Robo Opatovský: Nie som človek do mesta | Topky.sk

Streda, 23. október 2019. Meniny má Alojzia, zajtra Kvetoslava.

Robo Opatovský: Nie som človek do mesta

Robo Opatovský
Robo Opatovský
30.09.2005 19:00

Robo Opatovský (33) sa venuje hudbe desať rokov. Miluje swing, a tak si sľúbil, že k svojmu jubileu si splní sen a vydá album. Rovnako dúfa, že na seba nedá dlho čakať naplnenie túžby po rodine.


Pochádzate z Trnavy. Aký máte vzťah k Bratislave?


– Veľmi dobrý. Rád navštevujem kaviarničky, stretávam sa tam s priateľmi. Neviem si však predstaviť, že by som býval v centre mesta. Preto som sa rozhodol, že budem bývať kúsok od Bratislavy, v pokojnejšom mestečku, vo svojom dome. Chcel by som mať pôdu na to, aby som sa oženil, usadil a mal kopu detí.

Kedy by to asi malo byť?

– Myslíte to ženenie...? (smiech). To by som aj ja strašne rád vedel, kedy sa to podarí. Teraz som však zaneprázdnený. Možno je to aj tým, že nemám priateľku a čas venujem práci a relaxu. Chodím do fitka, na korčule, hrať tenis, veľa čítam. A musím sa priznať, že tú pravú som ešte nenašiel...

Pred časom ste boli v Japonsku. Čo vám dáva cestovanie?

– Veľmi rád spoznávam nové krajiny a ich kultúry. Práve Japonsko bolo pre mňa veľkou výzvou. Japonci sú neuveriteľne čistotní. Potrpím si tiež na poriadok a čistotu. Ich hlavnou črtou je, že pracujú naplno, ale vedia sa aj zabávať.

Čo ste tam robili?

– Voľné chvíle Japonci trávia aj v kluboch. A práve v jednom klube som spieval.

Nepovedzte, že po japonsky...

– Hm, dokonca som v japončine skomponoval pesničku. Jedna moja známa, ktorá žije v Tokiu, mi poradila, ako mám správne vyslovovať japonské slová. Takže áno, spieval som po japonsky.

Kam pocestujete najbližšie?

– Nedávno som bol päť dní v Paríži. Majiteľ piatich klubov mi dal návrh, či by som nechcel uňho na jeseň spievať. Takže sa zdá, že vo Francúzsku budem spievať swing a džez ešte skôr ako u nás na Slovensku. V priebehu budúceho roka by som mal spievať aj v Kanade. Uvidím, či sa mi splní môj ďalší sen – opäť vystupovať v zahraničí.

Nedávno ste natočili klip k pesničke Hovorila po španielsky.

– Nápad a scenár prišli pred troma mesiacmi. Spolupracoval som so Sveťom Malachovským a René Štúrom, ktorého v súčasnosti môžu diváci vidieť v seriáli Medzi nami. Veľmi sme sa na tom zabavili. Išli sme sa pozrieť do Miloslavova na majer, kde chovajú kone. V jednom utešenom pube sme vytvorili mexickú atmosféru. Na začiatku klipu Desperado vchádza do krčmy cez lietacie dvere, a keď vojde, dvere ho riadne tresnú. Otrasený padne na zem. Je to veľmi komické. Desperado je celý popletený a vytvára množstvo komických gagov. Nakoniec odchádza na koni, ale hlavou pri jeho zadku...

Kto ho stvárňuje?

– Ja... (smiech). Ja som ten Desperado.

Vydali ste niekoľko albumov. Zaujímavé sú ich názvy. Prvý je rovnomenný: Robo Opatovský. Potom ste Neboli zlý, neskôr ste ukázali svoju Pravú tvár. Nasledoval Prílev energie a teraz ste vo Zvláštnom sne. Názvy albumov asi súvisia so životnými obdobiami...

– Vyvíjam sa ako človek. Vyvíja sa aj moja hudba, môj pohľad na svet a na život. Myslím si, že moja hudba je od roku 1996 dospelejšia. Vo Zvláštnom sne mi tri texty napísal aj Stanislav Štepka. Na Vianoce budem mať singel Vianočná pošta, ktorého text napísal tiež on. Dopočul som sa, že je to najkrajší song, aký som kedy napísal. Myslím si, že bude obľúbenou vianočnou piesňou.

Vy ste pánu Štepkovi zavolali a požiadali ho o napísanie textov, alebo ako k tomu prišlo?

– Dal mi svoje neuverejnené texty. Bolo ich naozaj veľa. Vybral som si z nich tri, ktoré mi boli veľmi blízke.

Pripravujete swingový album. Pred časom ste mi spomínali, že by ste chceli prizvať na spoluprácu Riša Müllera. Podarilo sa vám to?

– Prerobil som pesničku Milovanie v daždi. Richard Müller si túto džezovú pesničku vypočul a veľmi sa mu páčila. Čoskoro sa stretneme a pieseň nahráme spolu. Bude v nej tentoraz účinkovať ako hosť. Dohodnutý som aj s Josefom Lauferom. Na albume budem mať teda ľudí, ktorých si veľmi vážim a ktorí majú k swingu a džezu blízko.

Takže, keď máte v ruke text, napíšete hudbu?

– V prvom rade som muzikant, melodik. Keď napíšem pesničku, ktorá má pútavú melódiu, a ak je tam aj zaujímavý text, považujem ju za podarenú... Píšem hudbu na texty, ktoré ma oslovia. Niekedy pesničky vznikajú tak, že keď mám melodickú linku, pošlem ju textárovi. Niektorí textári si to vyžadujú. Týmto spôsobom napríklad vznikla pesnička Amsterdam. Môj melodický nápad sa zapáčil Zorovi Laurincovi a pieseň bola na svete.

Vyštudovali ste gitaru. Kedy prišiel rad na spev?

– Po ukončení konzervatória. Rozmýšľal som, či budem v štúdiu gitary pokračovať na vysokej škole, učiť, alebo robiť niečo úplne iné. Potom som sa stretol s Ľubom „Umelcom“ Priehradníkom, ktorý ma oslovil v rámci jednej kapely. Pri projekte bol aj Sveťo Malachovský. Skupina mala názov Passion. K spevu už bol len krôčik.

Mali ste hlasového pedagóga?

– Aby ten môj spev o niečom bol a aby som správne dýchal a neodpálil si hlasivky hneď po roku, oslovil som Adrianu Bartošovú. Dala mi potrebné základy.

Okrem spevu myslíte aj na iných. Spolupracujete s paralympijským výborom.

– Áno, dva roky v rámci rôznych benefičných akcií. S mojou kapelou sme pre Slovenský paralympijský výbor odohrali zopár koncertov. Napríklad aj rozlúčkový koncert, keď odchádzali do Atén na paralympiádu. Som rád, že som súčasťou tejto rodiny a že môžem prispieť týmto spôsobom.


Galéria


Nástroje k článku


ZDROJ: Nový Čas pre ženy

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články