BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú v rokovaní, v úvode deviateho dňa 18. schôdze sa venovali návrhu na skrátené legislatívne konanie k vládnej novele zákona o pobyte cudzincov. Pokračujú v diskusii k návrhu rozpočtu na nasledujúci rok. V rozprave k zákonu roka sú ešte písomne prihlásení štyria poslanci. Následne sa budú môcť prihlásiť ešte aj ústne.
Z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky vyplýva, že deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 % HDP. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 % HDP.
Hlasovať tiež majú o reforme justície a s ňou súvisiacich zmenách v Ústave SR. Reforma súdnictva hovorí o zmene zloženia Ústavného súdu i Súdnej rady. Súčasťou je i návrh na zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov.
K novele ústavy predložili poslanci niekoľko pozmeňujúcich návrhov, má o nich ešte rokovať koalícia. Do ústavy by mohla pribudnúť napríklad úprava starobného dôchodkového systému alebo ustanovenie, ktorým by kontrolu nad činnosťou prokuratúry vykonávali parlament a vláda.
V programe aktuálnej schôdze majú poslanci aj vetovanú novelu zákona o vysokých školách. Prezidentka ju vrátila NR SR a pripomenula, že nemá právomoc odvolávať profesorov. Koalícia plánuje túto právomoc zakotviť v ústave, ktorá sa práve v parlamente novelizuje.
Hlasovanie o reforme súdnictva a ústavných zmenách sa má posunúť
Hlasovanie poslancov Národnej rady (NR) SR o reforme súdnictva a s ňou súvisiacich zmenách v Ústave SR sa má posunúť. Potvrdili to predsedovia poslaneckých klubov Michal Šipoš (OĽANO) a Anna Zemanová (SaS). O pozmeňujúcich návrhoch k ústave by mali poslanci rozhodnúť v utorok podvečer, o celej reforme budú zrejme hlasovať až v stredu (9. 12.) doobeda, potvrdil Šipoš. Koalícia ešte rokuje o pozmeňujúcich návrhoch. Pôvodne sa malo hlasovať už v utorok dopoludnia.
"Ešte dnes sa bude rokovať o pozmeňujúcom návrhu pána Baránika. Ostatné by mali prejsť," povedal Šipoš. Šéfka klubu Za ľudí Jana Žitňanská uviedla, že poslanci zo Za ľudí sú pripravení podporiť všetky pozmeňujúce návrhy. Poslanec Alojz Baránik (SaS) navrhuje, aby verejnú kontrolu nad činnosťou prokuratúry vykonávali parlament a vláda. OĽANO zase navrhlo skrátenie funkčného obdobia ústavných sudcov či poistku pred zneužitím trestného činu ohýbania práva voči sudcom.
Hnutie tiež chce, aby bol ústavný sudca vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak sa zúčastnil na schvaľovaní návrhu právneho predpisu ako poslanec NR SR či prezident SR. Pozmeňujúci návrh predložilo aj hnutie Sme rodina. Upraviť by sa ním mal starobný dôchodkový systém. Ten má byť už odobrený koalíciou. Reforma súdnictva hovorí o zmene zloženia ústavného súdu i súdnej rady. Súčasťou je okrem iného aj návrh na zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov. Na schválenie ústavných zmien je potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
Laššáková: Žiadny pokrok pre slovenskú kultúru
Žiadny pokrok pre slovenskú kultúru - aj takto označila návrh rozpočtu pre rezort kultúry na budúci rok exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD). Návrh podľa jej slov pracuje len s financiami, ktoré zanechalo jej vedenie. Skonštatovala, že sa v ňom nič nedoplnilo, a poukázala aj na aktuálnu pandémiu nového koronavírusu. Rozpočet sa podľa jej slov "tvári, že 'korona' neexistuje". Rovnako sa podľa nej dostatočne netýka ani opravy pamiatok a rozvoja v kultúre po pandémii.
"Žiadne vízie, žiadne plány, žiadny pokrok pre slovenskú kultúru," zdôraznila Laššáková v súvislosti s návrhom rozpočtu. Nepovažuje za správne ani zákonné spoliehať sa na to, že rozpočet možno priebežne meniť. Dodala, že návrh rozpočtu nemá ambíciu zlepšiť situáciu v kultúre počas pandémie ani po nej. Očakávala, že pri veľkom zadlžení sa nájdu financie aj na zlepšenie situácie v kultúre. Poukázala na zlú situáciu pracovníkov v tejto oblasti, ktorí majú v drvivej väčšine nulové zárobky.
V dokumente nevidí žiadne financie navyše, ktoré by súviseli s rozvojom po pandémii. Vypadli odtiaľ podľa nej napríklad vedecké knižnice, aj napriek tomu, že ministerka Natália Milanová (OĽANO) chcela aj podľa programového vyhlásenia vlády zvýšiť návštevnosť knižníc či múzeí a galérií. "Nenašla som však spôsob, ako to vlastne chce učiniť. Myslím si, že ak to nie je v rozpočte, potom to zrejme nebude vôbec," povedala Laššáková. Podotkla, že rozpočet sa nedá len tak nafúknuť.
Exministerka sa tiež pýta, čo bude s verejnoprávnymi inštitúciami či podriadenými inštitúciami rezortu a ich prirodzeným rozvojom, napríklad obmenou techniky či vzdelávaním. Hovorí, že ani o tom sa v rozpočte nič nedočítala. Pripomenula slová ministra financií Eduarda Hegera (OĽANO), že je potrebné sa venovať obnove pamiatok, ktoré predchádzajúca vláda zanedbala. V tejto súvislosti uviedla, že v návrhu rozpočtu tejto vlády sú len plány na obnovu tých štyroch pamiatok, s ktorými začal rezort už pod jej vedením, napríklad Krásnej Hôrky či Spišského hradu.
Poslankyňa Monika Kozelová (OĽANO) reagovala tým, že napríklad na Krásnej Hôrke nevidieť financie, ktoré tam mala bývalá vláda investovať. Verí, že rozpočtované prostriedky na obnovu pamiatok aj skutočne pôjdu na tento účel, na rozdiel od minulosti. Jozef Pročko (OĽANO) podotkol, že Laššáková ani ostatní poslanci Smeru-SD a nezaradení poslanci pôsobiaci v strane Hlas-SD nemajú morálne právo kritizovať rozpočet, pretože ich vlády 12 rokov rozkrádali financie štátu.
Rozhodovanie o vydržaní by sa malo presunúť z notárov na súdy
Vykonávanie takzvaného inštitútu vydržania by sa malo presunúť z notárov na súdy. Vyplýva to z novely Civilného mimosporového poriadku, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré je predkladateľom schváleného návrhu, tak reaguje na prípady, keď prostredníctvom inštitútu vydržania prichádzalo k špekulatívnym prevodom pozemkov, pričom skutoční majitelia týchto pozemkov o tom v niektorých prípadoch ani netušili.
Aby boli dotknuté osoby oboznámené o podanom návrhu na potvrdenie vydržania, mala by sa zaviesť povinnosť zverejniť túto informáciu. "Už nebude možné potvrdiť vydržanie vecného práva vydaním vyhlásenia o osvedčení vydržania bez publicity a v krátkom časovom horizonte," skonštatoval rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Účastník konania, ktorý má na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo, by mal dostať do vlastných rúk vyzývacie uznesenie s návrhom na začatie konania.
Dôkazné bremeno v tomto konaní by malo byť prevažne na strane navrhovateľa, ktorý by mal byť povinný preukázať, že splnil podmienky vydržania. Námietky voči vydržaniu by mali môcť podávať nielen účastníci konania, ale aj ďalšie osoby a ich právni zástupcovia, ktorých vecné právo k nehnuteľnosti môže byť dotknuté. "Ak boli námietky podané odôvodnene, súd uznesením návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne," vysvetľuje rezort. V prípade, že by návrh na začatie konania nezamietol, mal by vydať uznesenie o potvrdení vydržania.
Právoplatné uznesenie súdu o potvrdení vydržania by nemalo brániť tretím osobám, aby sa žalobou domáhali ochrany svojho vecného práva na príslušnom súde. V súvislosti so zavedením konania o potvrdení vydržania by sa mal zaviesť nový súdny poplatok za podanie návrhu na jeho začatie vo výške 99,50 eura. Návrh zákona by v prípade defintívneho schválenia mal byť účinný od 1. marca 2021.
Novelu súvisiacu s pobytom britských občanov prerokuje plénum zrýchlene
Občanom Spojeného kráľovstva a ich rodinným príslušníkom, ktorí si na Slovensku uplatnili alebo uplatnia právo na voľný pohyb pred 1. januárom 2021 a sú zaregistrovaní na pobyt na príslušnom oddelení cudzineckej polície, má Slovensko priznať v ďalšom období právo na pobyt priamo zo zákona bez potreby ďalšieho rozhodovania. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Parlament o nej rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Novelu zákona predložilo ministerstvo vnútra SR v súvislosti s potrebou riešenia pobytu a taktiež práv a povinností štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov po 31. decembri 2020, ktorým končí prechodné obdobie stanovené Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie.
Slovenská republika sa pri riešení rozhodla pre deklaratórny systém pobytu. Občanom Spojeného kráľovstva, ktorí sa zaregistrovali na pobyt, tak stačí požiadať do 30. júna 2021 o vydanie dokladu o pobyte. Tým, ktorí mali trvalý pobyt na Slovensku nepretržite viac ako päť rokov, sa prizná podľa novely zákona právo trvalého pobytu na neobmedzený čas.
Tým, ktorí žili na Slovensku kratšie, sa prizná trvalý pobyt na päť rokov. Občania Spojeného kráľovstva, ktorí sa na Slovensku zdržiavali bez registrácie a preukážu, že do konca roka 2020 spĺňali podmienky registrácie pobytu ako občania Únie a spĺňajú ich aj naďalej, si budú môcť zaregistrovať trvalý pobyt na päť rokov.
