BRATISLAVA - Ak ste zamestnancom spoločnosti, ktorá nevyhnutne nevyžaduje fyzickú prítomnosť zamestnanca na pracovisku, máte v týchto dňoch výhodu stálosti práce aj mimo pracoviska. V prípade internetových spoločností či webov je to preste tento prípad. Možno sa v tejto situácii nachádzate aj vy a rozmýšľate, ako sa s týmto stavom vysporiada firma, ktorá prakticky finančne žije aj z návštevnosti portálov či inzercie, na ktorej sú závislí klienti.
Tí môžu v týchto dňoch v záujme šetrenia a čoraz väčšej krízy začat odstupovať od zmlúv na takéto typy inzercií. To, či majú potom takéto subjekty nárok na akúkoľvek kompenzáciu od štátu sme sa aj v kontexte novej vlády a jej krokov pýtali niekoľkých ekonómov. Ich názory sa však rôznia. Model takejto situácie sme premietli aj predsedovi Slovenskej ekonomickej spoločnosti Martinovi Šustrovi z Národnej banky Slovenska.
Štát pomôže subjektom, ktorých biznis je úplne obmedzený
"Vo väčšine firiem naozaj zákonné prekážky nie sú a ani štát nemá povinnosť niečo firme kompenzovať. Zákonné prekážky sú v tých firmách, ktorým štát úplne zavrel biznis (divadlá, reštaurácie, hotely), ale ani tam nie je (zatiaľ) zákonná povinnosť štátu niekomu nahrádzať škodu," povedal Šuster na margo potreby kompenzácie zo strany štátu.
"Keď sa presunieme od toho čo štát musí spraviť k tomu, čo by štát mal spraviť – určite by štát mal kompenzovať časť výpadkov príjmov tým, ktorých zamestnanie úplne prestalo fungovať. Na tom sa pracuje a asi to budú prvé zákony, ktoré nový parlament schváli. Nemôžeme však čakať, že by štát kompenzoval straty úplne každému," pokračuje ekonóm NBS s tým, že napríklad prevádzka webu je priestor, kde štát prioritne zasahovať určite nebude.
Niekto to bude musieť zaplatiť
Šuster súhlasí, že pokles tržieb je značný, no zopakoval, že zásah zo strany štátu nie je napríklad v prípade spomínaného druhu práce na internete nutný. "Dopyt vo všeobecnosti poklesol a tržby sú nižšie, ale v porovnaní povedzme s divadlom či nákupným centrom nejaké tržby predsa len sú, a prácu je možné v taktom prípade robiť aj z domu. Okrem toho netreba zabudnúť na to, že keď štát teraz prispeje státisícom ľudí náhradným príjmom, tak niekto iný to bude musieť zaplatiť. Formálne sme štát my všetci. Ale prakticky to v konečnom dôsledku budú musieť zaplatiť tí zvyšní cca 2 mil. zamestnaní a podnikajúci (dôchodcova a deti nemajú čím prispieť). Krátkodobo si štát samozrejme požičia, ale o dva-tri roky bude štátny dlh treba začať splácať," pripomína realitu Šuster.
Pomôcť s tržbami vraj neprichádza do úvahy
Viac-menej totožný názor prezentoval aj behaviorálny ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. "Štát môže v takomto prípade odpustiť dane a odvody, ale sotva nahradí ušlé tržby. To by musel zaplatiť ušlé tržby aj reštauráciám, dopravcom či Volkswagenu - de facto všetkým. Neviem si to predstaviť," uviedol pre Topky Baláž.
Mikloš hovorí, že kompenzácie sa budú musieť robiť
Mierne odlišný pohľad prináša bývalý minister financií a ekonóm Ivan Mikloš, ktorý hovorí, že štát bude musieť pristúpiť k istému druhu kompenzácie aj v tomto prípade, inač je tu možnosť, že situácia bude z finančného hľadiska ešte viac neúnosná. "Z ekonomického hľadiska bude nejaká miera kompenzácií potrebná, aby nedošlo k veľkému množstvu bankrotov, čo by mohlo byť aj pre štát drahšie ako náklady na kompenzácie," myslí si Mikloš.
