TEHERÁN – Iránsky hlavný vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf v utorok vyhlásil, že Hormuzský prieliv bude spravovať Teherán. Uviedli to iránske štátne médiá po rokovaniach zameraných na ukončenie vojny medzi USA, Izraelom a Iránom. Informovala o tom agentúra AFP.
Irán a Spojené štáty sa v pondelok podľa sprostredkovateľov dohodli na zriadení komunikačných kanálov, ktoré majú zabezpečiť, aby táto strategicky dôležitá námorná trasa zostala otvorená, a prispieť k ukončeniu bojov v Libanone. Išlo o prvé kolo rokovaní vo Švajčiarsku zameraných na ukončenie konfliktu, ktorý zachvátil Blízky východ. „Hormuzský prieliv sa už nikdy nevráti do stavu spred vojny a bude spravovaný Iránskou islamskou republikou v súlade s medzinárodným právom,“ citovala Kálíbáfa iránska štátna agentúra IRNA.
Vo videu zverejnenom na svojom účte na platforme Telegram Kálíbáf uviedol, že rokovania v luxusnom švajčiarskom kúpeľnom mestečku Bürgenstock priniesli „dobré výsledky“. „Podľa môjho názoru táto cesta priniesla dobré výsledky, najmä pokiaľ ide o diskusiu o prielive, Libanone, výnimkách zo sankcií na vývoz ropy a o uvoľnení zmrazených finančných prostriedkov,“ uviedol. Spojené štáty v pondelok dočasne udelili výnimku zo sankcií na vývoz iránskej ropy. Došlo k tomu po tom, čo viceprezident USA J. D. Vance oznámil, že Teherán umožní návrat inšpektorov OSN do Iránu. Súčasťou dohody má byť aj určitá forma zmiernenia sankcií a uvoľnenie zmrazených iránskych aktív.
„Samozrejme, veríme, že sme stále len na začiatku tohto procesu a musíme pokračovať v úsilí,“ konštatoval Kálíbáf. Iránske médiá informovali, že Kálíbáf sa po rokovaniach zastavil aj v Ománe, ktorý s Iránom zdieľa Hormuzský prieliv. Túto strategickú vodnú trasu Irán uzavrel po vypuknutí vojny s USA a Izraelom, no minulý týždeň ju po dohode s Washingtonom znovu otvoril. V sobotu však Teherán oznámil jej opätovné uzavretie v reakcii na izraelské útoky v Libanone. Následne sa Irán a USA dohodli na vytvorení komunikačnej linky s cieľom predchádzať incidentom a nedorozumeniam a zaistiť bezpečnú plavbu obchodných lodí cez Hormuzský prieliv.
Podľa spoločností monitorujúcich premávku bola lodná doprava v prielive aj v pondelok plynulá, pričom bola intenzívnejšia než pred uzavretím americko-iránskej dohody o začatí rokovaní o ukončení vojny.
Dánsko sa zapojí do misie na pomoc opätovného otvorenia Hormuzského prielivu
Dánsko sa zapojí do medzinárodnej námornej misie, ktorú zorganizovali Francúzsko a Spojené kráľovstvo, s cieľom pomôcť opätovne otvoriť Hormuzský prieliv, oznámila v utorok dánska vláda. Píše agentúra AFP. „Bude to zahŕňať príspevok v podobe skupiny tlmočníkov, dronov, štábnych dôstojníkov, ako aj možnosť zmobilizovať odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti,“ povedal novinárom minister obrany Jeppe Bruus Christensen. Ďalšie podrobnosti o rozsahu tohto príspevku odmietol poskytnúť.
Cieľom je „posilniť námornú bezpečnosť a zaistiť slobodu plavby v a v okolí Hormuzského prielivu a Červeného mora“, uvádza sa v návrhu zákona predloženom dánskemu parlamentu, ktorý by mal byť schválený ešte pred koncom týždňa. Francúzsko a Spojené kráľovstvo spolu s ďalšími krajinami navrhli medzinárodnú misiu na odstraňovanie mín a zabezpečenie tejto strategickej úžiny, ktorá by mala byť nasadená po uzavretí dohody medzi USA a Iránom. Opätovné a bezplatné otvorenie prielivu stanovuje aj memorandum o porozumení, ktoré minulý týždeň podpísali Washington a Teherán.
Irán a Omán sa dohodli
Irán a Omán v utorok oznámili, že vytvoria spoločnú pracovnú skupinu zloženú so zástupcov ministerstiev zahraničných vecí, ktorej cieľom bude dosiahnuť dohodu o budúcej správe lodnej dopravy v Hormuzskom prielive, o poskytovaných službách a o ich cenách v súlade s medzinárodnými štandardmi. Informuje s odvolaním sa na agentúru AFP a televíziu Sky News. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že majú nad touto vodnou cestou zvrchovanosť. Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Búsajdí však zároveň v stanovisku na sieti X zopakoval záväzok k „bezpečnej a bezplatnej“ plavbe cez prieliv.
Teherán dlhodobo avizuje, že plánuje zaviesť poplatky za služby pre lode plaviace sa prechode prielivom, tvrdí však, že nejde o mýto. Spojené štáty to odmietajú. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok po príchode do Spojených arabských emirátov vyhlásil, že žiadna krajina nesmie v Hormuzskom prielive zavádzať mýto ani poplatky, keďže ide o medzinárodnú vodnú cestu.
„To je platné medzinárodné právo,“ povedal Rubio. „Nemyslím si, že v tomto smere máme niekoho presviedčať. Myslím si, že všetky krajiny v tomto regióne by s nami súhlasili,“ dodal. Vyhlásenie Ománu a Iránu bolo zverejnené po rokovaniach v ománskej metropole Maskat, na ktorých sa za Irán zúčastnili minister zahraničných vecí Abbás Arákčí a predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Omán zastupovali sultán Hajtham bin Tárik Ál Saíd a šéf diplomacie Búsajdí.
O použití svojich zmrazených aktív bude rozhodovať iba Irán
Iba Irán bude rozhodovať o tom, ako použije svoje zmrazené aktíva po ich uvoľnení v rámci dohody medzi Washingtonom a Teheránom o ukončení vojny na Blízkom východe. V utorok to vyhlásil iránsky veľvyslanec pri OSN Alí Bahrejní, píše agentúra AFP. Iránske štátne médiá v utorok informovali, že Spojené štáty v rámci rokovaní o dohode s Iránom súhlasili s uvoľnením 12 miliárd dolárov v zmrazených aktívach pre Teherán, ako aj s dočasným pozastavením sankcií na vývoz ropy z islamskej republiky.
Americký viceprezident J.D. Vance v pondelok uviedol, že iránske aktíva ešte neboli v rámci tejto dohody uvoľnené a ak by sa tak stalo, mohli by byť použité na nákup tovarov z USA, ako sú sójové bôby, a nefinancovali by terorizmus. Bahrejní tieto tvrdenia v utorok odmietol. „Irán je jedinou krajinou, ktorá bude rozhodovať o tom, čo spraví so svojimi aktívami, ktoré budú uvoľnené,“ povedal novinárom v Ženeve.
„Odmietam všetky tvrdenia (Washingtonu) o tom... že by akákoľvek iná krajina mala mať akýkoľvek vplyv pri týchto rozhodnutiach alebo týchto procesoch,“ dodal Bahrejní. Po moslimskej revolúcii v roku 1979 a následnom obsadení americkej ambasády v Teheráne vtedajší prezident James Carter reagoval zmrazením približne 8 – 12 miliárd dolárov iránskych vládnych aktív v amerických bankách. Časť bola uvoľnená v januári 1981 po prepustení amerických rukojemníkov, ďalšie ostali zmrazené.
