Eva Černá pred pár rokmi radikálne zmenila život. Druhýkrát sa vydala, s manželom si adoptovali dievčatko z detského domova, a akoby nestačilo, vymenila televíziu za politiku. Z populárnej moderátorky, ktorá o sebe napísala aj knižku, sa stala vyťažená poslankyňa, ktorá sa snaží nestrácať nervy.
V politike si už štyri roky, už si v tom štádiu, že sa obzeráš späť a prehodnocuješ, či to bol dobrý krok?
- Úprimne poviem, že sa mi do toho nechcelo. Veľa ľudí ma odrádzalo, niektorí podporovali. Medzi nimi aj moja astrologička, ktorá mi povedala: Tento krok musíš urobiť, mnohým ľuďom tým pomôžeš. Tiekli mi vtedy naozaj veľké slzy, tak veľmi sa mi do politiky nechcelo. Zovšadiaľ som počúvala, že politika nie je nič pekné, našlo sa dosť argumentov, ktoré hovorili proti. No keď sa na to spätne pozerám, uvedomujem si, že sa mi podarilo urobiť veľa dobrých vecí..
Radila si sa s astrologičkou?!
- Áno, lebo astrológia nie je veštenie, ale veda o možnostiach a rôznych vplyvoch. Astrologičku, ktorá je zároveň moja priateľka, vyhľadávam zvyčajne v kritických situáciách. A vstup do politiky bola kritická situácia. Vtedy moje hviezdy vraveli áno. Ale chodím za ňou, aj keď ma čaká cesta lietadlom. Keď ma upokojí a povie – bude krásny let, znášam to ľahšie.
Bojíš sa lietania?
- Strašne. Niektorí kolegovia z parlamentu si ešte živo pamätajú ako som im skoro ruku zlomila, lebo som sa ich počas letu tak kŕčovito držala. Pán Tkáč, prosím vás, môžem sa vás chytiť? Súhlasil, nevediac, čo ho čaká. Skončil s modrinou na ruke.
Ako sa cítiš v politike, na tomto v našej krajine mužsky dominantnom poli?
- Nie je to ľahké, ale ide to. Ak ide o robotu, ženám nikto nebráni, aby sa prejavili.
Máš rovnaké šance ako politik-chlap?
- Pri bežnej robote áno, ale ak už ide trebárs o pozície, je to iné. Chlapi vedia držať spolu, a keďže žien je v parlamente menej, sú v citeľnej nevýhode.
Ženy by zrejme očakávali, že ak sa už zástupkyňa ich pohlavia dostane do parlamentu, ujme sa, nazvime to, ženských záležitostí a presadí niečo v prospech žien. Je politička natoľko slobodná, aby si sama určila, v čom sa bude angažovať?
- V podstate áno. Mňa sa bytostne dotýka najmä zákon o rodine alebo zákon o sociálno-právnej ochrane.
Chodíš po Slovensku, stretávaš sa so ženami, ako ich hodnotíš?
- Myslím si, že sú úžasné. Jedny z najkrajších na svete a okrem toho mimoriadne schopné. Ako sledujem strednú generáciu mužov, mám pocit, že ženy ich začínajú valcovať – v mnohých smeroch, pretože sú mimoriadne zdatné, inteligentné, vzdelané aj pracovité. Majú neuveriteľnú energiu, stíhajú množstvo vecí. Vo vrcholovej politike síce nie je veľa žien, ale tisícky ich pracujú v občianskych združeniach a robia záslužnú robotu. Ja by som však ženám priala najmä lepšiu finančnú situáciu, aby sa mohli v živote slobodnejšie rozhodovať.
Dokážeš sa krotiť pri presadzovaní vecí, ktoré pokladáš za správne? Ako reaguješ, keď ti niekto hádže polená pod nohy?
- Nestrácam nervy, čo sa týka vecí, o ktorých si myslím, že sú dôležité. Samozrejme, v mnohých, najmä citlivých otázkach, akými sú napríklad interrupcie, vznikajú veľmi vážne konfrontácie. Snažím sa byť vyrovnaná, pokojná a argumentovať pragmaticky.
Hovorila si, ako obdivuješ ženy, čo všetko stíhajú, obdivuješ v tomto smere aj samu seba?
- Spätne sa obdivujem najmä za to, že som v komunistických časoch dokázala prežiť sama so svojou dcérou a dnes mi aj moji priatelia povedia: ,Dobre si ju vychovala. Ale momentálne som v stave, keď mám pocit, že by som potrebovala stihnúť veľmi veľa vecí, no deň má len dvadsaťštyri hodín.
Nebolo to na teba priveľa, ísť do politiky, založiť si rodinu, adoptovať si dieťa, budovať nový vzťah, keď si každé jednotlivo žiada plné nasadenie?
- Tá rodina má už štyri roky.
Je to dôkaz, že sa to dá?
- Snažím sa všetko robiť najlepšie, ako sa len dá. Najväčší dôraz kladiem momentálne na prácu, pretože si vyžaduje veľkú zodpovednosť. Tu sa nedá uberať. Je pravda, že je to často na úkor rodiny, ale mám skvelého muža, ktorý sa so mnou delí o všetky povinnosti. Niekedy si toho nahádžem na hlavu až priveľa. A potom hľadám pomoc v akupunktúre.
Chodíš na akupunktúru, prečo?
- Kvôli relaxácii a zdraviu. Veľmi mi to pomáha. Najmä pri bolesti krčnej chrbtice. Dovolím si to tak raz- či dvakrát do mesiaca. Na všeličo by som si ešte chcela nájsť čas, ale momentálne to nejde. Niekedy nemôžem ísť do školy, lebo je parlament...
Do školy?
- Na vysokej škole v Nitre študujem sociálnu prácu, tretí ročník.
Máš pomocnicu v domácnosti?
- Nie. Malá Linda chodí už druhý rok do škôlky, ráno ju tam odvediem a poobede medzi štvrtou a pol piatou idem po ňu.
To sa dá pri tvojom povolaní?
- Áno. Iste, keď zasadá parlament, ktorý je od desiatej ráno do siedmej večer, ráno dám Lindu do škôlky a poobede po ňu príde manžel. Samozrejme, iné je to, keď musím niekam odcestovať, vtedy je celý servis na manželovi.
Takto si si manželstvo predstavovala?
- Nemala som konkrétne predstavy, pretože som nikdy nevychovávala dieťa s mužom. S mojou staršou dcérou Dominikou som bola sama, takže som vlastne nikdy nevedela, ako to funguje. Som rada, že Rasťo je typ muža, na ktorého sa dá spoľahnúť a ktorý veľa zodpovednosti preberá na seba.
Hádate sa vôbec?
- V zásade nemáme na to čas. Keď sa aj pohádame, vzápätí sa jeden z nás rozosmeje, lebo po chvíli nám už náš spor pripadá smiešny a zbytočný.
S manželom ste si adoptovali dievčatko z detského domova. Čo by si odkázala ľuďom, ktorí o adopcii uvažujú, ale váhajú a pochybujú?
- Všetci ľudia, ktorí si adoptovali dieťa, a na Slovensku je ich dosť, sa zhodnú v tom, že len čo si dieťa zoberieš, zaplavia ťa rovnaké city ako pri vlastnom dieťati. Viem to porovnávať, lebo som vychovala vlastnú dcéru Dominiku, ktorá má dnes 19 rokov. Mnohí ľudia sa zamýšľajú nad tým, či mi nechýbalo bruško a dojčenie... V tom to nie je, žena môže dieťa milovať aj bez toho. Kto sa bojí, koho trápia pochybnosti nech si dieťa radšej neadoptuje. To môže urobiť iba človek skutočne pripravený na všetko.
Vidíš sa aj v budúcnosti v politike?
- Túto otázku nemám zodpovedanú, ale ešte mám rok na rozmyslenie.
