MODRA - 142 odborníkov – psychológov, psychiatrov, pracovníkov verejnej správy, sociálnych pracovníkov, špeciálnych pedagógov, zdravotníkov a ľudí pracujúcich s ohrozenými deťmi sa v dňoch 20. a 21. septembra stretli na konferencii v Modre-Harmónii, aby sa zaoberali témou vzťahovej väzby, špeciálne u detí poznačených traumou odlúčenia od tých najbližších, od rodičov.
Konferenciu spoluorganizovali viaceré zainteresované subjekty: Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,
Katedra a Ústav prenatálnej a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied VŠZaSP sv. Alžbety, Asociácia odborných pracovníkov s rodinou v kríze a deťmi v náhradnej rodinnej starostlivosti a Fórum riaditeľov detských domovov.
Hlavnú tému – Vzťahovú väzbu účastníci rozvíjali v rôznych perspektívach a súvislostiach. Ďalšími tematickými okruhmi boli:
• Problémy vzťahovej väzby u detí v náhradnej starostlivosti
• Vývoj vzťahovej väzby v rannom detstve
• Práca s deťmi s poruchami vzťahovej väzby
Toto široké odborné plénum vytvorilo priestor nielen pre výmenu nových informácii, ale aj pre konfrontáciu akademických poznatkov s praktickou skúsenosťou.
„Je dôležité, aby sme my, ľudia z praxe, boli oboznámení s novými poznatkami a mohli ich kriticky reflektovať alebo hľadať možnosti ich uplatnenia v konkrétnej práci s deťmi. Táto konferencia je výbornou platformou pre takýto rozhovor,“ hovorí Mgr. Jaroslav Szabó, riaditeľ DeD Dedina mládeže a predseda Asociácie odborných pracovníkov s rodinou v kríze a deťmi v náhradnej starostlivosti.
Na konferencii vystúpili takí renomovaní odborníci ako:
Prof. MUDr. Peter G. Fedor-Freybergh, PhD., Dr.h.c., dlhoročný predseda medzinárodnej organizácie Society of Prenatal and Perinatal Psychology and Medicine, zakladateľ a riaditeľ Ústavu pre- a perinatálnej medicíny, psychológie a sociálnych vied
Doc. MUDr. Jozef Hašto, PhD., prednosta Psychiatrickej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne, iniciátor a propagátor teórie vzťahovej väzby na Slovensku
Prof. MUDr. Jozef Mikloško, PhD., predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar
MUDr. Taťjana Horká zo súkromnej psychologicko-psychiatrickej ambulancie v Brne, žiačka a pokračovateľka v úsilí svetoznámej psychologičky PhDr. Jiřiny Prekopovej
MUDr. Radovan Hrubý z psychiatrickej ambulancie v Martine
MUDr. Ivan Juráš z Inštitútu psychoterapie a socioterapie
A mnohí ďalší.
Odborníci konštatovali kľúčový význam pevnej a bezpečnej vzťahovej väzby v rannom detstve pre ďalší zdravý vývin dieťaťa. Fenomén vzťahovej väzby si všímali v psycho-sociálnom kontexte, ale aj na úrovni fyziologických procesov. Empirické výskumy svedčia o tom, že kvalita vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom zásadne ovplyvňuje nielen jeho psychiku, no dokonca aj neuro-fyziologické pochody a aktivitu jednotlivých úsekov DNA. Puto, ktoré sa formuje medzi vzťahovými osobami (matkou a dieťaťom), má teda oveľa ďalekosiahlejší vplyv, než sme boli donedávna ochotní pripustiť.
Otázka, ktorú konferencia postulovala, a ktorá vo svetle konferenčných príspevkov získala na ešte väčšej naliehavosti, znie: Ako účinne pomôcť deťom s poruchami vzťahovej väzby, teda deťom z náhradnej starostlivosti?
„Jednoznačne by sme mali systém náhradnej starostlivosti upraviť tak, aby každé dieťa z detského domova malo šancu vybudovať si aspoň jednu opornú vzťahovú väzbu a mať aspoň jednu blízku osobu. Riešenie vidím vo väčšom zosobnení zodpovednosti za tieto deti. Povedzme, že by jeden vychovávateľ mal v osobnej starostlivosti celkom úzku skupinu detí, ktoré by sprevádzal a bol pre nich takou vzťahovou osobou,“ uvažuje Prof. MUDr. Jozef Mikloško, predseda SPDDD Úsmev ako dar.
Negatívny vplyv odlúčenia dieťaťa od rodičov ilustroval aj dokumentárny film známeho anglického psychiatra Jamesa Robertsona Dvojročné dievčatko ide do nemocnice, ktorý v rámci svojej prednášky premietol Doc. Jozef Hašto.
„Nepriaznivá vzťahová väzba, ak je ňou dieťa traumatizované, môže tvoriť problematické ohnisko v jeho duševnom a emočnom živote. Terapia vôbec nie je ľahká a potrebuje dlhší čas. Ale je dôležitá aj preto, aby tieto deti dokázali neskôr kvalitne vychovávať ďalšiu generáciu,“ upozorňuje Doc. Jozef Hašto.
Na záver sa odborníci z výskumu aj z praxe zhodli na tom, že pokiaľ chceme z detí v náhradnej starostlivosti vychovať ľudí, ktorí budú schopní založiť si raz vlastné rodiny a nezaťažovať svoje deti citovým deficitom, ktorým sami trpeli, potrebujeme im venovať zvýšenú pozornosť a dbať o kvalitu ich vzťahových väzieb.
