LONDÝN - Predstava Robina Hooda ako ušľachtilého zbojníka, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, je podľa historikov skôr neskorším mýtom ako odrazom pôvodných stredovekých príbehov. Rané legendy ho naopak vykresľovali ako oveľa temnejšiu, morálne nejednoznačnú postavu, napísal server BBC.
Príbehy o Robinovi Hoodovi sa začali šíriť ako ústne tradície už v 12. storočí. Prvé písomné záznamy sa objavili približne o dve storočia neskôr a ich hrdina sa od neskorších romantizovaných predstáv výrazne líšil. Nebol šľachticom ani symbolom spravodlivosti, ale slobodným vidiekom, ktorý žil na okraji spoločnosti a vystupoval predovšetkým proti skorumpovaným duchovným a miestnym mocným.
V týchto raných verziách nebola podľa historikov hlavným motívom ochrana chudobných, ale skôr osobné prežitie, vzdor a násilný odpor voči vtedajším mocenským štruktúram. Postava Mariany sa v príbehoch navyše objavila až oveľa neskôr, zhruba v 16. storočí, keď sa legenda začala výrazne premieňať.
Zlom v období vlády Tudorovcov
Zlom nastal v období vlády Tudorovcov, keď sa Robin Hood postupne presunul z okraja spoločnosti do jej kultúrneho stredu. Obľúbil si ho napríklad kráľ Henrich VIII., ktorý sa podľa dobových zmienok sám štylizoval do jeho úlohy. V tom čase sa z pôvodne problematickej a násilnej postavy stal ušľachtilý šľachtic, lojálny voči kráľovi Richardovi Levie srdce a bojujúci proti jeho bratovi Janovi.
Táto idealizovaná podoba sa ďalej upevňovala v nasledujúcich storočiach. Viktoriánska literatúra Robina Hooda pretvorila na morálne čistého hrdinu vhodného pre detských čitateľov a 20. storočie jeho obraz definitívne upevnilo prostredníctvom filmu. Výrazný vplyv mala najmä animovaný film spoločnosti Disney z roku 1973, ktorý z Robina Hooda urobil charizmatického, dobrosrdečného zbojníka v podobe líšky.
Slová historičky
Pôvodný Robin Hood pritom podľa historičky Amy Kaufmanovej nebol žiadny romantický hrdina, ale násilná, často bezohľadná postava, ktorá sa pohybovala na hrane zákona i morálky. Súčasná popkultúra sa k tejto podobe v posledných rokoch znovu vracia. Nové filmové a literárne adaptácie zobrazujú Robina Hooda ako starnúceho, unaveného a rozporuplného muža, ktorý sa vyrovnáva s vlastnou legendou a spochybňuje obraz, ktorý o ňom spoločnosť vytvorila.
Podľa tvorcov týchto reinterpretácií nie je cieľom zničiť známy mýtus, ale skôr ukázať jeho zložitosť. Robin Hood sa tak stáva nielen postavou z dávnych legiend, ale aj odrazom toho, ako sa v rôznych epochách mení predstava o hrdinstve, spravodlivosti a moci.
Odborníci pritom nepredpokladajú, že by temnejšie verzie legendy vytlačili jeho tradičnú podobu. Tá je podľa nich v kultúre natoľko zakorenená, že pripomína skôr kultúrny symbol ako historickú postavu – podobne ako iné globálne mýty, ktoré sa v priebehu storočí výrazne vzdialili svojim pôvodom."Nie každý chce, aby bola jeho predstava Robina Hooda narušená. Stal sa niečím ako Santa Klaus v tom zmysle, že predstavuje niečo väčšie, ako aká bola skutočná legenda," uviedla Kaufmanová.
