Prezident vymenoval Čižnára za generálneho prokurátora: Tajne a potichu

Bývalého spolužiaka premiéra Roberta Fica a bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára poslanci za vládny Smer-SD zvolili za ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora 18. júna. Čižnára navrhli za nominanta poslanci strany Roberta Fica a v tajných voľbách ho podporilo 82 z 82 prítomných poslancov. Opoziční zákonodarcovia sa na voľbe nezúčastnili.

Opozícia novú voľbu generálneho prokurátora považuje za protiústavnú, keďže 17. júna 2011 parlament zvolil v tajnej voľbe za kandidáta Jozefa Čentéša. Smer-SD bol vtedy opozičnou stranou a voľbu namietal pre jej spolitizovanie. Prezident Ivan Gašparovič po roku a pol od Čentéšovho zvolenia verejnosť informoval, že do funkcie ho nevymenuje, neskôr sa Gašparovič vyjadril, že neexistuje taká možnosť, že by Čentéša vymenoval. Spor o vymenovanie Čentéša je v súčasnosti na ústavnom súde.

Premiér Robert Fico koncom apríla vyhlásil, že sa vláde hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer," konštatoval Fico 30. apríla. Odmietol však konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom. 

Prezident zahral s Čižnárom pred verejnosťou divadlo

Takmer mesačnému váhaniu prezidenta Ivana Gašparoviča s vymenovaním Jaromíra Čižnára do funkcie generálneho prokurátora politológ Ján Baránek celkom nerozumie. Ako povedal, to, že Čižnára hlava štátu vymenuje, sa dalo očakávať. "Nikto, kto sa trochu venuje politike, o tom nepochyboval," povedal. Politológ vidí len dve možnosti, prečo Gašparovič vymenoval Čižnára do funkcie až po mesiaci. Buď si podľa Baránka nechal vypracovať právnické posudky pre nejasnosti celého prípadu, alebo zahral divadlo pred verejnosťou. "Ja sa skôr prikláňam k tej druhej možnosti. Zahral divadlo pre laickú verejnosť a ukázal, že sa s tým nebude ponáhľať. Ale je to dosť detinské," myslí si Baránek.

Podobný názor má aj politológ Miroslav Kusý. "Ja si myslím, že od počiatku bolo jasné, že Čižnára prezident vymenuje. Išlo len o to, aby to nebolo tak zo dňa na deň, ako to robil v prípade predsedu najvyššieho súdu, aby si teda dal na čas, aby to vyzeralo, akože nad tým aj trochu rozmýšľal," nazdáva sa politológ. Čižnár je podľa Kusého človek Smeru, a tak v tomto prípade neboli žiadne pochybnosti o Gašparovičovom rozhodnutí. "Išlo len o to, aby vytvoril nejaké dekórum, preto si nechal trochu načas," dodal. 

Čentéš vzal vymenovanie Čižnára za generálneho prokurátora na vedomie

"Dnešné vymenovanie pána Čižnára za generálneho prokurátora prezidentom SR Ivanom Gašparovičom som zobral na vedomie. Na Generálnej prokuratúre zostávam naďalej pracovať a počkám, ako Ústavný súd SR rozhodne o mojich dvoch ústavných sťažnostiach," povedal v krátkej reakcii Jozef Čentéš.

Prezident si asi myslí, že aj menovanie Čižnára má byť tajné, súdi Abrhan

Podpredseda KDH Pavol Abrhan bol prekvapený, že prezident Ivan Gašparovič chcel vymenovať nového generálneho prokurátora tajne, bez účasti médií. „Asi si myslel, že ak je tajná voľba, tak má byť aj tajné vymenovanie,“ povedal Abrhan. Podpredseda kresťanských demokratov je však sklamaný, že prezident nepočkal na rozhodnutie Ústavného súdu a teda nerešpektuje Ústavný súd ako súčasť rozdelenia troch mocí v štáte a ako inštitúciu, ktorá má rozhodovať v prípade ústavných sporov.

Prezident si za tento svoj krok ponesie podľa podpredsedu Most-Híd Lászlóa Solymosa zodpovednosť spolu so Smerom-SD. Ako povedal, Gašparovič vymenoval Čižnára v lete cez dovolenky po mesiaci od zvolenia a pritom riadne zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša nedokázal vymenovať dva roky. 

Dnešný spôsob vymenovania Čižnára za generálneho prokurátora je podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej dôkazom, že prezident vymenovaním zavŕšil scenár Roberta Fica na ovládnutie generálnej prokuratúry. „Fico chcel mať svojho generálneho prokurátora. Prezident hral v tom len jednu z rolí v scenári,“ povedala s tým, že prezident prebral spoluzodpovednosť za všetky situácie, ktoré môžu nastať, keď rozhodne ústavný súd o Čentéšovej sťažnosti.

KDH: Spôsob vymenovania Čižnára je nenáležitý

Spôsob, akým vymenoval prezident Ivan Gašparovič nového generálneho prokurátora považuje KDH podľa predsedu poslaneckého klubu Pavla Hrušovského za nenáležitý. Ako povedal dnes Hrušovský novinárom, prekvapený je aj z toho, že prezident nemal odvahu vymenovať Jaromíra Čižnára pred zrakom verejnosti. Pripomenul, že v čase vianočných dovoleniek prezident oznámil NR SR, že nevymenuje za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, teraz zas v čase letných dovoleniek vymenoval Čižnára. Teda v čase, keď ľudia oddychujú a nevenujú pozornosť politickej scéne, prezident podľa Hrušovského siahol po mocenskom rozhodnutí.

Vymenovanie Čižnára podľa Hrušovského potvrdzuje dohodu medzi Smerom-SD a prezidentom. „Smer a Gašparovič dnes zobrali ústavnosť do svojich rúk,“ vyhlásil Hrušovský. Politická kariéra Gašparoviča sa tak dnes obohatila po Františkovi Gauliederovi (bol zbavený poslaneckého mandátu – poznámka SITA) o Čentéša. Napriek tomu KDH akceptuje Čižnára ako generálneho prokurátora. Kresťanskí demokrati teraz budú čakať na rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach Čentéša.

Lipšic: Vymenovanie Čižnára je dobrá správa pre Fica

Vymenovanie Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora je dobrá správa pre premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ale zlá pre spravodlivosť na Slovensku. Vyhlásil to nezaradený poslanec NR SR a líder strany Nová väčšina - Dohoda Daniel Lipšic, podľa ktorého môže byť od dnešného dňa každé jedno rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR spochybnené, pretože na jej čele je iný kandidát, než bol prvýkrát právoplatne zvolený parlamentom.
      
"Nová väčšina – Dohoda bude po najbližších parlamentných voľbách presadzovať zásadnú zmenu prokuratúry: obsahovú aj personálnu. V opačnom prípade sa slovenská justícia nikdy nezbaví tlaku vplyvných lobistických, politických a finančných skupín. Dnešné rozhodnutie prezidenta Gašparoviča je ich víťazstvom a prehrou slušnej časti slovenskej justície," tvrdí Lipšic.
      
Zároveň je presvedčený, že vládna strana Smer-SD presadila svojho kandidáta znásilnením ústavy, zákonov, parlamentu a všetkého, čo jej stálo v ceste. "Jaromír Čižnár bude preto generálnym prokurátorom na dva a pol roka. Vláda, ktorá vzíde z budúcich volieb, by mala iniciovať jeho odvolanie z funkcie a nastoliť tak spravodlivosť a právnu istotu, ktoré dostali od Roberta Fica úder pod pás," dodal.

SaS: Prezident SR dnes dokonal bezprecedentný chaos

Ten spôsobil, keď odmietol vymenovať Jozefa Čentéša. Vyhlásil to líder SaS Richard Sulík, podľa ktorého ide o ďalšie závažné zlyhanie v politickej kariére Gašparoviča vo veci ústavnosti a spravodlivosti.

"V politickej kariére Ivana Gašparoviča je to v dejinách Slovenskej republiky ďalší čierny deň. Je príznačné, že sa vymenovanie malo pôvodne odohrať bez účasti médií, takpovediac v utajenom režime. Najvhodnejším okamihom na tento akt by však bola, samozrejme, noc," dodal Sulík.

Líder OĽaNO Igor Matovič označil vymenovanie Čižnára za ďalší z radu dôvodov, aby jeho hnutie nehľadalo nového prezidenta medzi politikmi, ktorí sa potom správajú ako vazali politických strán. "Slovensko nevyhnutne potrebuje silného občianskeho kandidáta, ktorý nebude s politickými stranami žiadnym spôsobom zviazaný," tvrdí Matovič.

Gašparovič dnes vymenoval Jaromíra Čižnára za nového generálneho prokurátora. Urobil tak mesiac po tom, ako bol Čižnár zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora v NR SR. Jaromír Čižnár získal v tajnej voľbe 18. júna 82 hlasov od 82 prítomných poslancov. Na voľbe sa zúčastnili len poslanci vládneho Smeru-SD. Opozícia totiž považuje za právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorého prezident odmietol vymenovať. Samotnú voľbu preto označila za bod zlomu či čierny deň pre ústavnosť.

Profil nového generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára 

Nový generálny prokurátor SR, ktorého dnes vymenoval do funkcie prezident SR Ivan Gašparovič - doterajší šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Jaromír Čižnár sa narodil v roku 1964 v Handlovej. Pracuje ako prokurátor 24 rokov.

Zmaturoval v roku 1982 na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi. Následne absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1986.  Začínal ako právny čakateľ na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. v rokoch 1986 až 1989. Tam potom pôsobil do roku 1991 ako prokurátor a následne v tom istom roku aj ako prokurátor Mestskej prokuratúry v Bratislave. Od roku 1991 do roku 1995 pracoval ako námestník obvodného prokurátora na Obvodnej prokuratúre Bratislava IV. Tam potom vykonával funkciu okresného prokurátora do roku 2004. Od roku 2004 dodnes pracoval ako krajský prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave. Do funkcie krajského prokurátora ho vymenoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka.

Čižnár so svojou kandidatúrou na post generálneho prokurátora SR súhlasil vo štvrtok 13. júna 2013. Prijal tak návrh na kandidatúru zo strany vládnuceho Smeru-SD. Dva dni predtým v utorok 11. júna Rada prokurátorov Slovenskej republiky opätovne odporučila Čižnára na funkciu generálneho prokurátora. Tento platný návrh Rady prokurátorov Národnú radu SR k ničomu nezaväzoval.

Následne ho za generálneho prokurátora zvolili poslanci parlamentu 18. júna. Šéf bratislavskej Krajskej prokuratúry získal vo voľbe, na ktorej sa zúčastnili len poslanci vládneho Smeru-SD, 82 hlasov od 82 prítomných poslancov.

Krajský prokurátor Jaromír Čižnár nikdy nebol členom žiadnej politickej strany ani hnutia.

Chronológia: Voľba generálneho prokurátora SR

3. novembra 2010 
Národná rada (NR) SR nezvolila generálneho prokurátora SR. Do druhého kola tajnej voľby postúpili Eva Mišíková a Dobroslav Trnka. Kandidátku strán SaS, KDH a Most-Híd Mišíkovú podporilo 49 zo 148 prítomných poslancov, vtedajší generálny prokurátor Trnka dostal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Trnku nominoval poslanec SDKÚ-DS Stanislav Janiš, rovnako aj člen Smeru-SD Mojmír Mamojka. Keďže ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných zákonodarcov, do druhého kola postúpili nominanti s najvyšším počtom hlasov. Kandidát poslankyne za SDKÚ-DS Jany Dubovcovej Ján Hrivnák neuspel, hlasovalo zaň 28 zákonodarcov, teda poslanci SDKÚ-DS. 

4. novembra 2010 
NR SR ani v druhom kole tajných volieb nezvolila generálneho prokurátora na ďalšie sedemročné funkčné obdobie. Za kandidátku SaS, KDH a Most-Híd Evu Mišíkovú hlasovalo 47 zo 144 prítomných poslancov, kandidáta poslanca za SDKÚ-DS Stanislava Janiša a poslanca za Smer-SD Mojmíra Mamojku, vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, podporilo 68 zákonodarcov. Hlasovacie lístky neodovzdalo 27 poslancov, dva boli neplatné. 

22. novembra 2010 
Koalícia sa dohodla na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora. Kandidátom sa stal Jozef Čentéš, ktorý je prokurátorom od roku 1992 a pôsobil ako prokurátor Generálnej prokuratúry SR. 

2. decembra 2010 
NR SR opäť nezvolila generálneho prokurátora. Dobroslav Trnka získal v tajnej voľbe 74 hlasov, čo znamená, že ho podporili aj koaliční poslanci. Jozef Čentéš získal podporu 73 zákonodarcov. Koaliční poslanci sa pri voľbe navzájom kontrolovali a ukazovali si svoje hlasovacie lístky. Pri tejto voľbe bolo na zvolenie generálneho prokurátora potrebných 75 hlasov, pretože na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov, ktorých bolo 149. 

5. decembra 2010 
Premiérka Iveta Radičová uviedla v diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo, že ak bude 7. decembra zvolený za nového generálneho prokurátora Dobroslav Trnka, podá demisiu. 

7. decembra 2010 
NR SR v tajnej voľbe nezvolila generálneho prokurátora na nové sedemročné funkčné obdobie. Koaliční zákonodarcovia podľa dohody neodovzdali hlasovacie lístky a tak ani jeden z kandidátov nezískal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných. Zo 150 poslancov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky, dostal súčasný generálny prokurátor a nominant Smeru-SD Dobroslav Trnka 71 hlasov, koaličný kandidát Jozef Čentéš nezískal ani jeden hlas, 79 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. 

2. februára 2011 
Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi sa skončilo funkčné obdobie. Mimoriadna schôdza NR SR o generálnom prokurátorovi, ktorú na podnet opozičného Smeru-SD zvolal predseda NR SR Richard Sulík, nebola. Plénum totiž neschválilo program. 

13. mája 2011 
Koaličný kandidát na post generálneho prokurátora Jozef Čentéš sa vzdal kandidatúry v dôsledku podozrení, ktoré sa vynorili po minulej tajnej voľbe. "Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania sa a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií," vysvetlil svoje dôvody. 

17. mája 2011 
Dobroslav Trnka nebol zvolený v opakovanej tajnej voľbe za generálneho prokurátora. Trnku podporilo 70 poslancov, 17 hlasovalo proti nemu, 29 sa zdržalo hlasovania a 34 hlasov bolo neplatných. 

Voľba generálneho prokurátora bude verejná, koaliční poslanci v NR SR prelomili prezidentské veto a opätovne schválili novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorá mení voľbu z tajnej na verejnú. Schválená novela zároveň zavádza verejnú voľbu predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. 

19. mája 2011 
Prokurátor Jozef Čentéš potvrdil, že sa chce v ďalšej voľbe generálneho prokurátora uchádzať o podporu parlamentu. Dodal, že prijme kandidatúru, ak bude vyhlásená verejná voľba a bude oslovený. 

10. júna 2011 
Kandidátmi vo verejnej voľbe generálneho prokurátora sú Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka. Čentéša navrhla koalícia a Trnku opozičný Smer-SD. 

15. júna 2011 
Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého, ktorým napadol verejnú voľbu generálneho prokurátora. Plénum súčasne pozastavilo účinnosť napadnutých ustanovení. 

17. júna 2011 
NR SR zvolila v tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podporilo ho 79 z 80 prítomných poslancov, jeden sa zdržal. Dobroslav Trnka sa krátko pred voľbou vzdal kandidatúry. „Som presvedčený, že teoreticky a prakticky je možné ignorovať hocičo, ale taktiež som presvedčený, že akékoľvek rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa ignorovať nedá ani v teoretickej polohe," odôvodnil Trnka svoj krok v liste, ktorý poslal predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi. 

5. októbra 2011 
Poslanci NR SR môžu verejne i tajne voliť kandidáta na post generálneho prokurátora SR a ďalších činiteľov. Rozhodol o tom Ústavný súd SR. Tajnú i verejnú voľbu zaviedla novela zákona o Rokovacom poriadku NR SR a ústavný súd konštatoval, že to nie je v rozpore s Ústavou SR. 

Predseda NR SR Richard Sulík vyzval prezidenta Ivana Gašparoviča, aby vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. „Vravel, že hlavný dôvod je, že chce počkať na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Dúfame, že už nebude vidieť ďalšie závažné dôvody, aby nevymenoval pána Čentéša za generálneho prokurátora,“ povedal 

19. októbra 2011 
Jozef Čentéš listom požiadal prezidenta Ivana Gašparoviča o prijatie. Podľa prezidentovho hovorcu prezident Čentéšovi odpovie v lehote 30 dní od doručenia listu. 

7. novembra 2011 
Zvolený generálny prokurátor Jozef Čentéš podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie práv nečinnosťou prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý ho stále nevymenoval do funkcie. 

9. novembra 2011 
Prezident Ivan Gašparovič už nevidí dôvod na prijatie Jozefa Čentéša vzhľadom na podanie jeho ústavnej sťažnosti, informoval prezidentov hovorca Marek Trubač. 

31. januára 2012 
Ústavnoprávny parlamentný výbor schválil návrh uznesenia NR SR, v ktorom NR SR žiada prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby urýchlene pristúpil k vymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. 

13. februára 2012 
SDKÚ-DS odštartovala petičnú akciu za vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. 

24. februára 2012 
Poslanecké kluby bývalej koalície sa dohodli, že ich poslanci KDH, Mosta-Híd, SDKÚ-DS a SaS sa obrátia na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad Ústavy SR vo veci vymenúvania generálneho prokurátora. 

24. októbra 2012 
Prezident SR je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Rozhodlo o tom plénum Ústavného súdu SR, ktoré sa zaoberalo na žiadosť skupiny poslancov NR SR zastúpených Radoslavom Procházkom výkladom ústavných článkov týkajúcich sa právomoci prezidenta. 

16. novembra 2012 
Pre námietky Jozefa Čentéša Ústavný súd SR odročil verejné ústne pojednávanie o jeho sťažnosti namierenej voči prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi. 

17. decembra 2012 
Prezident Ivan Gašparovič informoval, že už nebude čakať na rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám a ďalších práv. Prezident to potvrdil na stretnutí s lídrami ľudovej platformy KDH-Most-Híd-SDKÚ-DS, ktorí apelovali u hlavy štátu, aby Čentéša vymenoval. 

2. januára 2013 
Prezident Ivan Gašparovič oznámil predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že nevymenuje zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša na funkciu generálneho prokurátora. 

3. januára 2013 
Nevymenovaný kandidát na generálneho prokurátora Jozef Čentéš podal na Ústavnom súde SR sťažnosť proti rozhodnutiu prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý ho nevymenoval do funkcie. 

9. januára 2013 
Začala sa námietková vojna účastníkov sporu. Jozef Čentéš namietol dvoch členov senátu, ktorému jeho sťažnosť pridelili - Petra Brňáka a Milana Ľalíka. 

14. januára 2013 
Rada prokurátorov označila za najvhodnejšieho kandidáta za generálneho prokurátora bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára. Odpovedali tak na žiadosť predsedu ústavnoprávneho výboru NR SR Róberta Madeja (Smer-SD), ktorý chcel, aby sa k tejto otázke rada vyjadrila. 

24. januára 2013 
Senát ÚS SR v zložení Lajos Meszáros, Juraj Horváth a Sergej Kohut rozhodol o vylúčení Petra Brňáka a Milana Ľalíka z rozhodovania o Čentéšovej sťažnosti. Nahradil ich Jánom Lubym a Ladislavom Oroszom. 

28. januára 2013 
Prezident Gašparovič namietol dvoch nových členov senátu (Lubyho a Orosza), ktorí mali spolurozhodovať o Čentéšovej námietke s nenamietnutou Mariannou Mochnáčovou. 

6. februára 2013 
Plénum ÚS SR rozhodlo, že o prezidentovej námietke rozhodne senát Meszáros, Horváth, Kohut, ktorý rozhodoval aj o Čentéšovej námietke. 

14. februára 2013 
Gašparovič namietol senát Meszáros, Horváth, Kohut, ktorý mal rozhodnúť o jeho námietke voči dvom ústavným sudcom Lubymu a Oroszovi, čo mali rozhodovať spolu so sudkyňou Mariannou Mochnáčovou o Čentéšovej námietke. 

20. februára 2013 
Plénum ÚS SR rozhodlo, že o námietke prezidenta Gašparoviča voči senátu Meszáros, Horváth, Kohut rozhodne senát Rudolf Tkáčik, Ján Auxt a Ľubomír Dobrík. Čentéš vzápätí namietol Auxta a Dobríka. 

13. marca 2013 
Plénum určilo, že o námietke Čentéša rozhodne senát Rudolf Tkáčik, Ľudmila Gajdošíková a Ivetta Macejková. Prezident Gašparovič hneď v ten deň namietol Tkáčika a Gajdošíkovú. 

18. marca 2013 
Macejková pripustila, že ÚS SR by mohol rozhodnúť o sťažnosti nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša aj napriek tomu, že Jozef Čentéš a prezident Ivan Gašparovič už v súvislosti so sťažnosťou podali veľké množstvo námietok zaujatosti ústavných sudcov. Spomenula možnosť uplatnenia tzv. „doktríny nevyhnutnosti“. Doktrína umožňuje sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, resp. odopretiu spravodlivosti. 

19. marca 2013 
Čentéš podal na ÚS SR námietku predpojatosti aj voči jeho predsedníčke Ivette Macejkovej s návrhom na jej vylúčenie z rozhodovania v spore medzi ním a prezidentom Gašparovičom. Nenamietnutá zostala jediná sudkyňa ÚS SR Marianna Mochnáčová, trojčlenný senát už nemožno pre tento prípad vytvoriť. 

24. apríla 2013 
Vláda sa rozhodla novelizovaním zákona o organizácii ÚS SR vyriešiť patovú situáciu na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Uplatňovať sa mala doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti. Kabinet schválil novelu zákona, podľa ktorej by v takomto prípade rozhodoval senát, ktorý ho dostal ako prvý 

30. apríla 2013 
Premiér Robert Fico po rokovaní vlády konštatoval, že vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. "Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer," konštatoval premiér, odmietol však konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom. Práve neudržateľnou situáciou na generálnej prokuratúre a zablokovaným ústavným súdom v prípade sťažnosti nevymenovaného zvoleného kandidáta za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša argumentoval Fico, prečo jeho kabinet schválil zrýchlené konanie o novelizácii zákona, ktorá ÚS odblokuje. 

Poslanci Smeru-SD schválili novelu zákona o organizácii ÚS SR, ktorú parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Tým sa má podľa Smeru-SD vyriešiť patová situácia na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Na základe schválenej právnej normy o Čentéšovej sťažnosti aj návrhu na predbežné opatrenie, ktorým chce zabrániť novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry, by mal rozhodovať pôvodne prvý vyžrebovaný senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová, pričom Brňák a Ľalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky ústavným súdom z rozhodovania vylúčení. 

10. mája 2013 
Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková nečakala, kým prezident podpíše schválený zákon a spis Jozefa Čentéša dala sudcovi Petrovi Brňákovi. Upozornil na to denník Sme. Brňáka tento postup podľa Sme tak rozhorčil, že Macejkovej napísal e-mail, v ktorom sa voči tomu ohradil. V kópii ho poslal všetkým sudcom ústavného súdu. V liste píše, že na takéto konanie neexistuje žiadny zákonný dôvod. Nahliadol aj do takzvaného e-registra, kde zistil, že spis má stále pridelený sudca Ladislav Orosz, a nechápal, prečo mu ho Macejková odovzdala. Žiadal ju, aby zabezpečila „právom predpokladaný postup v danej veci“. 

13. mája 2013 
Prezident Gašparovič informoval, že za žiadnych okolností nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. „Prezident rozhodol definitívne. Neexistuje alternatívne rozhodnutie,“ konštatoval prezidentov hovorca Marek Trubač s tým, že proces voľby Čentéša bol ukončený jeho nevymenovaním na základe dôvodov, ktoré uviedol Gašparovič predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi. 

20. mája 2013 
Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o organizácii ÚS SR. 

21. mája 2013 
Novelu zákona o organizácii ústavného súdu a konaní pred ním, ktorá bola prijatá na návrh vlády v expresnom konaní poslancami za Smer-SD v parlamente považuje opozícia za neprípustný zásah politickej moci do konania pred ústavným súdom, pretože retroaktívne mení platné rozhodnutie ústavného súdu o vylúčení sudcov z konania a priamo určuje senát, ktorý má v kauze Jozefa Čentéša rozhodnúť. Odpoveďou opozície na podpis prezidenta pod tento zákon je podanie na ústavný súd. Zákon vyšiel 21. mája 2013 v Zbierke zákonov, preto opozícia podala podanie na ústavný súd. Pod návrh sa podpísali poslanci všetkých opozičných strán, teda KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS. 

5. júna 2013 
Plénum ÚS SR na neverejnom zasadaní pozastavilo účinnosť novely zákona, na základe ktorej v kauze Jozef Čentéš verzus Ivan Gašparovič mal rozhodovať pôvodný prvý senát v zložení Milan Ľalík, Petra Brňák a Marianna Mochnáčová. Čentéš namietal pre zaujatosť dvoch členov tohto senátu. Plénum rozhodlo o predbežnom opatrení na pozastavenie účinnosti novely zákona o organizácii ÚS, o ktoré požiadala skupina opozičných poslancov z piatich klubov (KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS) a ktorá zároveň žiadala o preskúmanie jej ústavnosti. 

Premiér Robert Fico po rokovaní vlády oznámil, že NR SR bude v krátkom čase voliť generálneho prokurátora a malo by sa tak stať na najbližšej schôdzi parlamentu. “Neexistuje žiadna zákonná prekážka, pre ktorú by národná rada nemohla voliť kandidáta na generálneho prokurátora,“ vyhlásil Fico, ktorý už hovoril s predsedom NR SR Jaroslav Paškom. 

13. júna 2013 
Vládny Smer-SD navrhol za kandidáta na generálneho prokurátora bratislavského krajského prokurátora a bývalého spolužiaka premiéra Roberta Fica Jaromíra Čižnára. "Pán Čižnár spĺňa morálne a odborné kvality, ktoré si funkcia generálneho prokurátora vyžaduje," uviedol predseda Ústavnoprávneho výboru parlamentu a poslanec Smeru-SD Róbert Madej, ktorý návrh predložil do podateľne národnej rady. Pripomenul, že Čižnára na post generálneho prokurátora odporučila aj Rada prokurátorov. Opozícia kandidáta nepredloží, novú voľbu považuje za protiústavnú, keďže 17. júna 2011 parlament zvolil v tajnej voľbe za kandidáta Jozefa Čentéša. Smer-SD bol vtedy opozičnou stranou a voľbu namietal pre jej spolitizovanie. 

18. júna 2013 
Uskutočnila sa schôdza NR SR, na ktorej bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára poslanci za vládny Smer-SD zvolili za ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora. Čižnára v tajných voľbách podporilo 82 z 82 prítomných poslancov. Opoziční zákonodarcovia sa na voľbe nezúčastnili. Celá opozícia sa v parlamente zjednotila a odišla z rokovacej sály pri voľbe generálneho prokurátora. 

19. júna 2013 
Prezident Ivan Gašparovič dostal návrh na vymenovanie kandidáta Jaromíra Čižnára na post generálneho prokurátora. 

20. júna 2013 
Šesťdesiat opozičných poslancov NR SR listom požiadalo prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby nevymenoval za generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára až do rozhodnutia ústavného súdu v sťažnosti Jozefa Čentéša. Podľa poslancov vymenovanie Čižnára môže mať ďalekosiahly vplyv na ústavnosť a stabilitu právneho poriadku. Prezidenta v podaní upozornili, že záver príbehu obsadzovania pozície generálneho prokurátora po viac ako dvoch rokoch neurobilo právo, ale politická sila. „Národná rada voľbou nového generálneho prokurátora zlyhala. Vy môžete jej zlyhanie napraviť,“ napísali opoziční poslanci. 

22. júna 2013 
Predseda poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente Joseph Daul požiadal predsedu Európskej komisie, aby sa komisia zaoberala situáciou na Slovensku po voľbe Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora. Predseda KDH Ján Figeľ po summite lídrov európskych ľudových strán informoval, že „o Slovensku sa vie. Prípad akoby dvoch kandidátov na generálneho prokurátora je vnímaný s otáznikom, pretože v bežných demokraciách je to neznáma súvislosť.“ 

3. júla 2013 
Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky prijalo na svojom neverejnom zasadnutí Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. marca 2013 až 28. februára 2014. Zmena prichádza v súvislosti s námietkami o zaujatosti účastníkov konania. Týka sa aj veci nevymenovaného kandidáta na post generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Dodatok je podľa ústavného právnika Petra Kresáka neporovnateľne lepšia cesta ako tá, ktorú zvolil parlament a hovorila o doktríne nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. 

17. júla 2013 
Prezident Ivan Gašparovič do funkcie generálneho prokurátora vymenoval Jaromíra Čižnára, ktorého pred mesiacom zvolil parlament hlasmi poslancov Smeru. Bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára poslanci za vládny Smer-SD zvolili za ďalšieho kandidáta na post generálneho prokurátora 18. júna. Čižnára navrhli za nominanta poslanci strany Roberta Fica a v tajných voľbách ho podporilo 82 z 82 prítomných poslancov. Opoziční zákonodarcovia sa na voľbe nezúčastnili. Opozícia novú voľbu generálneho prokurátora považuje za protiústavnú, keďže 17. júna 2011 parlament zvolil v tajnej voľbe za kandidáta Jozefa Čentéša.