Piatok26. apríl 2024, meniny má Jaroslava, zajtra Jaroslav

Slovák v Bruseli pomáha pri katastrofách krajinám po celom svete

Michal Miadok PR článok Zobraziť galériu (3)
Michal Miadok (Zdroj: Michal Miadok)

Pri prírodných katastrofách ako sú lesné požiare či zemetrasenia si zasiahnuté krajiny nie vždy zvládajú pomôcť samy. V núdzových situáciách preto môžu požiadať o medzinárodnú pomoc a aktivovať mechanizmus civilnej ochrany EÚ. „Reagujeme okamžite a väčšinou sa nám podarí pomoc poskytnúť už o niekoľko hodín,“ vysvetľuje Michal Miadok, ktorý pracuje ako dispečer v Koordinačnom centre pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v Bruseli. Hrdinov bežných dní, ktorí bez ohľadu na hranice pracujú každý deň na tom, aby občanov EÚ chránili, môžete spoznať vďaka projektu EU Protects – EÚ Spoločne chránime. Michal je jedným z týchto hrdinov.

Čo je úlohou Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie?

Úlohou ERCC je pomáhať krajinám v EÚ i mimo nej v núdzových situáciách. Ak nastane stav núdze napríklad pri prírodnej katastrofe, ktorú zasiahnutá krajina nedokáže zvládnuť sama, koordinačné centrum v Bruseli zabezpečí pomoc od iných krajín EÚ. Sledujeme systémy včasného varovania, médiá i sociálne siete, aby sme mali prehľad, čo sa kde deje. Sme neustále v strehu a monitorujeme situáciu na celom svete. Ak niekde dôjde napríklad k zemetraseniu, do troch minút dostaneme automatickú notifikáciu so základnými parametrami, ako sú magnitúda, hĺbka, odhadovaný počet obyvateľov zasiahnutých určitým stupňom trasenia a vzdialenosť k najbližším mestám či osídleným oblastiam. Ak krízová situácia vypukne niekde v EÚ, ihneď upozorníme všetky krajiny EÚ a v prípade potreby zmobilizujeme úrady a organizácie schopné pomôcť.

Michal Miadok
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Michal Miadok)

Zasahujete pri každej katastrofe, o ktorej dostanete informácie?

Zasahujeme, keď postihnutá krajina požiada o medzinárodnú pomoc a aktivuje takzvaný mechanizmus civilnej ochrany EÚ. Každá krajina sveta tak môže urobiť. Reagujeme okamžite a väčšinou sa podarí pomoc doručiť a pripraviť na použitie v postihnutej oblasti v Európe už do 12 hodín. Niekedy, najmä v krajinách mimo EÚ však môže situáciu skomplikovať byrokracia. Napríklad v prípade katastrofy v Ázii a Tichomorí sa pomoc mechanizmu EÚ zmobilizovala rýchlo, no musela čakať v najbližšom logistickom centre pre povolenie na vstup. To sa ale našťastie nestáva často.

Spolupracujete aj s krajinami mimo EÚ?

Do mechanizmu civilnej ochrany EÚ patrí 34 krajín. Popri štátoch EÚ je jeho súčasťou aj Island, Nórsko, Čierna Hora, Srbsko, Macedónsko a Turecko. Pomoc však poskytujeme krajinám na celom svete.

Koľko ľudí v koordinačnom centre pracuje? Ako si delia služby?

Je nás vyše dvadsať. Sme v strehu 24 hodín denne, 365 dní v roku. Pracujeme na zmeny, cez deň sú v službe traja dispečeri, v noci dvaja.

Mechanizmus civilnej ochrany EÚ vznikol v roku 2001, aby podporil spoluprácu medzi národnými orgánmi civilnej ochrany v celej Európe. Mechanizmus tiež umožňuje zúčastneným krajinám spoločný výcvik ich tímov civilnej ochrany, čo zvyšuje efektivitu zásahov v prípade katastrofy. Operačnou centrálou mechanizmu je Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v Bruseli. Nepretržite monitoruje kritické situácie a koordinuje zásahy v prípade krízy. Koordinačné centrum úzko spolupracuje s európskym programom Copernicus, ktorý sa venuje satelitnému pozorovaniu Zeme, a v krízových situáciách poskytuje cenné informácie založené na satelitných dátach v reálnom čase.

V dôsledku narastajúceho počtu krízových situácií predstavila Európska komisia v novembri 2017 iniciatívu rescEU, ktorá nadväzuje na mechanizmus civilnej ochrany. Prináša rad nových opatrení smerujúcich k zefektívneniu výkonnosti EÚ v oblasti civilnej obrany. Jej cieľom je pripraviť členské štáty tak, aby dokázali lepšie čeliť prírodným aj človekom spôsobeným katastrofám.

Ako často zažívate v koordinačnom centre mimoriadne situácie?

Za osemnásť rokov svojej existencie bol mechanizmus civilnej ochrany EÚ aktivovaný viac ako 300-krát. Mimoriadne náročný bol z dôvodu lesných požiarov rok 2018 – mechanizmus bol iba kvôli nim aktivovaný 32-krát.

Michal Miadok
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Michal Miadok)

Ako presne postupujete, keď niekde vypukne lesný požiar? Máte nejaký konkrétny príklad?

V lete pred dvomi rokmi požiadalo Taliansko o naliehavú pomoc v boji proti lesným požiarom, ktoré vypukli na juhozápade krajiny. V Taliansku k požiaru takého rozsahu ešte nikdy predtým nedošlo. Desaťtisíce ľudí boli v ohrození, mnohým mestám na úpätí a svahoch Vezuvu hrozilo, že ich oheň úplne zničí. Taliansky Úrad národnej civilnej ochrany si pri hasení lesných požiarov nedokázal vystačiť s vlastnými zdrojmi, na tak rozsiahle požiare nemal dosť ľudí ani hasičských lietadiel. Našťastie včas kontaktovali Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie. Bol som vtedy jedným z troch dispečerov v službe. Okamžite som kontaktoval program Copernicus pre satelitné pozorovanie Zeme. Satelit urobil snímky oblasti a do niekoľkých hodín mi poslali mapy s presnou polohou požiarov. Tie som dodal požiarnym tímom na mieste, aby presne vedeli, na ktoré miesta sa majú zamerať.

Pomáhali Taliansku hasiť lesné požiare aj iné krajiny EÚ?

Na výzvu o pomoc okamžite zareagovalo Francúzsko. Francúzsky Úrad národnej civilnej ochrany je v lete v stave 30-minútovej pohotovosti a zo svojej základne v Nîmes na juhu krajiny ihneď vyslal do Talianska dve špeciálne hasičské lietadlá. Francúzski piloti lietali nad horiacim regiónom dva dni od rána do noci, kým sa im podarilo požiare uhasiť. Vďaka skvelej medzinárodnej spolupráci sme spoločne dokázali zabrániť katastrofe, ktorá ohrozovala tisíce rodín a ich domovy.

Boli ste počas zásahu v kontakte aj s obyvateľmi miest, ktorí boli v priamom ohrození?

Počas zásahu nie, ale mal som možnosť stretnúť sa so starostom talianskeho mesta Ottaviano, ktoré bolo v naozaj kritickej situácii, asi pol roka po požiaroch. Úprimne sa nám za pomoc poďakoval. Bez nej by totiž situáciu neboli bývali zvládli.

V akých ďalších núdzových situáciách ste koordinovali medzinárodnú pomoc?

Bol som v službe počas lesných požiarov, povodní, pri zemetraseniach, tsunami, tropických cyklónoch a environmentálnych katastrofách na miestach po celom svete. Medzinárodnú pomoc som pomáhal koordinovať aj pri epidémii eboly v Afrike.

V súvislosti s klimatickými zmenami možno očakávať čoraz extrémnejšie počasie aj vyšší výskyt lesných požiarov. Je na ne mechanizmus civilnej ochrany dostatočne pripravený?

Súčasný systém pomoci je založený na dobrovoľníctve a dodatočných kapacitách, ktoré môžu členské štáty ponúknuť inej krajine v núdzi. Skúsenosti z posledných rokov nám však ukázali, že potrebujeme ešte silnejší systém civilnej ochrany. EÚ preto s cieľom zlepšiť pripravenosť spúšťa iniciatívu rescEU a na podporu mechanizmu civilnej ochrany plánuje využívať vlastné zdroje ako protipožiarne lietadlá alebo vodné čerpadlá.

Zasiahol niekedy mechanizmus ERCC aj na Slovensku?

Slovensko mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany požiadalo o pomoc raz, a to vo februári 2012, keď mnohé oblasti v krajine zasiahli extrémne mrazy.

V Európskej únii ochrana občanov prekračuje hranice štátov. Vďaka projektu EU Protects si môžete pozrieť Michalov príbeh a zoznámiť sa s ďalšími hrdinami bežných dní.

MICHAL MIADOK vyštudoval právo v Banskej Bystrici a medzinárodné právo na Amsterdamskej   univerzite. Túžba pomáhať ho po skončení štúdia priviedla na stáže do Indie, Kene, Burundi   a Haiti, kde ako sociálny pracovník pomáhal ľuďom v núdzi dostať sa k zdravotnej starostlivosti. V   Koordinačnom centre pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v Bruseli začínal ako stážista,   dnes v ňom pracuje už piaty rok. Ako dispečer je zodpovedný za koordináciu reakcie na núdzové   situácie, pomáha maximalizovať úžitok doručovanej pomoci a znižovať zbytočné či duplicitné   náklady zapojených strán.

- reklamná správa - 

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu