MNÍCHOV – Západ by nemal vylučovať vojenskú možnosť riešenia situácie na Ukrajine, vyhlásil dnes hlavný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe Philip Breedlove s tým, že má na mysli možnosť pomôcť Ukrajine skôr formou zbraní a armádnej techniky než vyslaním vojakov.
Citovala ho agentúra Reuters. "Nemyslím si, že by sme mali kategoricky vylučovať vojenskú alternatívu," povedal generál vzdušných síl skupinke novinárov na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, keď dostal otázku, či podporuje dodávky zbraní ukrajinskej armáde, aby sa mohla účinnejšie brániť v boji s proruskými separatistami.
Hneď však vysvetlil, že má na mysli zabezpečenie zbraňami alebo technickým zariadením, a nie vyslanie vojakov. "Nie je reč o jednotkách pozemného vojska," zdôraznil. Breedlove zároveň uviedol, že návrhy predložené ruským prezidentom Vladimirom Putinom na ukončenie konfliktu na východnej Ukrajine sú "absolútne neprijateľné".
Putin sa v piatok s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom v Moskve dohodli na pokračovaní "konštruktívnych rozhovorov", ktoré by mali viesť k podpísaniu spoločného dokumentu o realizácii dohody o prímerí na Ukrajine, vyjednanej vlani v septembri v bieloruskom Minsku.
V nedeľu plánujú Merkelová, Putin, ukrajinský prezident Petro Porošenko a francúzsky prezident Francois Hollande telefonickú diskusiu o možnom spoločnom dokumente o dodržiavaní tohto doposiaľ značne porušovaného mierového plánu.
Lavrov a Stoltenberg sa nezhodli na príčinách a dôsledkoch krízy na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dnes potvrdili rozdielnosť svojich názorov na príčiny a dôsledky ukrajinskej krízy. Išlo o ich prvé oficiálne rokovanie, odkedy sa Stoltenberg ujal funkcie generálneho tajomníka NATO.
Agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na zdroj v ruskej delegácii informovala, že Lavrov a Stoltenberg však potvrdili pripravenosť zachovať doterajší spôsob vzájomnej komunikácie prostredníctvom zastúpenia Ruska pri NATO.
Predstaviteľka aliancie Oana Lungenscu vo svojom mikroblogu na sieti Twitter uviedla, že Stoltenberg na rokovaní Lavrovovi vysvetlil, že všetky opatrenia podnikané v súčasnosti NATO majú obranný charakter. Stoltenberg podľa nej označil Rusko za zodpovedné za situáciu na Ukrajine.
Lavrov dnes v Mníchove absolvoval aj prvé tohtoročné stretnutie so svojím americkým rezortným kolegom Johnom Kerrym.
Vo svojom dnešnom príspevku k účastníkom bezpečnostnej konferencie v Mníchove Lavrov kritizoval Západ, že od Moskvy žiada plnenie záväzkov, ktoré ani on sám neplní.
Uviedol tiež, že Spojené štáty v každej etape ukrajinskej krízy prijímali také kroky, ktoré tamojšiu situáciu len stupňovali: spolu s EÚ odmietli rokovať s Ruskom o dôsledkoch asociačnej zmluvy medzi Ukrajinou a EÚ pre rusko-ukrajinské vzťahy, podporili protivládne demonštrácie i "štátny prevrat", ako Moskva označuje zmenu mocenských pomerov na Ukrajine. V tejto súvislosti Lavrov zdôraznil, že v prvom rade je nutný vnútroukrajinský dialóg.
Ruský minister poukázal aj na to, že Západ sa chystá dodávať na Ukrajinu zbrane, ale pritom zatvára oči pred používaním kazetových bômb i pred prejavmi xenofóbie. Pripomenul, že aj kritika Ruska za pripojenie Krymu k subjektom federácie nie je namieste, pretože sa tak stalo v súlade s Chartou OSN a na základe výsledkov referenda voličov z Krymu.
Ukrajinský prezident žiada od spojencov pomoc, aj vojenskú
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyhlásil, že kríza na Ukrajine bude trvať dovtedy, kým jeho krajina nedostane politickú, ekonomickú a vojenskú podporu od spojencov v Európe i mimo nej.
Počas emotívneho príhovoru, ktorý predniesol k účastníkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, Porošenko ukázal prítomným doklady ruských vojakov nájdené na ukrajinskom území a označil to za najlepší dôkaz prítomnosti cudzích jednotiek na Ukrajine.
Ukrajinská otázka zostane podľa neho nevyriešená dovtedy, kým národy a politici v Európe a na celom svete neposkytnú "solídnu praktickú pomoc ukrajinskej nezávislosti"; kým ju nepodporia politicky, ekonomicky, ale aj vojensky.
Zdôraznil, že Ukrajina je nezávislým štátom a má právo brániť svoj ľud. Dodal, že počas ofenzívy ukrajinskej armády sa už preukázal zodpovedný prístup vládnych ozbrojených síl, ktoré podľa neho nebudú zneužívať prostriedky určené na obranu, aby nimi viedli útok.
Porošenko upozornil, že riešenie konfliktu na východe Ukrajiny neslobodno odkladať. "Konflikt treba riešiť, nie ho zmraziť," zdôraznil.
Obnovenie mieru na Ukrajine označil za hlavný cieľ ukrajinského vedenia. Dodal, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa je nutné spojiť "naše úsilie". Za hlavný faktor, ktorý by mohol stabilizovať situáciu na Ukrajine, Porošenko označil minské memorandum, podpísané zainteresovanými stranami vlani na jeseň.
Lavrov varuje však pred vyzbrojovaním Kyjeva
Mierová dohoda zameraná na vyriešenie konfliktu na Ukrajine je možná, povedal dnes na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
"Domnievame sa, že sú šance dosiahnuť dohodu o (tých najnovších) návrhoch," povedal podľa agentúry DPA šéf ruskej diplomacie na margo najnovšej mierovej iniciatívy zo strany nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
"Kríza sa nedá vyriešiť na bojovom poli," konštatoval Lavrov s tým, že pokračujú rozhovory ohľadne dohody o dodržiavaní prímeria a že Rusko je za mierové riešenie, ktoré rešpektuje územnú celistvosť Ukrajiny.
Lavrov okrem vyjadrenia optimizmu však zároveň poukázal aj na čoraz hlasnejšie výzvy, ktoré sa ozývajú zo západných štátov, aby sa Ukrajina - podľa jeho slov - "napumpovala smrtonosnými zbraňami".
"Takýto postoj len zjatrí tragédiu Ukrajiny," upozornil ruský minister zahraničných vecí, ako ho citovala agentúra Reuters.
Na tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v bavorskej metropole je okrem šéfa ruskej diplomacie Lavrova prítomná aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, minister zahraničných vecí USA John Kerry a americký viceprezident Joe Biden.
Podujatie je medzinárodnou, mimovládnou, nezávislou konferenciou zameranou na rokovania o dôležitých bezpečnostných otázkach, medzi ktoré patrí teraz predovšetkým Ukrajina.
