Tretí najväčší ľadovec na svete sa topí vražedne rýchlo, vedci bijú na poplach: Ovplyvní to aj Európu | Topky.sk

Piatok, 18. október 2019. Meniny má Lukáš, zajtra Kristián.

Tretí najväčší ľadovec na svete sa topí vražedne rýchlo, vedci bijú na poplach: Ovplyvní to aj Európu

Topiaci sa ľadovec
Topiaci sa ľadovec
Zdroj: TASR/AP Photo/Evan Vucci, Pool
16.09.2019 18:00

LHASA – Podľa správy Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC, Medzivládny panel pre zmenu klímy) v priebehu 80 rokov zmiznú dve tretiny ľadovcov na tibetskom ľadovci, najväčšej ľadovej pokrývke po Arktíde a Antarktíde. Znie vám tibetský ľadovec ako čosi strašne vzdialené, čo sa nás Európanov vôbec netýka?


Tibetská povesť hovorí, že Budha pred rokmi premenil nevďačného horského démona na boha – ochrancu bojovníkov zvaného Khawa Karpo, ktorý sa usadil v posvätnej hore s jeho menom. Khawa Karpo je najvyššia časť horského reťazca Meili siahajúca do výšky 6 740 m n. m. Miestni sa obávajú, že horolezectvo v oblasti Khawa Karpo boha vyrušuje. Napriek tomu sa na horu pokúsili vystúpiť – ako inak – európski cudzinci. Najznámejší bol medzinárodný tím 17 ľudí, všetci zomreli počas výstupu 3. januára 1991 pod lavínou. Po mnohých miestnych petíciách Peking v roku 2001 prijal zákon zakazujúci v tejto oblasti horolezectvo.

Ľudstvo sa správa neúctivo

Khawa Karpo však podľa britského denníka The Guardian čelí ešte zákernejšiemu nebezpečenstvu, ktorého pôvodcom je človek. Počas posledných dvoch desaťročí dramaticky ustúpil ľadovec Mingyong na úpätí hory Khawa Karpo. Dedinčania z toho obviňujú neúctivé ľudské správanie sa vrátane nedostatočnej zbožnosti, veľkej chamtivosti a zvýšeného znečistenia z cestovného ruchu. Ľudia sa začali vyhýbať jedeniu cesnaku a cibule, pečeniu mäsa, porušovaniu sľubov alebo bojom zo strachu, že uvoľnia hnev božstva. 

Tretí najväčší ľadovec na
Zdroj: Facebook
Mingyong je jedným z najrýchlejšie sa zmenšujúcich ľadovcov na svete a miestni obyvatelia nemôžu uveriť, že zmizne, pretože je s ním prepojená ich existencia. Jeho zmiznutie je však takmer nevyhnutné. Khawa Karpo leží na svetovom „treťom póle“. Takto glaciológovia hovoria o tibetskej náhornej plošine, domove obrovskej ľadovej pokrývky Hindúkuš – Himaláje. Po Arktíde a Antarktíde obsahuje najväčšie množstvo snehu a ľadu – asi 15 % celosvetového množstva. Od roku 1970 sa však stratila štvrtina ľadu. Tento mesiac v dlho očakávanej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) o kryosfére vedci varujú, že až dve tretiny ľadovca do konca storočia zmiznú. Aj keď sa globálne otepľovanie zvýši len o 1,5 ° C nad úroveň pred industrializáciou, stratí sa v tom čase až tretina ľadu. 
Tretí najväčší ľadovec na
Zdroj: profimedia.sk
Naše životy ovplyvňujú ľadovce, ktoré pokrývajú osem krajín. Zamrznutá „vodná veža v Ázii“ je zdrojom 10 najväčších riek na svete vrátane Gangy, Brahmaputry, Žltej rieky, Mekongu a Indusu, ktorých toky priamo podporujú najmenej 1,6 miliardy ľudí – pitnou vodou, významom pre poľnohospodárstvo, vodnú energiu a živobytie, a oveľa viac nepriamo, ak si kúpite napríklad tričko z bavlny pestovanej v Číne alebo ryžu z Indie. Joseph Shea, glaciológ z University of North British Columbia hovorí o tejto blížiacej sa katastrofe ako o „depresívnej a vyvolávajúcej hrôzu. Roztápanie sa ľadovca už teraz viditeľným a zásadným spôsobom zmení povahu hôr. Rýchlo sa meniacim podmienkam na treťom póle sa však nevenuje rovnaká pozornosť ako podmienkam na severnom a južnom póle. Štvrtá hodnotiaca správa IPCC v roku 2007 obsahovala mylnú predpoveď, že všetky himalájske ľadovce sa stratia do roku 2035. Ukázalo sa, že toto tvrdenie bolo založené skôr na vtipoch než na vedeckých dôkazoch."

Použili tajné špionážne snímky

V porovnaní s ostatnými pólmi existuje aj nedostatok výskumných štúdií. Indická vláda a iné zainteresované strany, ktoré majú hydrologické údaje, si ich žiarlivo strážia. Tibetská náhorná plošina je obrovským a nehostinným miestom, na ktorom je práca glaciológov extrémne ťažká, a pre mnohé mätúce faktory je problém získať aj presné merania. Miestni vedci majú navyše zakázané vstupovať na ľadovec Mingyong, čo znamená, že na meranie ústupu ľadu museli použiť fotografiu. Ako neoceniteľné sa ukázali satelity, čo vedcom umožňuje sledovať ústup ľadovca v reálnom čase. Vedci z Kolumbijskej univerzity použili odtajnené špionážne satelitné snímky zo studenej vojny, aby ukázali, že strata ľadu z tretieho pólu sa v priebehu tohto storočia zrýchlila a teraz je zhruba dvojnásobná v porovnaní s rokmi 1975 až 2000, keď boli teploty v priemere o 1°C nižšie. Vedci dospeli k záveru, že ľadovce v regióne v súčasnosti strácajú asi pol vertikálneho metra ľadu ročne pre človekom spôsobené globálne otepľovanie.

Tretí najväčší ľadovec na
Zdroj: SITA/Chinatopix via AP
Roztápanie sa tibetského ľadovca znamená oveľa väčšie riziko ako v riedko osídlenej Arktíde a Antarktíde. Ľadovcové jazerá sa náhle prelejú cez svoje brehy v ničivej povodni. Nasledujú zosuvy pôdy spôsobené destabilizovanou horninou. Celé dediny už boli spláchnuté z úbočí hôr a tieto udalosti sú stále pravidelnejšie, aj keď sa zlepšili monitorovacie a záchranné systémy. Satelitné údaje ukazujú, že počet a veľkosť takýchto rizikových jazier v regióne rastie. Minulý rok v jeseni pri troch rôznych príležitostiach kusy ľadu a horniny zablokovali tok rieky Yarlung Tsangpo v Tibete, čím ohrozili Indiu a Bangladéš po prúde povodňami a tisíce ľudí museli byť evakuované. Jedným z dôvodov rýchlej straty ľadu je to, že tibetská plošina sa rovnako ako ďalšie dva póly otepľuje až trikrát rýchlejšie, ako je globálny priemer o 0,3°C za posledné desaťročie. V prípade tretieho pólu je to pre jeho výšku, čo znamená, že absorbuje teplo zo stúpajúceho teplého a vlhkého vzduchu. Hoci priemerné globálne teploty zostanú pod 1,5°C, v regióne dôjde k otepleniu o vyše 2°C. Ak sa emisie neznížia, podľa správy, ktorú začiatkom tohto roka zverejnilo vyše 200 vedcov pre Medzinárodné stredisko pre integrovaný rozvoj horských oblastí (ICIMOD), narastie teplota o 5°C. V zime už sneží oveľa menej, v priemere je za rok o štyri chladné noci menej a o sedem teplých nocí viac ako pred 40 rokmi. Silnie tiež juhovýchodný monzún s ťažkými a nepredvídateľnými lejakmi. “Toto je klimatická kríza, o ktorej ste ešte nepočuli,” uviedol vedecký pracovník ICIMOD Philippus Wester.

Čierny prach na ľadovci

V tomto príbehu je okrem emisií CO2 aj ďalší vinník, viditeľný na špinavom povrchu ľadovca Mingyong: uhlík alebo sadze. Štúdia z roku 2013 zistila, že čierny uhlík je zodpovedný za 1,1 wattu na meter štvorcový zemského povrchu a navyše sa ukladá ďalšia energia v atmosfére (CO2 je zodpovedný za odhadovanú 1,56 wattu na meter štvorcový). Uhlík má rôzne klimatické účinky, mení oblaky a monzúnovú cirkuláciu a urýchľuje topenie ľadu. Znečistený vzduchu z rovín pri riekach Indus a Ganga – jedného z najviac znečistených regiónov sveta – ukladá tento čierny prach na ľadovce a urýchľuje topenie. Sadze na tmavej skale majú malý vplyv na jej teplotu, no sneh a ľadovce sú obzvlášť zraniteľné, pretože sú biele a reflexné. Keď sa ľadovce topia, okolitá hornina sa rozpadá v zosuvoch pôdy, pokrývajúc ľad tmavou látkou, ktorá zasa zrýchľuje topenie v utečeneckom cykle. Napríklad základný tábor pod Mount Everestom vo výške 5 300 m stojí teraz na zvyškoch horniny, pretože ľadovec Khumbu ustúpil k ľadopádu.

Tretí najväčší ľadovec na
Vedci začínajú chápať rozsah ľudského vplyvu na atmosféru. Mnohí z 300 autorov správy IPCC, ktorí sa stretli v júli v hlavnom meste Nepálu, museli prenocovať na letisku alebo pristáť na iných letiskách pre šialené vyčíňanie monzúnu. Čo však tieto zmeny znamenajú pre 240 miliónov ľudí žijúcich v horách? V mnohých oblastiach ich vítajú. Teplejšie a príjemnejšie zimy im uľahčujú život. Vyššie teploty podporujú poľnohospodárstvo – ľudia môžu pestovať väčšie množstvo plodín a ťažiť z viac ako jednej úrody za rok. Teplejšie zimy môžu byť paradoxne zodpovedné za takzvanú anomáliu Karakoramu, v ktorej niekoľko ľadovcov v pakistanskom pohorí Karakoram rastie – v rozpore so všeobecným trendom. Klimatológovia sa domnievajú, že náhly a masívny rast poľnohospodárstva spo zavlažovaním a vyparovaním v tejto oblasti spôsobil nárast snehových zrážok na ľadovcoch, čo v súčasnosti viac ako kompenzuje ich topenie. Na inom mieste však nie je zvýšenie zrážok dostatočné na to, aby bolo možné vyrovnať sa s rýchlosťou topenia ľadu, a miesta, ktoré sú úplne závislé od vody, pocítia účinky najskôr. „Mnohé pramene za posledných 10 rokov topenia sa ľadovcov drasticky vyschli, infraštruktúra tiež narušila ich obnovu,“ hovorí Aditi Mukherji, jeden z autorov správy IPCC.
Vodná elektráreň
Zdroj: TASR

Miesta ako Ladakh v severovýchodnej Indii a časti Tibetu známe ako púšte vo vysokých nadmorských výškach už prišli o mnohé z ľadovcov s nižšou nadmorskou výškou a s nimi aj o sezónne zavlažovacie toky, ktoré ovplyvňujú poľnohospodárstvo a výrobu elektriny z vodných elektrární. Na niektorých miestach sa ľudia pokúšajú o geoinžinierske tzv. umelé ľadovce, ktoré odvádzajú vodu z vyšších ľadovcov na zatienené chránené miesta, kde môžu v zime zamrznúť, aby bola na jar voda na zavlažovanie. Ľadovce napájajú niekoľko veľkých ázijských riek – hladiny riek Jangce a Žltá rieka klesajú, mimoriadne zraniteľné sú Indus (40 % ľadovca) a Yarkand (60 % ľadovca). Zrážky oveľa viac ovplyvňujú rieky ako Ganga a Mekong. Konflikty pre užívanie vody  a stavbu priehrad sa doteraz darilo odvrátiť vďaka zmluvám o zdieľaní vody medzi národmi, ale čím sa klíma stáva menej predvídateľnou a zvyšuje sa nedostatok vody, zvyšuje sa aj riziko nepokojov v rámci štátov – nieto ešte medzi nimi.

V ľadovci je archivovaný vzduch

Koncom tohto storočia sa predmonzúnové hladiny vo všetkých týchto riekach bez vody z ľadovcov drasticky znížia, čo ovplyvní poľnohospodárstvo I výrobu vodnej energie, a toto napätie sa počas monzúnu znásobí bleskovými povodňami. „Dopad na miestne vodné zdroje bude obrovský, najmä v údolí rieky Indus. Očakávame, že migrácia sa objaví najskôr v suchých oblastiach s vysokou nadmorskou výškou, ale bude to mať vplyv na populáciu v celom regióne,“ hovorí Joseph Shea, autor správy ICIMOD. Keď obrovské pôvodne zamrznuté zásoby sladkej vody z tretieho pólu stečú k oceánom, prispejú k zvýšeniu hladiny mora, čo už sťažuje život v husto osídlených nízko položených deltách a zátokách riek Ázie od Bangladéša po Vietnam. Navyše sa uvoľňujú nebezpečné znečisťujúce látky. Ľadovce sú časové kapsuly, ktoré vytvárajú snehové vločky zo snehových vločiek z minulosti a keď sa topia, vracajú späť do obehu zložky tohto “archivovaného vzduchu”. Nebezpečné pesticídy, ako je DDT (bežne sa používali tri desaťročia, kým ich v roku 1972 zakázali) a perfluóralkylové kyseliny sa teraz vyplavujú z ľadovcov a hromadia sa v sedimentoch a v potravinovom reťazci. Budúcnosť tohto rozsiahleho regiónu, jeho obyvateľov a ľadovcov v konečnom dôsledku závisí od nás – ako veria uctievatelia Khawa Karpo: od znižovania emisií skleníkových plynov a iných znečisťujúcich látok. Ako hovorí Aditi Mukherji, mnoho z ľadovcov, ktoré sa ešte neroztopili, „úplne zmizlo, pretože v silnom znečistení ovzdušia ich už nevidíte“.


Galéria

Topiaci sa ľadovec Vodná elektráreň

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/nit

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články