°C

Sobota, 24. október 2020. Meniny má Kvetoslava, zajtra Aurel.

Slovensko zvýšilo výdavky na zdravotníctvo: Za priemerom Európskej únie však zaostáva

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: pixabay.com
28.02.2020 17:27

BRATISLAVA - Výdavky do zdravotníctva sa zvýšili, avšak Slovensko naďalej ostáva pod priemerom Európskej únie (EÚ). Konštatuje to Európska komisia (EK) v Správe o Slovensku 2020. Rezort zdravotníctva v reakcii pripomenul, že robí všetko pre to, aby v systéme bolo toľko peňazí, koľko reálne potrebuje.


"Štát robí napríklad postupne všetko pre to, aby sa hospodárenie zdravotníckych zariadení zefektívnilo bez negatívneho dopadu na pacienta. Nemocnice zvyšujú kontrolu spotreby liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, zriaďujú verejné lekárne, zameriavajú sa na skvalitnenie indikátorov kvality – napríklad rehospitalizovanosť či reoperovanosť," reagovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.

EK sa zamerala aj na výsledky zdravotníctva, ktoré tiež zaostávajú za porovnateľnými krajinami. „Celkovo síce môžeme povedať, že zdravie sa zlepšuje, avšak pomaly,“ povedala ekonomická radkyňa z EK Ľudmila Majláthová. Dodala, že Slovensko má tiež vysokú mieru odvrátiteľných úmrtí. „To znamená úmrtí, ktorým by sa dalo predísť. Ak sa pozrieme na rizikové faktory, ktoré spôsobujú tieto úmrtia, tak patria tam napríklad fajčenie, zlý životný štýl, obezita. Vysoké miery úmrtnosti máme hlavne v oblastiach, ako sú kardiovaskulárne ochorenia srdca, mozgovo-cievne príhody a rakovina."

Rezort zdravotníctva podľa Eliášovej pracuje na znížení počtu odvrátiteľných úmrtí. "Angiografy, lineárne urýchľovače – vďaka prístrojom je v nemocniciach kvalitnejšia liečba a diagnostika, uviedli sa do praxe iktové centrá, ktoré dokážu v nepretržitom režime poskytnúť pacientom s cievnou mozgovou príhodou komplexnú zdravotnú starostlivosť, modernizujú sa urgentné príjmy, záchranárske posádky majú k dispozícii mobilnú aplikáciu, ktorá ich pri pacientoch s cievnou mozgovou príhodou alebo infarktom zacieli na konkrétne zdravotnícke zariadenie, kde je už personál pripravený," priblížila.

O zdravie sa občania SR podľa Eliášovej musia starať aj z vlastnej iniciatívy, pripomenula, že štát zaviedol vlani riadené skríningy onkologických ochorení. Spomenula aj preventívne prehliadky hradené z verejného zdravotného poistenia. V súvislosti s počtom zdravotníkov EK eviduje nedostatok v súčasnosti hlavne v prípade sestier. Majláthová ozrejmila, že na Slovensku pripadá 5,7 sestier na 1000 obyvateľov v porovnaní s európskym priemerom, ktorý je 8,4 sestier na 1000 obyvateľov.

„Je to spôsobené aj odchodom sestričiek do zahraničia. V prípade lekárov v súčasnosti nie je tento stav až taký akútny, napriek tomu, že sa v dôsledku starnutia zvyšuje dôchodkový vek hlavne všeobecných lekárov,“ priblížila. Odhaduje, že v roku 2030 bude chýbať 9900 zdravotných sestier a 3000 lekárov.

Podľa Eliášovej má počet zamestnaných osôb v sektore po období stagnácie, počas rokov 2010 – 2014, rastúci trend. "Výnimkou sú sestry, ktorých pokles sa nepodarilo odvrátiť, ale zastabilizovať. Počet sestier dlhodobo klesal, od roku 2004 až o 8,7 %. Je však dôležité poznamenať, že za rovnaké obdobie klesol počet lôžok až o 16 % a počet hospitalizačných dní o 13 %, čo indikuje nižšiu relatívnu aj absolútnu potrebu personálu," zdôraznila Eliášová.

Vo vlaňajšom akademickom roku sa podľa Eliášovej zvýšil počet študentov medicíny, o niekoľko rokov to prinesie viac lekárov do systému. "Takisto sa pre lekárov zlepšujú postupne podmienky na prácu vďaka veľkým investíciám," uzavrela Eliášová.


Nástroje k článku


ZDROJ: TASR

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články