BRATISLAVA - Smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského vo väzbe v decembri 2020 vyvoláva otázky aj viac ako štyri roky po udalosti. Hoci oficiálne vyšetrovania pod dohľadom viacerých inštitúcií dospeli k záveru, že išlo o samovraždu a nezistili žiadne pochybenia zo strany polície alebo príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), zástupca rodiny sa s týmito závermi nestotožňuje.
Rodinný právny zástupca a zároveň poslanec Miroslav Radačovský podal na jeseň minulého roka nové trestné oznámenie. To sa týkalo podozrení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a malo smerovať na konkrétnych policajtov. Oznámenie riešil vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, ktorý ho v apríli tohto roka uznesením odmietol. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné – Radačovský proti nemu podal sťažnosť. Informuje o tom portál Aktuality.
„Vyšetrovateľ 24.04.2025 uznesením vec odmietol, uznesenie nenadobudlo právoplatnosť. Proti predmetnému uzneseniu bola 19.05.2025 zo strany oznamovateľa doručená sťažnosť, o ktorej ešte prokurátor nerozhodol,“ uviedla pre portál hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby Andrea Dobiášová.
Sporné zranenie hlavy
Podľa Radačovského existuje viacero nezodpovedaných otázok, najmä pokiaľ ide o zranenie na temene hlavy Milana Lučanského. Tvrdí, že ide o poranenie, ktoré podľa dostupných informácií nemá jasne doložený pôvod – nie je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii a nie je jasné, kedy a kde k nemu došlo.
Na nezrovnalosti upozorňuje aj Adam Lučanský, syn zosnulého policajného prezidenta a poslanec za SNS. Ten tvrdí, že odborníci, ktorí sa k prípadu vyjadrovali, sa v názoroch na vznik poranení rozchádzali. Poukazuje aj na to, že jedna zo znalkýň podpísala posudok, hoci nebola fyzicky prítomná pri obhliadke tela.
Ako spresnila hovorkyňa bratislavskej krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová, trestné oznámenie Miroslava Radačovského sa týkalo dvoch skutkov. Prvým bolo údajné zranenie Milana Lučanského v čase medzi jeho zadržaním 3. decembra 2020 a jeho prevozom do väzby v Prešove 7. decembra. Podľa Radačovského mohlo k zraneniu dôjsť priamo pri zadržaní, na pracovisku NAKA, vo väzobnej cele, alebo počas transportu.
Druhá časť oznámenia sa týkala údajného úmyselného zadržiavania korešpondencie, ktorá mala byť adresovaná Milanovi Lučanskému počas väzby. Podľa Radačovského išlo o poštu, ktorú mu nemali doručiť príslušníci NAKA pôsobiaci v Bratislave.
Prokurátor ešte nerozhodol
Aj keď inšpekcia trestné oznámenie odmietla, proces nie je definitívne uzavretý. Radačovský podal sťažnosť, o ktorej prokurátor zatiaľ nerozhodol. Podľa hovorkyne prokuratúry bola vec medzičasom vrátená vyšetrovateľovi, ktorý ju má opätovne predložiť s kompletným spisom. Následne sa rozhodne v stanovenej lehote.
Zástupca rodiny podal sťažnosť aj na Európsky súd pre ľudské práva. Ten sa má zaoberať tým, či slovenské orgány postupovali správne a dôsledne pri vyšetrovaní smrti generála Lučanského. Časť podnetov skončila aj na Generálnej prokuratúre SR. Tá sa má zaoberať napríklad podozrením, že niektoré poranenia mohol Lučanský utrpieť ešte pred nástupom do väzby, čo podľa rodiny nebolo dostatočne preskúmané.
archívne video
Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu. Vyšetrovateľ ÚIS trestné stíhanie v septembri 2023 zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry minulý rok vo februári ako nedôvodnú zamietol. Radačovský následne podal žiadosť o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora.
Generálna prokuratúra (GP) SR minulý rok v júli potvrdila, že v prípade Lučanského smrti nezistil prokurátor GP protiprávne úmyselné či nedbanlivostné konanie zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
