ATLANTA – Život na našej planéte nebude možný navždy. Vedci pomocou počítačových simulácií skúmali, ako sa bude v ďalekej budúcnosti meniť atmosféra Zeme. Výsledok znie desivo – približne o miliardu rokov by mohla dramaticky klesnúť hladina kyslíka a planéta, ako ju poznáme dnes, by sa stala pre väčšinu života neobývateľnou.
Asteroid, jadrová vojna alebo klimatická katastrofa? Keď sa hovorí o konci života na Zemi, scenárov existuje množstvo. Vedci sa však pozreli oveľa ďalej do budúcnosti a skúmali prirodzený vývoj našej planéty a Slnka.
Ako informoval britský portál Daily Star, výskumníci Kazumi Ozaki z Toho University v Japonsku a Christopher Reinhard z Georgia Institute of Technology v USA vytvorili počítačové modely budúceho vývoja zemskej atmosféry.
Ich záver naznačuje, že atmosféra bohatá na kyslík, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť, nebude existovať navždy.
Kyslík môže dramaticky ubudnúť
Vedci uskutočnili približne 400-tisíc počítačových simulácií, v ktorých zohľadnili zmeny klímy, biologické a geologické procesy aj postupný vývoj Slnka.
Podľa ich modelov by mohla atmosféra Zeme zostať bohatá na kyslík ešte približne jednu miliardu rokov.
Potom by však mohol nasledovať pomerne rýchly pokles.
Dôvodom má byť postupne rastúca svietivosť Slnka. Čím bude Slnko jasnejšie a teplejšie, tým viac sa budú meniť podmienky na našej planéte.
Problémom bude oxid uhličitý
Vyššie teploty budú ovplyvňovať aj množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Podľa modelu by jeho koncentrácia mohla postupne klesnúť až na úroveň, pri ktorej rastliny využívajúce fotosyntézu nebudú schopné normálne fungovať.
Ak začne miznúť rastlinný život, výrazne sa obmedzí aj produkcia kyslíka.
Následkom by bola zásadná premena atmosféry. Koncentrácia kyslíka by podľa vedcov mohla klesnúť na zlomok dnešnej úrovne a zároveň by sa zvýšilo množstvo metánu.
Takéto prostredie by bolo pre ľudí, zvieratá a ďalšie organizmy závislé od kyslíka neobývateľné.
Zem by sa podobala svojej dávnej minulosti
Neznamená to však nevyhnutne absolútny koniec každého života.
Planéta by sa podľa vedcov mohla začať podobať na Zem spred miliárd rokov, teda na obdobie ešte predtým, než sa v atmosfére nahromadilo veľké množstvo kyslíka.
Prežiť by tak mohli najmä anaeróbne mikroorganizmy, ktoré kyslík k životu nepotrebujú.
Zložité formy života vrátane ľudí by však v takýchto podmienkach existovať nedokázali.
Dobrá správa? Máme ešte veľmi veľa času
Hoci predstava Zeme bez kyslíka pôsobí desivo, nejde o hrozbu, ktorá by sa týkala dnešnej civilizácie alebo najbližších generácií.
Model pracuje s časovým horizontom približne jednej miliardy rokov a nepredstavuje presný dátum konca života. Ide o odhad založený na modelovaní dlhodobého vývoja Slnka, atmosféry a biosféry.
Výskum však ukazuje, že dnešné podmienky vhodné pre komplexný život nie sú trvalou vlastnosťou našej planéty. Aj Zem má z astronomického pohľadu svoje obdobie, počas ktorého dokáže udržať atmosféru bohatú na kyslík.
