.
Práve táto skutočnosť podľa expertov zvyšuje riziko, že Moskva by mohla využívať argument ochrany ruskojazyčného obyvateľstva ako súčasť svojich politických alebo vojenských krokov.
Propaganda už cieli na mesto Narva
Obavy estónskych úradov posilňuje aj informačná kampaň, ktorá sa v posledných mesiacoch šíri na sociálnych sieťach. Objavili sa výzvy na vytvorenie takzvanej Narvskej ľudovej republiky.
Už v marci sa na platformách Telegram, TikTok a VKontakte začali objavovať ruskojazyčné profily propagujúce myšlienku odtrhnutia severovýchodného estónskeho regiónu Ida-Virumaa. Súčasťou tejto oblasti je aj pohraničné mesto Narva, susediace s Ruskom.
Narva má približne 56-tisíc obyvateľov, pričom podľa dostupných údajov tvoria asi 95 percent miestnej populácie etnickí Rusi.
Estónske tajné služby varujú pred destabilizáciou
Estónske bezpečnostné zložky označujú podobné aktivity za vážne bezpečnostné riziko. Podľa nich ide o pokus podkopať stabilitu krajiny a vyvolávať napätie v spoločnosti.
Predstaviteľka estónskej Bezpečnostnej služby ISS Marta Tuul uviedla, že existujú dôvody domnievať sa, že ide o koordinovanú informačnú operáciu zameranú na šírenie chaosu a oslabovanie spoločenskej súdržnosti.
„Takéto taktiky boli použité už v Estónsku aj v ďalších krajinách. Ide o jednoduchý a lacný spôsob, ako provokovať a zastrašovať spoločnosť,“ citovala ju estónska agentúra Delfi.
