LONDÝN - Nostradamusovi sa pripisuje viacero predpovedí, ktoré jeho stúpenci spätne spájajú s významnými udalosťami v dejinách. Teraz sa však objavili nové špekulácie, podľa ktorých mohol francúzsky astrológ pred približne 500 rokmi naznačiť aj príchod udalosti, ktoré by mohli ohroziť celé ľudstvo.
Ako informuje portál Daily Star, nové interpretácie Nostradamových veršov sa objavili v čase, keď odborníci upozorňujú na možné riziká spojené s rýchlym rozvojom umelej inteligencie. Jacob Coxon, ktorý oznámil odchod zo spoločnosti Anthropic stojacej za AI systémom Claude, uviedol pre BBC, že ľudia pracujúci na umelej inteligencii sú podľa neho z jej rýchleho napredovania „úprimne vystrašení“.
Coxon zároveň varoval, že ak sa súčasné tempo vývoja nezníži, podľa jeho názoru existuje vysoká pravdepodobnosť, že ľudstvo môže v blízkej budúcnosti zahynúť. Jeho vyjadrenia následne niektorí ľudia spojili s viac ako päťsto rokov starými textami pripisovanými Nostradamovi.
Legendárny astrológ
Francúzsky astrológ Michel de Nostredame, známy ako Nostradamus, žil v 16. storočí. Jeho priaznivci mu pripisujú predpovede viacerých historických udalostí vrátane útokov z 11. septembra 2001, atentátu na Johna F. Kennedyho, Veľkého požiaru Londýna či nástupu Adolfa Hitlera. Takéto tvrdenia sú však založené na neskoršom výklade jeho často nejednoznačných a obrazných veršov.
Práve neurčitý jazyk jeho textov umožňuje rôzne interpretácie. V diele Les Propheties z roku 1555 sa v Centurii IV, štvorverší 31 nachádza pasáž, ktorá podľa niektorých čitateľov môže súvisieť s modernými technológiami. Nostradamus v nej píše o Mesiaci počas noci nad vysokými horami, novom mudrcovi s „osamelým mozgom“ a jeho učeníkoch, ktorí ho pozývajú k nesmrteľnosti. V závere sa spomínajú oči smerujúce na juh, ruky v lone a telá v ohni.
Kódované označenie pre strojovú inteligenciu
Niektorí priaznivci týchto teórií tvrdia, že výrazy ako „osamelý mozog“, „nesmrteľný“ či „učeníci“ by mohli odkazovať na určitú formu počítačovej alebo strojovej inteligencie. Pojem „nový mudrc“ zase interpretujú ako označenie modernej technológie. Obavy z možných následkov vývoja umelej inteligencie pritom vyjadril aj Evan Hubinger, ktorý takisto pôsobí v spoločnosti Anthropic. Podľa neho existuje viac ako desaťpercentná šanca, že AI by mohla v priebehu nasledujúceho desaťročia „zabiť všetkých ľudí“.
Nie všetci odborníci však konkrétne opisujú spôsob, akým by takýto extrémny scenár mohol nastať. Bývalý britský minister obrany Des Browne už skôr upozornil, že superinteligentná umelá inteligencia môže predstavovať hrozbu „v rovnakej, možno ešte väčšej miere“ ako jadrové zbrane.
Nostradamove texty sa pritom už desaťročia spájajú s rôznymi historickými udalosťami. Jedným z často uvádzaných príkladov sú teroristické útoky z 11. septembra 2001. Stúpenci tejto teórie poukazujú na Centuriu VI, štvorveršie 97, v ktorom sa podľa prekladu spomína horiaca obloha, oheň približujúci sa k veľkému novému mestu a následný obrovský plameň.
Interpretácie slávnych historických udalostí
Podľa tejto interpretácie má „veľké nové mesto“ predstavovať New York. Časť o 45 stupňoch zase niektorí spájajú so zemepisnou šírkou New Yorku alebo s uhlom, pod ktorým lietadlo zasiahlo jednu z budov Svetového obchodného centra. Ide však o dodatočné interpretácie textu, nie o jednoznačne uvedenú predpoveď udalosti. Podobne sa Nostradamusove verše spájajú aj s atentátom na amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. Nadšenci poukazujú na Centuriu I, štvorveršie 26, kde sa hovorí o „veľkom mužovi“, ktorého počas dňa zasiahne blesk, a o ďalšom človeku, ktorý padne v noci.
Podľa tejto interpretácie má „veľký muž“ predstavovať Kennedyho a „blesk“ jeho smrteľnú strelu. Druhá osoba, ktorá mala podľa verša padnúť, je niekedy spájaná s Lee Harvey Oswaldom, ktorý bol krátko po atentáte zastrelený, prípadne s prezidentovým bratom Robertom Kennedym, zavraždeným o päť rokov neskôr. Aj v prípade údajnej predpovede umelej inteligencie však zostáva rozhodujúce, že Nostradamove texty sú veľmi obrazné a všeobecné. Ich spojenie s konkrétnymi modernými udalosťami preto závisí predovšetkým od toho, ako ich čitatelia spätne interpretujú.
