MOSKVA/PRAHA - Po Azovskom mori, nachádzajúcom sa v samom strede terajšieho konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, putujú náklady obilia či ocele, produkované na východe Ukrajiny. Do Čierneho mora sa plavia práve Kerčským prielivom, kde boli v nedeľu zajaté tri ukrajinské námorné lode. Prečo je táto oblasť pre obe krajiny taká dôležitá?
MIMORIADNE Zverejnili VIDEO incidentu v Kerčskom prielive, Putin vyzval Merkelovú
Azovské more
S maximálnou hĺbkou 14 metrov je Azovské more najplytším na svete. Nachádzajú sa v ňom zdroje zemného plynu a predstavuje dôležitý prepravný priestor pre nákladnú a osobnú lodnú dopravu. More s rozlohou asi 39-tisíc kilometrov štvorcových obklopuje na severe a východe Ukrajina, a na juhozápade Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.
Jeho vody tiež obmývajú juh Donbasu, ukrajinského regiónu, kde sa v uplynulých takmer piatich rokoch odohral ozbrojený konflikt medzi Kyjevom a proruskými separatistami, za ktorý zaplatilo životom viac ako 10-tisíc ľudí. Nepokoje tú vyvrcholili v roku 2014 vyhlásením samozvaných "ľudových" republík Doneckej a Luhanskej.
Kerčský prieliv
Rusko si od anexie Krymu v roku 2014 vyhradzuje právo na kontrolu vôd Azovského mora, zatiaľ čo Ukrajina a západné štáty ho obviňujú, že tieto kontroly zámerne "brzdia" pohyb obchodných lodí Kerčským prielivom.
Kerčský prieliv je široký 4,5 až 15 kilometrov a hlboký maximálne 18 metrov. Prielivom prechádza od severu k juhu hranica medzi Ukrajinou a Ruskom (Krasnodarský kraj).
Sporná hranica
Plavebný režim v oblasti je upravený dohodou o Azovskom mori a Kerčskom prielive, ktorú v decembri 2003 podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny Vladimir Putin a Leonid Kučma, pričom sporný prieliv mal slúžiť obom krajinám rovnakým dielom.
Podľa dohody majú Azovské more a Kerčský prieliv voľne využívať lode plávajúce pod ruskou či ukrajinskou vlajkou a taktiež obchodné plavidlá tretích krajín mieriacich do ukrajinského alebo ruského prístavu alebo opačným smerom.
Text dohody však jasne nevymedzil hraničnú líniu v sporných vodách. Obaja prezidenti sa podľa Leonida Kučmu iba dohovorili na princípoch stanovenia hranice. Táto hranica tak nie je dodnes upravená žiadnou bilaterálnou zmluvou.
Nový zákon Ruska
Tento rok v septembri Rusko schválilo zákon, ktorý splnomocňuje jednotky národnej gardy vykázať cudzie lode z Kerčského prielivu. Zákon rozširuje doterajšiu možnosť podrobiť prechádzajúce lode inšpekcii a dáva ruskej národnej garde právo cudziu loď z prielivu vykázať a eskortovať do špeciálneho doku, ak cudzie plavidlo poruší pravidlá navigácie.
Krymský most
Napätie v oblasti ešte zvýšilo v roku 2016 začatie stavby Krymského mosta, ktorý preklenuje prieliv. Most, dlhý 19 kilometrov, tento rok v máji osobne otvoril ruský prezident Vladimír Putin za volantom kamiónu, s ktorým prešiel z jedného čiernomorského brehu na druhý. Kyjev kvôli stavbe podal na Rusko žalobu na Medzinárodný súdny dvor.
Stavba pilierov mosta v roku 2017 údajne "zablokovala cestu niektorým lodiam, ktoré sú príliš veľké, aby pod mostom preplávali," uviedol riaditeľ prístavu Mariupol Oleksandr Olijnyk.
Problémy ukrajinských lodí
Ukrajinská pohraničná služba tento rok ohlásila, že Rusko počas niekoľkých mesiacov zastavilo celkom 150 ukrajinských plavidiel smerujúcich do prístavov Berďansk a Mariupol.
Prístav Mariupol je významným prímorským letoviskom a tiež kľúčovým centrom ukrajinského obchodu. Od začatia ruských kontrol prechádzajúcich lodí je pohyb v tomto prístave čiastočne paralyzovaný.
Podľa informácií ukrajinských médií sa za prvých sedem mesiacov tohto roka znížili príjmy plynúce z prístavov Mariupol a Berďansk oproti minulému roku takmer o štvrtinu.
Nezhody už v minulosti
Predmetom sporu sa Kerčský prieliv stal už v októbri 2003, keď Rusko začalo stavať hrádzu z Tamanského polostrova k malému ostrovu Tuzla. Rusi tvrdia, že ide o ekologické dielo, Ukrajinci naopak, že stavba ohrozuje ich suverenitu.
Dramatická situácia na slovensko-ukrajinskom priechode: VIDEO Hranice v plameňoch
V novembri 2003 sa hrádza dostala až do tesnej blízkosti rusko-ukrajinskej štátnej hranice, ktorá prebieha medzi ostrovom Tuzla a ruským pobrežím. Ostrov leží, hoci to Rusi spochybňujú, na ukrajinskom území minimálne od roku 1954, kedy Nikita Chruščov venoval Krym Ukrajine.
