Nedeľa, 9. máj 2021. Meniny má Roland, zajtra Viktória.

Svet vyzýva na zastavenie bojov v Náhornom Karabachu: Zomrelo už 16 arménskych separatistov

Ťažké boje, ktoré v nedeľu vypukli v separatistickom regióne Náhorný Karabach v Azerbajdžane
Ťažké boje, ktoré v nedeľu vypukli v separatistickom regióne Náhorný Karabach v Azerbajdžane
Zdroj: TASR/Armenian Defense Ministry via AP
27.09.2020 18:10

BRUSEL - Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval na zastavenie bojov, ktoré v nedeľu ráno vypukli v separatistickom regióne Náhorný Karabach, etnicky arménskej enkláve na území Azerbajdžanu. Karabašské sily už hlásia 16 mŕtvych.


Šestnásť arménskych separatistov zomrelo v bojoch s azerbajdžanskou armádou, ktoré vypukli v nedeľu v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na separatistov. "Podľa predbežných údajov zahynulo od vypuknutia bojov 16 vojakov (medzinárodne neuznanej Náhornej karabašskej republiky) a viac ako 100 utrpelo zranenia," informovalo ministerstvo obrany separatistickej republiky.

Podľa AFP Arménsko a Azerbajdžan ešte predtým hlásili aj civilné obete. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým vyzval na deeskaláciu bojov medzi Arménskom (spojencom Moskvy) a Azerbajdžanom, upozornila AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa. "Je dôležité vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii konfrontácie. Najdôležitejšie je to, aby sa nepriateľské akcie skončili," povedal Putin v telefonickom rozhovore s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.

Ťažké boje, ktoré v
Zdroj: TASR/Armenian Defense Ministry via AP

Azerbajdžan vyhlásil stanné právo a zákaz vychádzania

Azerbajdžan vyhlásil stanné právo a zákaz vychádzania v hlavnom meste Baku a niekoľkých ďalších mestách. Stalo sa tak po nedeľňajšom vypuknutí bojov azerbajdžanskej armády s arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu, informovala agentúra AFP.

Stanné právo bude zavedené od polnoci a zákaz vychádzania od 21.00 h do 6.00 h, a to v Baku a niekoľkých ďalších mestách a okresoch, ktoré sú blízkosti frontovej línie v Náhornom Karabachu, informoval hovorca azerbajdžanského prezidenta Hikmet Hadžijev.

Hovorca zároveň uviedol, že azerbajdžanské sily dobyli strategickú horu Murovdag, z ktorej môžu kontrolovať dopravné spojenie medzi Arménskom a arménskou enklávou v Náhornom Karabachu.

Svet vyzýva na zastavenie bojov v Náhornom Karabachu

"Vojenské akcie musia okamžite prestať, aby sa predišlo širšej eskalácii," uviedol Michel, podľa ktorého je nutný "okamžitý návrat k rokovaniam bez kladenia podmienok", informuje tlačová agentúra AFP. K rovnakej výzve sa bezprostredne pridali aj Rusko, Francúzsko, Nemecko, Irán či Vatikán.

Pápež František počas príhovoru k veriacim na vatikánskom Námestí svätého Petra uviedol, že sa modlí za mier v kaukazskej oblasti. Líder 1,3 miliardy katolíkov vyzval ľudí, aby sa k nemu pripojili v tichej modlitbe. Náhorný Karabach je medzinárodne uznaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ovládajú ho však etnicky arménski separatisti, ktorí sú kresťanskej viery, všíma si tlačová agentúra DPA.

Pápež František počas svojho
Zdroj: SITA/AP Photo/Andrew Medichini

Francúzsko, Rusko a USA sa pokúsili sprostredkovať mierovú dohodu ako tzv. minská skupina, ale iniciatíva v roku 2010 stroskotala. Turecko - spojenec Azerbajdžanu - prisľúbilo vláde v Baku plnú podporu a vyzvalo Arménsko, aby sa vzdalo svojej "agresie" v Náhornom Karabachu. "Všetkými prostriedkami podporíme našich azerbajdžanských bratov v boji za ochranu svojej územnej celistvosti," uviedol vo vyhlásení turecký minister obrany Hulusi Akar.

Turecko je kľúčovým spojencom Baku s úzkymi kultúrnymi a lingvistickými väzbami s Azerbajdžanom. Ankara nemá diplomatické vzťahy s Jerevanom vzhľadom na spory týkajúce sa vyvražďovania Arménov v bývalej Osmanskej ríši, čo Arménsko považuje za genocídu. Turecko zároveň obvinilo Jerevan z vypuknutia najnovšieho konfliktu. "Ostro odsudzujeme útok Arménska proti Azerbajdžanu," vyhlásil hovorca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Turecký prezident Recep Tayyip
Zdroj: SITA/Presidential Press Service via AP, Pool

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov hovoril so svojím tureckým náprotivkom Mevlutom Čavušogluom, pričom zdôraznil "potrebu čo najrýchlejšieho zastavenia paľby", hlási Moskva. Rusko tradične podporuje Arménsko, zatiaľ čo Turecko je spojenom Azerbajdžanu. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v televíznom prejave k národu prisľúbil víťazstvo nad arménskymi silami. "Naša vec je spravodlivá a vyhráme," uviedol Alijev.

Arménsko i Azerbajdžan boli ako autonómne republiky súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu až do jeho rozpadu v roku 1991. Separatistický karabašský líder Arajik Harutjunjan obvinil Ankaru z toho, že posiela do Azerbajdžanu žoldnierov. "Máme informácie, že nájomní vojaci z Turecka a ďalších krajín boli letecky prepravení do Azerbajdžanu. Turecká armáda tam už je pod zásterkou vojenských cvičení," vyhlásil Harutjunjan.

Arménsky premiér varoval pred tureckými zásahmi

Arménsky premiér Nikol Pašinjan varoval medzinárodné spoločenstvo pred tureckými zásahmi do nových bojov, ktoré vypukli v nedeľu v separatistickom regióne Náhorný Karabach - v etnicky arménskej enkláve na území Azerbajdžanu. Informovala o tom agentúra AFP.

"Vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby využilo všetky existujúce páky na zabránenie Turecku zasahovať (do konfliktu), čo môže raz a navždy destabilizovať (kaukazský) región," uviedol Pašinjan v televíznom prejave. Dodal, že turecké "agresívne správanie spôsobuje vážne obavy", a odsúdil tureckú podporu Azerbajdžanu.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan
Zdroj: TASR/Alexei Druzhinin, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP, File

Podľa agentúry TASS Pašinjan taktiež vyhlásil, že arménska vláda by mala zvážiť otázku uznania nezávislosti medzinárodne neuznanej Náhornej karabašskej republiky. "Takáto otázka je v našom programe. Mali by sme o tom diskutovať veľmi vážne. Zvažujeme všetky scenáre možného vývoja," dodal arménsky premiér.

Výberová chronológia udalostí spojených s konfliktom o Náhorný Karabach

Náhorný Karabach je príčinou tridsaťdva rokov trvajúceho konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Rozhorel sa ešte v časoch komunistického Sovietskeho zväzu vo februári 1988. Korene sporu siahajú do roku 1905, resp. do prvých rokov po prvej svetovej vojne. V roku 1920 prebehla medzi Arménskom a Azerbajdžanom séria bojov. Keď kaukazský región v roku 1921 ovládli boľševici, pričlenili Náhorný Karabach obývaný zväčša Arménmi k Azerbajdžanu. Prinášame vám stručnú chronológiu udalostí od vypuknutia konfliktu.

      13. februára 1988 - Začali sa prvé demonštrácie v Stepanakerte, hlavnom meste Náhorno-karabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanu. Oblasť obýva prevažne arménske obyvateľstvo. Násilnosti v Arménsku aj v Azerbajdžane sa stupňovali a situácia vyústila do vojny, ktorá si vyžiadala 30.000 obetí a viac než milión ľudí vyhnala z domovov.

      2. septembra 1991 - Svoju nezávislosť vyhlásila Náhorná karabašská republika, ktorá však nebola uznaná žiadnym štátom. Oblasť sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, má cca 150.000 obyvateľov, z čoho je cca 95 % Arménov.

      4. a 5. mája 1994 - Na rokovaniach v kirgizskom hlavnom meste Biškeku sa podarilo dohodnúť prímerie medzi zainteresovanými stranami náhornokarabašského konfliktu.

      12. apríla 1997 - Sedem azerbajdžanských vojakov prišlo o život a jeden sa zranil pri prestrelke na azerbajdžansko-arménskych hraniciach. Ozbrojené strety v oblasti pokračovali aj po podpise prímeria.

      22. marca 2000 - Prezident Náhorného Karabachu Arkadij Gukasian utrpel v noci ťažké zranenia pri atentáte, ktorý naňho spáchali neznámi ozbrojenci v hlavnom meste oblasti Stepanakerte.

      14. augusta 2002 - Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu Robert Kočarian a Gejdar Alijev sa stretli za rokovacím stolom, aby sa pokúsili nájsť riešenie patového stavu v arménskej enkláve Náhorný Karabach na území Azerbajdžanu.

      11. februára 2006 - Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu nedospeli k dohode po dvojdňových rokovaniach o ukončení krvavého konfliktu v Náhornom Karabachu. Rokovania sa konali vo Francúzsku.

      7. marca 2006 - Arménsko-azerbajdžanské pohraničie sa stalo opäť dejiskom najprudších zrážok za niekoľko ostatných mesiacov. V Baku potvrdili, že padol jeden azerbajdžanský vojak, v Jerevane hovorili o zranených príslušníkoch arménskych síl.

      1. júna 2007 - Arménsko a Azerbajdžan pokročili v otázke urovnania teritoriálneho sporu o Náhorný Karabach. Informoval o tom dnes americký sprostredkovateľ v rokovaniach, námestník ministerky zahraničných vecí USA Matthew Bryza – spolupredseda tzv. Minskej skupiny vyjednávačov v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

      7. mája 2009 - Prezidenti Arménska a Azerjbadžanu Ilcham Alijev a Serž Sarkisian dosiahli na rokovaniach v Prahe určitý pokrok v riešení dlhoročných sporov okolo enklávy Náhorný Karabach.

      2. augusta 2014 - Pätnásť ľudí zahynulo pri najnovších zrážkach medzi vojakmi Azerbajdžanu a etnickými Arménmi z odštiepeneckého Náhorného Karabachu. Azerbajdžanské ministerstvo obrany oznámilo, že prišlo o 12 vojakov. Sily medzinárodne neuznanej Náhornej karabašskej republiky informovali o troch mŕtvych.

      2. apríla 2016 - Arménsky prezident Serž Sarkisjan oznámil, že počas bojov v Náhornom Karabachu prišlo o život 18 arménskych vojakov a ďalších 35 ich bolo zranených. Zrážky boli najzávažnejšie od obnovenia prímeria v roku 1994.

      5. apríla 2016 - Účastníci ozbrojeného konfliktu v Náhornom Karabachu sa dohodli na zastavení paľby. Aj v ďalších dňoch však došlo k porušovaniu prímeria.

      4. decembra 2019 - Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu Zohrab Mnacakanjan a Elmar Memmedyarov sa zišli na rokovaní v Bratislave.

      14. júla 2020 - Najmenej štyria azerbajdžanskí vojaci prišli o život počas dvoch dní bojov zahŕňajúcich tanky a delostrelectvo na hraniciach Azerbajdžanu s Arménskom.


Galéria

Predseda ER Charles Michel Ťažké boje, ktoré v Ťažké boje, ktoré v Pápež František počas svojho Turecký prezident Recep Tayyip Arménsky premiér Nikol Pašinjan

Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články