KYJEV - Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč dnes prisľúbil rekonštrukciu vlády, amnestiu pre uväznených aktivistov a zmenu legislatívy zameranej na potlačenie protestov. Prísľuby zazneli na stretnutí prezidenta s náboženskými predstaviteľmi, oznámila agentúra Reuters.
Podľa Janukovyča by mimoriadne zasadnutie ukrajinského parlamentu, zvolané na budúci utorok, malo vyústiť v zmeny v kabinete, čo patrí medzi hlavné požiadavky opozície.
Poslanci by tiež mali rozhodnúť o prepustení desiatok väznených aktivistov a podporiť prijatie dodatkov ku kontroverzným zákonom, ktoré tento týždeň prispeli v vyhroteniu situácie na Ukrajine. Príslušné dodatky by mali vzniknúť v spolupráci s opozíciou, uviedol Janukovyč.
Sľúbená amnestia by sa podľa hlavy štátu mala vzťahovať na všetkých zadržaných účastníkov protestov s výnimkou tých, ktorí čelia obvineniam z vážnych zločinov.
Podľa Janukovyča bude opozícia prizvaná, aby sa zapojila do práce krízového tímu pod jeho vedením. Ak však táto cesta nebude úspešná, budú na ukončenie násilnosti použité "všetky zákonné prostriedky", varoval prezident.
Masové protivládne protesty na Ukrajine vypukli v novembri po tom, ako ukrajinský prezident odmietol podpísať kľúčové integračné dohody s EÚ a namiesto toho sa rozhodol posilniť vzťahy s Ruskom.
Do násilností demonštrácie prerástli až minulú nedeľu, keď ukrajinský prezident podpísal sériu kontroverzných zákonov, ktoré podľa kritikov vážne obmedzujú občianske práva a aktivity opozície. Počas zrážok s políciou tento týždeň zahynuli v Kyjeve najmenej dvaja demonštranti. V desiatkach miest na západe Ukrajiny, kde má tradične silnú podporu opozícia, davy protestujúcich obsadili budovy regionálnych úradov.
Krym žiada výnimočný stav
V oblastných centrách na západe Ukrajiny sa protivládni demonštranti vo štvrtok podvečer a dnes pokúsili obsadiť sídla viac ako desiatich oblastných samospráv. V prípade Ľvova, Rivna, Ternopiľa, Ivano-Frankivska a Chmeľnyckého sa im to aj podarilo. Inde, napríklad v Žytomyre či meste Čerkasy, začali regionálne prokuratúry vyšetrovanie vo veci organizovania verejných masových nepokojov a obsadenia verejných budov. Pokus o obsadenie budovy hlásia najnovšie z Lucka. Agentúra UNIAN informovala o demisii gubernátora Volynskej oblasti.
Ukrajinské tlačové agentúry uvádzajú, že demonštranti sa do budov dostávajú násilím, vylamujú dvere, vybíjajú okná, podpaľujú zápalné fľaše či zábavnú pyrotechniku. Návrhy na začatie dialógu zo strany úradníkov väčšinou odmietajú; žiadajú okamžitú demisiu štátnych úradníkov a odovzdanie moci ľudu.
Situácia na Ukrajine sa opäť vyhrotila po tom, ako poslanci z vládnej Strany regiónov a komunistickej frakcie 16. januára - iba hlasovaním zdvihnutou rukou a bez diskusie či rozpravy - prijali 11 zákonov a jedno vyhlásenie, ktorými sa sprísnili obmedzenia na usporadúvanie masových akcií, zaviedli trestnoprávnu zodpovednosť za ohováranie v médiách a sprísnili dohľad nad nimi. Poslanci súčasne rozhodli o udelení amnestie príslušníkom zásahových jednotiek Berkut, ktorí boli obvinení z násilia voči protivládnym demonštrantom.
Tieto zákony vyvolali veľkú nespokojnosť občanov. Na Hruševského ulici v centra Kyjeva od 19. januára neutíchajú potýčky medzi prívržencami opozície a zásahovými jednotkami, ktoré bránia ich vstupu do vládnej štvrte. Násilnosti si vyžiadali podľa oficiálnych údajov dve obete.
Veľvyslanca si po Francúzsku predvolalo aj Nemecko
Nemecko sa v piatok pripojilo k Francúzsku a na protest proti násilnému potlačeniu ukrajinských demonštrácií si predvolalo veľvyslanca Kyjevu. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí Martin Schäfer v piatok uviedol, že obete na strane demonštrantov "ukazujú vážnosť situácie". Francúzska diplomacia zase predvolanie ukrajinského veľvyslanca zdôvodnila tým, že súčasný vývoj na Ukrajine "odsudzuje". Nemecko pritom podľa Schäfera "nevylučuje možnosť, že príde čas aj na sankcie".
Ukrajinská opozícia vo štvrtok vyzvala demonštrantov v kyjevských uliciach, aby sa zdržali ďalších stretov s bezpečnostnými silami až do skončenia rokovaní s prezidentom Viktorom Janukovyčom. Požadujú od neho splnenie troch základných požiadaviek, a to vypísanie predčasných prezidentských volieb, odvolanie vlády a zrušenie opatrení namierených proti demonštrantom, ktoré uzákonili minulý týždeň. Stredajšie nepokoje v Kyjeve si podľa opozície vyžiadali najmenej päť mŕtvych a okolo 300 zranených.
Opozícia žiada Janukovyčovu rezignáciu
Ukrajinská opozícia žiada demisiu prezidenta Viktora Janukovyča. Opozičný predák Vitalij Kličko vyhlásil, že dnešná Janukovyčova ponuka reorganizácie kabinetu už nestačí na to, aby vyriešila terajšiu krízovú situáciu. Zmena vlády by bola postačujúca pred mesiacom či dvoma týždňami, teraz ale ľudia žiadajú odchod prezidenta, citovala Klička agentúra Interfax.
Litva ponúkla bezplatné ošetrenie ukrajinským demonštrantom
Litva v piatok oznámila, že poskytne bezplatné zdravotné ošetrenie Ukrajincom zraneným pri násilných protestoch v Kyjeve v rámci podpory protestov proeurópskej opozície. Prvá skupina bude zahŕňať 10 zranených demonštrantov a dorazí do pobaltského štátu v pondelok na hospitalizáciu a fyzioterapiu, povedala prezidentská poradkyňa Jovita Neliupšieneová pre agentúru AFP. Podľa jej slov je ponuka prejavom "podpory ukrajinských demokratických a európskych ašpirácií". Či budú do Litvy smerovať aj ďalší zranení, prípadne koľkí, sa zatiaľ nerozhodlo.
Počas protestov na Ukrajine už zomreli najmenej dvaja ľudia a stovky utrpeli zranenia. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová si v piatok predvolala ukrajinského veľvyslanca, aby "ostro odsúdila násilie proti demonštrantom". Bývalé postsovietske štáty Litva a Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vybrali rozdielnymi cestami. Zatiaľ čo Litva posilnila svoju nezávislosť pripojením sa k EÚ a NATO v roku 2004, oveľa väčšia Ukrajina posilňovala vzťahy tak s EÚ, ako aj Ruskom.
