Zelenského sa spýtali, aký je jeho vzťah s Trumpom: Stručná odpoveď! Padlo len jedno slovo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Spojené štáty, aby zvýšili tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina namiesto toho, aby ďalšie ústupky požadovali od Kyjeva. V rozhovore pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS NewsHour, odvysielanom v pondelok 2. novembra, kritizoval ústretové vyjadrenia niektorých amerických predstaviteľov o šéfovi Kremľa, spochybnil ekonomický prínos obchodovania s ruskými energetickými surovinami a upozornil na bezpečnostné dôsledky prípadného oslabenia Ukrajiny.

Keď sa ho moderátorka Amna Nawazová opýtala, akým jediným slovom by opísal svoj súčasný vzťah s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, odpovedal bez váhania: „Emocionálny.“ Vysvetlenie, ktoré nasledovalo, bolo priamym odkazom Washingtonu.

„Kto začal túto vojnu? Putin!“

Zelenskyj dostal otázku na svoje vzťahy s Trumpom v súvislosti s viacerými krokmi americkej administratívy. Moderátorka pripomenula, že Washington zmiernil niektoré obmedzenia voči Rusku, uzavrel dohodu o nákupe ruskej motorovej nafty a Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff označil Putina za humanistu. Samotný americký prezident sa navyše v minulosti opakovane kriticky vyjadril o Zelenskom, spochybňoval jeho zotrvanie vo funkcii a obviňoval ho z nedostatočnej ochoty ukončiť vojnu. Ukrajinský líder v reakcii zdôraznil, že pri hľadaní diplomatického riešenia nemožno zabúdať na základnú skutočnosť, ktorou je ruská invázia. „Niekedy musíme byť v tejto vojne pragmatickí. Kto je nepriateľ? Kto začal túto vojnu? Putin,“ vyhlásil Zelenskyj. Zároveň upozornil, že priaznivé označenia ruského prezidenta podľa neho nijako nepomáhajú pri hľadaní cesty k mieru.

Ukrajinský prezident sa osobitne pristavil pri americkej dohode týkajúcej sa ruskej motorovej nafty. Odmietol argument, že obchodovanie s Moskvou môže významne prispieť k zníženiu cien pohonných látok v Spojených štátoch. Podľa neho by Washington nemal posudzovať svoje rozhodnutia výlučne cez ekonomické záujmy, ale mal by zohľadňovať aj dôsledky pre bezpečnosť Európy. „Ak hovoríme o pragmatických veciach, musíme podporovať Ukrajinu, pretože musí byť silná,“ povedal Zelenskyj. V opačnom prípade podľa jeho varovania hrozí, že Rusko bude pokračovať v presadzovaní svojich záujmov aj voči ďalším európskym štátom. Prezident zdôraznil, že takýto vývoj by Spojené štáty mohol postaviť pred oveľa zložitejšie rozhodnutia, než aké musia prijímať v súčasnosti.

Trumpovi adresoval jednoznačnú výzvu

Najvýraznejšia časť rozhovoru prišla vo chvíli, keď Zelenskyj vysvetľoval, prečo považuje ďalšie posilňovanie Ukrajiny za nevyhnutné. Podľa jeho slov nejde iba o obranu ukrajinského územia, ale aj o širšiu bezpečnosť európskeho kontinentu. Ak by Moskva dosiahla svoje ciele, mohla by podľa jeho hodnotenia zvýšiť tlak aj na ďalšie štáty vrátane členov Severoatlantickej aliancie. „Je lepšie posilniť Ukrajinu, pretože v skutočnosti bránime Európu, nielen seba. Je lepšie vyvíjať väčší tlak na Putina, nie na mňa, nie na mňa. Ja nie som agresor. Nie som,“ zdôraznil Zelenskyj. Následne sa vrátil k otázke svojho vzťahu s Trumpom a vysvetlil, že práve preto ho označil za emocionálny.

Ukrajinský prezident tým pomenoval zásadný rozdiel medzi svojím pohľadom na ukončenie vojny a postupom, ktorý presadzuje časť americkej administratívy. Kyjev dlhodobo požaduje pokračovanie vojenskej podpory a ekonomického tlaku na Rusko, zatiaľ čo Trump sa snaží dosiahnuť dohodu medzi oboma stranami a opakovane kritizuje aj ukrajinské vedenie. Zelenskyj však odmieta predstavu, že by bolo možné dosiahnuť trvalý mier jednostranným oslabovaním pozície napadnutej krajiny. Jeho varovanie pred ďalším ruským postupom do Európy predstavuje bezpečnostné hodnotenie ukrajinského prezidenta, nie potvrdenú informáciu o konkrétnom pláne Moskvy zaútočiť na štáty NATO.

Prečo Ukrajina opäť útočí na ruské rafinérie?

Rozhovor sa venoval aj obnoveniu ukrajinských útokov na ruskú energetickú infraštruktúru. Moderátorka pripomenula, že Trump a jeho spolupracovníci sa už dlhší čas usilujú presadiť prímerie, ktoré by zahŕňalo zastavenie útokov na energetické zariadenia. Americký prezident zároveň opakovane kritizoval ukrajinské údery na ruské rafinérie, ktoré podľa neho prispievajú k rastu svetových cien pohonných látok. Zelenskyj však tvrdí, že Kyjev bol pripravený pristúpiť na obojstranné zastavenie takýchto operácií. Podmienkou bolo, aby Rusko prestalo útočiť na ukrajinskú energetickú sústavu. „Povedal som, že nebudeme útočiť na rafinérie, ak Rusko prestane útočiť na náš energetický systém,“ vysvetlil prezident.

Podľa Zelenského však Moskva v útokoch pokračovala a spôsobila Ukrajine rozsiahle problémy s dodávkami elektriny. Kyjev preto obnovil údery na ruské rafinérie, ropné a plynárenské zariadenia, ktoré prezident označil za citlivé ciele pre ruskú ekonomiku. Zelenskyj uviedol, že požiadal Trumpa, aby telefonoval Putinovi a pokúsil sa ho presvedčiť na energetické prímerie, ktoré americký prezident sám navrhol. Ruská strana však podľa jeho slov rozhodnutie odkladala. „Dúfal som, že napokon aspoň podporia zastavenie útokov na náš energetický systém. Ale útočili. Útočili na nás počas všetkých tých dní. A po štyroch dňoch sme odpovedali,“ povedal Zelenskyj. Jeho opis predstavuje stanovisko ukrajinskej strany k dôvodom obnovenia útokov, nie nezávislé potvrdenie všetkých okolností jednotlivých vojenských operácií.

Problémy so Starshieldom: Zelenskyj spomenul aj Muska

Ďalšou témou boli obmedzenia satelitných komunikačných systémov Starlink a Starshield, ktoré sú dôležité pre fungovanie ukrajinskej armády. Moderátorka sa Zelenského pýtala na nedávne spomalenie systému a na správy, podľa ktorých za ním mohol stáť podnikateľ Elon Musk. V médiách sa objavili aj tvrdenia o možnej úlohe Donalda Trumpa, ten však zodpovednosť odmietol. Zelenskyj priznal, že presne nevie, kto o obmedzeniach rozhodol. Podľa jeho názoru však technické možnosti spoločnosti SpaceX umožňujú prevádzku spomaľovať alebo obnovovať, pričom pri vojenskej verzii Starshield si nie je istý, či by Musk mohol konať úplne samostatne bez zapojenia predstaviteľov americkej vlády.

„Nie som si istý, že by to mohol urobiť osobne a sám, bez akýchkoľvek predstaviteľov americkej vlády,“ povedal Zelenskyj. Zároveň však zdôraznil, že nevie, kto konkrétne mohol takéto rozhodnutie schváliť. Pripustil, že medzi zainteresovanými osobami podľa jeho názoru prebehla komunikácia, ktorej výsledok bol pre Ukrajinu nepriaznivý. Prezident tiež uviedol, že sa po obmedzení systému chcel s Muskom porozprávať, no kontakt sa nepodarilo nadviazať. Pripomenul pritom, že Ukrajina je spoločnosti SpaceX vďačná za poskytnutie satelitného pripojenia v prvých rokoch vojny. Niektoré Muskove verejné vyjadrenia však podľa neho nepôsobia ako podpora ukrajinskej pozície. Zelenskyj svoje podozrenia nepredložil ako potvrdené zistenia a neoznačil konkrétneho amerického predstaviteľa, ktorý by za obmedzeniami stál.

Trumpa opakovane žiadal o pomoc proti ruským raketám

Ukrajinský prezident v tejto súvislosti odhalil, že s Trumpom najmenej tri- až štyrikrát rokoval o uvoľnení obmedzení systému Starshield. Podľa jeho slov by širšie možnosti využívania satelitnej technológie pomohli ukrajinskej armáde presnejšie lokalizovať ruské odpaľovacie zariadenia balistických rakiet a zasahovať ich ešte pred útokmi na ukrajinské mestá. Zelenskyj vysvetlil, že nedostatok rakiet do systémov Patriot komplikuje ochranu civilného obyvateľstva, pričom Spojené štáty musia zároveň zabezpečovať protivzdušnú obranu svojich spojencov na Blízkom východe. Washington preto opakovane žiadal, aby umožnil efektívnejšie využitie Starshieldu pri obranných operáciách.

Podľa Zelenského mu Trump počas týchto rozhovorov povedal, že sa pokúsi pomôcť, ale rozhodnutie do veľkej miery závisí od spoločnosti SpaceX. Ukrajinský prezident zdôraznil, že Kyjev chce tieto možnosti využívať predovšetkým na vyhľadávanie a ničenie ruských odpaľovacích zariadení, nie na rozsiahle útoky proti civilným cieľom. „Ide o presné kroky našich vojakov. Ide o to, ako sa môžeme brániť,“ vysvetlil. Na otázku, či by sa uvoľnené obmedzenia využili výlučne proti odpaľovacím zariadeniam balistických rakiet, a nie proti energetickým objektom, odpovedal súhlasne. Aj v tomto prípade išlo o opis zamýšľaného využitia technológie zo strany ukrajinského prezidenta.

Prehovoril aj o synovi: „Prišli o detstvo“

Záver rozhovoru sa niesol v osobnejšom duchu. Moderátorka Amna Nawazová pripomenula svoje predchádzajúce stretnutie so Zelenským v Kyjeve spred dvoch rokov, keď hovorili aj o jeho rodine. Prezidentov syn Kyrylo mal vtedy jedenásť rokov a svojho otca sa už pýtal na vojnu. Dnes má trinásť a ruská invázia sprevádza významnú časť jeho života. Zelenskyj priznal, že práve dospievanie detí v podmienkach vojny patrí medzi najťažšie skúsenosti, ktorým ukrajinské rodiny čelia. „Je veľmi smutné, že pre Rusov, pre jedného človeka, pre Putina, prišli o svoje detstvo,“ povedal prezident. Podľa jeho slov mali byť tieto roky pre deti obdobím radosti, objavovania sveta a bezstarostných zážitkov, namiesto toho však vyrastajú v tieni vojnového konfliktu.

Zelenskyj zároveň vysvetlil, že jeho syn napriek mladému veku rozumie udalostiam na Ukrajine oveľa viac, než by si otec želal. „Má trinásť rokov, ale vie – možno je to smutné – o tejto vojne všetko, tak ako všetky deti,“ povedal. Zdôraznil pritom, že nehovorí iba o vlastnej rodine, ale o synoch a dcérach ukrajinských civilistov aj vojakov. Deti podľa neho predčasne dospeli, naučili sa rozlišovať medzi agresiou a obranou a často dokážu svojou odvahou povzbudzovať dospelých. „Sú dospelé. Sú múdre. Sú veľmi vlastenecké. Nesú v sebe svetlo,“ uviedol prezident. Dodal, že práve ich odhodlanie pomáha ukrajinskej spoločnosti vydržať ďalšie mesiace vojny.

Rozhodujúce bude, ako sa zachová Washington

Zelenského vystúpenie prišlo v čase pokračujúcich diplomatických snáh o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. Agentúra Reuters 2. novembra informovala, že Spojené štáty pripravujú na 10. a 11. novembra v Abú Zabí ďalšie trojstranné rokovania so zástupcami Ukrajiny a Ruska. Americký vyslanec Steve Witkoff oznámil, že predmetom rozhovorov majú byť možnosti ukončenia bojov, povojnové bezpečnostné záruky, zmiernenie napätia a humanitárne otázky. Washington má pred rokovaniami konzultovať bezpečnostné záruky aj s európskymi partnermi a predstaviteľmi NATO. Napriek pokračujúcej diplomacii však medzi Kyjevom a Moskvou zostávajú zásadné rozdiely v predstavách o podmienkach prípadnej mierovej dohody.

Ukrajinský prezident preto v rozhovore pre PBS zdôraznil, že prípadný mier nesmie byť výsledkom jednostranného oslabovania Ukrajiny. Podľa neho by Spojené štáty mali využívať svoj politický a ekonomický vplyv predovšetkým na presvedčenie Moskvy, aby zastavila agresiu. Zároveň dal najavo, že napriek komplikovaným vzťahom s Trumpom považuje americkú podporu za nevyhnutnú pre ďalšiu obranu krajiny. Jeho odkaz Bielemu domu bol preto jednoznačný: ak má diplomacia priniesť trvalý výsledok, tlak sa podľa Zelenského musí sústrediť na prezidenta, ktorý vojnu rozpútal, a nie na krajinu, ktorá sa bráni.