BRUSEL - Mnohí európski lídri dúfali, že po odchode Viktora Orbána sa rokovania na summitoch EÚ upokoja. Podľa informácií denníka Bild však prvé veľké stretnutie bez bývalého maďarského premiéra prinieslo nové konflikty. Tentoraz sa do centra kritiky dostal španielsky premiér Pedro Sánchez.
V Bruseli panovali pred summitom Európskej únie očakávania, že hľadanie spoločných pozícií bude jednoduchšie než v minulosti. Po rokoch sporov s Budapešťou viaceré členské štáty verili, že dosiahnutie jednomyseľných dohôd už nebude taký problém.
Podľa denníka Bild sa však optimistické predstavy rýchlo rozplynuli. Španielsky premiér Pedro Sánchez mal vyvolať spory hneď v dvoch dôležitých témach, ktoré dominovali rokovaniam európskych lídrov.
Spor o migráciu rozdelil lídrov
Prvý konflikt sa rozhorel už v úvode summitu počas diskusie o migračnej politike. Téma migrácie mala byť pôvodne len krátkou súčasťou programu. Namiesto toho sa však rokovanie pretiahlo a prerástlo do ostrej výmeny názorov.
Časť členských štátov kritizovala Madrid za rozsiahlu legalizáciu pobytu migrantov. Španielsko totiž rozhodlo o udelení približne 900-tisíc povolení na pobyt ľuďom, ktorí sa v krajine nachádzali nelegálne.
Niektoré vlády sa obávajú, že tento krok môže prilákať ďalších migrantov do Európy práve v čase, keď sa Únia snaží znižovať počet nových príchodov.
Ďalšou výhradou je možnosť, že časť migrantov po získaní dokumentov nezostane v Španielsku, ale presunie sa do ďalších členských štátov.
Podľa Bildu patrila medzi najostrejších kritikov talianska premiérka Giorgia Meloniová. Španielsky premiér však údajne na výhrady partnerov nereagoval ústupkami a svoj postoj nezmenil.
Sánchez prekvapil aj postojom k Číne
Napätie sa objavilo aj pri diskusii o hospodárskych vzťahoch s Čínou. Väčšina členských štátov sa už niekoľko týždňov snaží koordinovať spoločný postup na ochranu európskeho priemyslu pred lacnou konkurenciou z Ázie a pred praktikami, ktoré považuje za neférové.
Pedro Sánchez však počas príchodu na summit verejne vyhlásil, že Čína môže byť pre Európu „potenciálnym spojencom“ a že Únia by mala voči Pekingu postupovať pragmaticky.
Podľa Bildu sú za tým aj ekonomické záujmy Madridu, keďže do Španielska v poslednom období smeruje čoraz viac čínskeho kapitálu.
Európski predstavitelia pritom diskutovali o možnostiach ochrany domácich výrobcov vrátane zavedenia ciel nielen na čínske elektromobily, ale aj na hybridné vozidlá vyrábané v Číne.
Výsledkom rokovaní bola snaha pokračovať v dialógu s Pekingom a zároveň sa pripraviť na prípadné obchodné napätie.
Merzovi prekážajú aj peniaze
Vzťahy medzi nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a španielskym premiérom tiež nie sú ideálne a to z iného dôvodu.
Kým Merz patrí medzi zástancov rozpočtovej disciplíny, Sánchez presadzuje vyššie výdavky v budúcom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034.
Španielsko pritom patrí medzi najväčších príjemcov európskych fondov.
Nemecký denník zároveň pripomína výhrady viacerých čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ voči využitiu európskych prostriedkov určených na obnovu po pandémii. Podľa neho čakali na vysvetlenie, prečo viac ako desať miliárd eur skončilo v španielskom dôchodkovom systéme namiesto pôvodne deklarovaných účelov.
Kritika zasiahla aj predsedu Európskej rady
Terčom výhrad sa nestal len španielsky premiér. Kritike čelil aj predseda Európskej rady António Costa.
Dôvodom mala byť jeho diplomatická iniciatíva voči Kremľu, ktorú údajne spustil bez predchádzajúcej koordinácie s členskými štátmi.
Denník uvádza, že výhrady voči tomuto postupu mali okrem Friedricha Merza aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Summit, od ktorého si viacerí lídri sľubovali pokojnejšie rokovania po skončení éry Viktora Orbána, sa tak podľa Bildu niesol v znamení nových sporov a vzájomných výčitiek.
