BRATISLAVA - Rys kedysi obýval celú Európu, v prvej polovici 20. storočia na väčšine kontinentu vyhynul. Populácia sa však udržala v Karpatoch. Informovala o tom Andrea Settey Hajdúchová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) pri príležitosti medzinárodného dňa rysa, ktorý pripadá na 11. júna.
Rysov podľa WWF Slovensko ohrozuje pytliactvo, strata vhodného prírodného prostredia, rozširujúce sa cesty, ktoré križujú migračné trasy šeliem. Problémom je aj fragmentácia krajiny, teda rozdeľovanie prírodných území na stále menšie časti, ktoré od seba oddeľujú cesty, diaľnice a obydlia. "Ak dokážeme ochrániť migračné trasy rysa, môžeme pomôcť rysom šíriť sa zo Slovenska k susedom a obsadzovať nové teritóriá v Európe," skonštatovala Settey Hajdúchová.
Pokračuje, že ľudia môžu prispievať k ochrane rysa. Môžu napríklad podporiť miestnu samosprávu, aby zmapované migračné trasy šeliem a ďalších živočíchov chránila pred obecnou zástavbou.
Má vynikajúci zrak
Mali by sledovať, čo sa deje v obci a ak spoznajú podozrivý prípad pytliactva, mali by ho nahlásiť polícii. "Ak ste vodič, jazdite najmä za šera a v noci opatrne. Na cestu vám môže vyskočiť zver, pokojne aj rys, pre ktorého to môže byť osudný okamih," poznamenala Settey Hajdúchová.
Rysa je vo voľnej prírode zahliadnuť veľmi ťažké, hovorí. Ochranárom preto pri mapovaní jeho života a migrácie pomáhajú fotopasce. Za denného svetla dokáže rys spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. "Jeho zrak je vynikajúci aj v noci. Rovnako vynikajúci je aj jeho sluch, zatiaľ čo čuch má o niečo horší ako psovité šelmy," podotkla Settey Hajdúchová.
Opisuje, že v januári sa začína rysia ruja. Partneri trávia spolu čas do marca. V apríli až máji porodia zvyčajne dve až tri mláďatá. Dospelosti sa dožíva menej ako polovica mláďat. "Preto by sme si mali vážiť, že Slovensko je jedna z krajín, kde stále žije pôvodná populácia rysa ostrovida a robiť všetko pre to, aby sme rysa v našej prírode ochránili," povedala Settey Hajdúchová.
