GÍZA - Radarové snímky odhaľujú pod povrchom Gízy masívne podzemné priestory. Vedci hovoria o možnom meste mŕtvych a spojení s legendárnou Sieňou záznamov. Oficiálna veda zostáva skeptická.
Pod povrchom Veľkej Sfingy v Egypte môže ležať niečo, čo zásadne mení pohľad na dejiny ľudstva, uviedol portál Daily Mail. Tím talianskych výskumníkov oznámil, že pod známym monumentom objavili masívnu vertikálnu šachtu vedúcu do dvoch rozsiahlych komôr, jednu umiestnenú v hĺbke 600 a druhú až 1200 metrov pod zemou. Nové skeny podľa vedcov naznačujú existenciu rozsiahlej podzemnej infraštruktúry, ktorá by mohla patriť stratenej civilizácii, staršej než egyptská dynastická éra.
Objav bol prezentovaný na alternatívnej vedeckej konferencii Cosmic Summit v Severnej Karolíne. Vedci čelili kritike zo strany archeologickej obce, no trvajú na tom, že ich dáta sú vierohodné a podporujú hypotézu o dávno stratenej civilizácii pod Gízskou plošinou. „Tieto nálezy silno podporujú hypotézu, že Gízska plošina ukrýva rozsiahly podzemný komplex, potenciálne veľký ako celé pohorie,“ uviedol pre portál DailyMail.com radarový expert Filippo Biondi z University of Strathclyde.
Mesto mŕtvych? Alebo Sieň záznamov?
Spolu s egyptológom Armandom Meiom vytvorili podrobnú 3D mapu podzemia pomocou špeciálnej technológie SAR Doppler Tomografia, ktorá využíva radarové satelitné dáta na detekciu seizmických odchýlok. Podľa tímu sa pod Sfingou nachádza špirálová šachta, ktorá vedie do dvoch štvorcových priestorov s rozmermi 40 × 40 metrov.
Tie môžu byť súčasťou starovekého komplexu známeho z egyptských textov ako Amenti, mesto mŕtvych. Výskumníci tvrdia, že sa opierajú o zmienky z Kapitoly 149 Egyptskej knihy mŕtvych, kde sa spomína „14 príbytkov mesta mŕtvych“. Tie by mohli byť priamym odkazom na podzemné komory pod pyramídami, ktoré majú byť podľa textov vstupom do tajomnej ríše zosnulých. „Texty doslova hovoria, že pyramídy boli postavené nad mestom, čím zapečatili jeho vstup,“ povedal Mei.
Niektorí z výskumníkov dokonca pripúšťajú, že by mohlo ísť o legendárnu Sieň záznamov, mýtickú miestnosť ukrytú pod Veľkou pyramídou alebo Sfingou, kde sa vraj nachádzajú pradávne vedomosti o stratenej civilizácii. Biondi tvrdí, že najhlbšie objavené komory, uložené až 1200 metrov pod zemou, môžu s touto legendou súvisieť.
Civilizácia spred 36-tisíc rokov?
Výskumníci tvrdia, že Gízska plošina bola osídlená dlho pred faraónmi. Mei odhaduje vek komplexu až na 36 400 rokov pred naším letopočtom. Spolu s Biondim a ďalším kolegom Corradom Malangom z University of Pisa tvrdia, že pôvodná civilizácia mohla zaniknúť pred 12 000 rokmi v dôsledku kataklizmy, údajne išlo o „božskú potopu“ spôsobenú dopadom asteroidu. „Pyramídy sú podľa nás poslednými zachovanými megaštruktúrami tejto stratenej civilizácie,“ dodal Biondi.
Tieto tvrdenia nadväzujú na populárne teórie alternatívnych historikov, ako je Graham Hancock, ktorý dlhodobo tvrdí, že vyspelá predpotopná civilizácia bola zničená globálnou katastrofou a že jej preživší odovzdali svoje poznatky budúcim kultúram vrátane starovekého Egypta.
Veda zostáva skeptická
Hoci použitá radarová technológia bola publikovaná v recenzovanom vedeckom časopise, aktuálne výsledky zo Sfingy zatiaľ neprešli odbornou oponentúrou. Autori plánujú štúdiu oficiálne vydať v roku 2026. Medzitým sa snažia získať povolenie od egyptských úradov na oficiálne vykopávky. „Máme na to právo. Ľudstvo má právo vedieť, kto sme, pretože momentálne to netušíme,“ uzavrel Biondi.
