Európske záchranné mechanizmy, tzv. dočasný (EFSF) a trvalý (EMS) euroval, budú môcť požičiavať svoje prostriedky priamo problémovým bankám bez toho, aby to zvýšilo dlh príslušnej krajiny.
Po celonočných rokovaniach, ktoré začali už vo štvrtok (28.6.) popoludní, sa na tom v Bruseli dnes nadránom dohodli lídri Európskej únie (EÚ).
Toto rozhodnutie, ktoré stály predseda Európskej rady (ER) Herman Van Rompuy označil za "prelomové", súvisí predovšetkým s aktuálnymi problémami Španielska. Krajina žiada pomoc pre svoj bankový sektor v objeme do 100 miliárd eur. Medzitým sa jej však výrazne predražuje financovanie. Cieľom je stlačiť náklady financovania španielskeho dlhu z terajších neudržateľných úrovní.
Predstavitelia členských krajín EÚ sa na summite tiež dohodli, že krajiny, ktoré by si v budúcnosti chceli požičať zo záchranných mechanizmov a priebežne už pracujú na potrebných rozpočtových a ekonomických reformách, nebudú podliehať takému prísnemu dohľadu a podmienenosti pomoci ako doteraz. Tento výsledok presadzoval najmä taliansky premiér Mario Monti, ktorý však zdôraznil, že jeho krajina v súčasnosti neuvažuje požiadať o pomoc. Taliansko je po Španielsku považované za ďalšiu problémovú krajinu a jeho financovanie sa momentálne tiež výrazne predražuje.
Van Rompuy nadránom po skončení rokovaní oznámil, že lídri eurozóny sa zhodli aj na vytvorení spoločného bankového dohľadu a predstavitelia celej EÚ vo všeobecnosti súhlasili s dlhodobým plánom užšej fiškálnej a politickej integrácie únie. Ide o štyri "stavebné bloky", ktoré predstavil predseda ER vo svojom strategickom dokumente tento týždeň. Detaily tohto procesu sa však nebudú riešiť skôr ako v októbri tohto roka.
Dokument, ktorý dovtedy pripraví, už bude podľa Rompuya "cestovnou mapou" s konkrétnymi termínmi jednotlivých krokov smerujúcich k vytvoreniu "skutočnej" hospodárskej a menovej únie. "Cieľom je spraviť z eura nezvratný projekt," avizoval predseda rady.
