NEW YORK – Zásoby potravín na celé mesiace, solárne generátory, tisíce litrov vody či špeciálne vybavenie na prežitie. Kým väčšina ľudí žije svoj každodenný život, niektorí Američania sa intenzívne pripravujú na katastrofu, ktorá možno nikdy nepríde. Obávajú sa jadrovej vojny, prírodných katastrof, ekonomického kolapsu aj umelej inteligencie. Do svojich príprav investujú tisíce eur a sú presvedčení, že v prípade najhoršieho budú mať oproti ostatným obrovskú výhodu.
Newyorský hasič Jason Charles patrí medzi takzvaných prepperov, teda ľudí, ktorí sa pripravujú na mimoriadne udalosti či možný kolaps spoločnosti. Hoci žije v malom byte na Manhattane, dokázal v ňom uskladniť vybavenie na prežitie v hodnote približne 8 600 eur. Podľa jeho odhadov by mu zásoby mali vystačiť až na jeden rok.
Na katastrofu sa pripravuje už trinásť rokov. Inšpiroval ho postapokalyptický román One Second After, ktorý opisuje život v Amerike po ničivej katastrofe. Odvtedy postupne zhromažďuje trvanlivé potraviny, zásoby vody, solárne generátory či vysielačky, ktoré by mu umožnili komunikovať aj v prípade výpadku mobilných sietí. Keď mu v byte prestalo stačiť miesto, prenajal si ďalší sklad.
Desí ho umelá inteligencia aj kolaps civilizácie
Charles sa neobáva iba hurikánov či ďalšej pandémie. Čoraz väčšie obavy v ňom vyvoláva aj vývoj umelej inteligencie, ktorá by sa podľa jeho predstáv mohla vymknúť ľudskej kontrole. Na svojom kanáli na YouTube preto upozorňuje na možné riziká technologického pokroku a radí ľuďom, ako sa pripraviť na krízové situácie.
Priznáva však, že existujú aj katastrofy, proti ktorým by nepomohli žiadne zásoby. Ako príklad uviedol situáciu, pri ktorej by Zem pohltila čierna diera.
Nie všetci prepperi však očakávajú koniec sveta. Carmen zo Severnej Karolíny sa začala pripravovať pred desiatimi rokmi, keď sa s rodinou presťahovala do oblasti ohrozovanej hurikánmi. Spočiatku mala doma iba základné núdzové zásoby. Zlom nastal v septembri 2024, keď región zasiahol hurikán Helene.
Jej rodina vtedy zápasila s nedostatkom informácií o prejazdnosti ciest, nefungujúcou navigáciou či chýbajúcim palivom. Carmen si uvedomila, ako rýchlo sa môže bežný život zmeniť na boj o základné potreby. Dnes má doma zásoby potravín a vody, solárny batériový systém a pestuje vlastné plodiny. Chce, aby jej rodina dokázala v prípade katastrofy fungovať bez okamžitej pomoci ostatných.
Matka dvoch detí sa bojí jadrovej vojny
Oveľa temnejšie predstavy o budúcnosti má 36-ročná Abigail z Kansasu. Ešte pred dvoma rokmi považovala ľudí pripravujúcich sa na apokalypsu za čudákov. Dnes patrí medzi nich. Jej obavy sa vystupňovali počas amerických prezidentských volieb v roku 2024, keď začala intenzívnejšie vnímať politické napätie v krajine.
Najväčší strach má z občianskej či jadrovej vojny, rozsiahleho kybernetického útoku alebo kolapsu elektrickej siete. Obáva sa tiež klimatických zmien a rastúcej nerovnosti. Ako matka dvoch detí priznáva, že ju sprevádza neustály pocit blížiacej sa katastrofy. Dokonca pochybuje, či ľudstvo prežije ďalších sto rokov.
Svoju domácnosť preto postupne premenila na miesto pripravené na dlhodobý výpadok základných služieb. Pestuje zeleninu, skladuje konzervy a lyofilizované potraviny, ktoré by jej štvorčlennej rodine mali vystačiť na niekoľko mesiacov. Časť daňového preplatku investovala do solárnych panelov, nabíjacích staníc a ďalšieho vybavenia.
Zaobstarala si aj externý disk s kapacitou štyri terabajty, na ktorý ukladá knihy, návody a informácie využiteľné v prípade výpadku internetu. Je však presvedčená, že samotné zásoby nestačia. Rovnako dôležité sú podľa nej praktické zručnosti a dobré vzťahy s ľuďmi v okolí.
Veterán si vybudoval takmer sebestačný dom
Na krízové situácie sa pripravuje aj 70-ročný Larry z Floridy, bývalý príslušník amerického námorníctva. Po skúsenostiach s hurikánmi sa rozhodol, že už nechce zostať bez elektriny. Pri stavbe domu preto myslel na jeho odolnosť a energetickú nezávislosť.
Jeho nehnuteľnosť má vlastnú studňu, septik, generátor a solárny systém s batériami Tesla. Larry tvrdí, že vďaka tomu platí za elektrinu približne 13 eur mesačne. V zásobe má aj vyše 1 500 litrov paliva, ktoré by mu pri nepretržitej prevádzke generátora mali vystačiť na jeden a pol až dva týždne.
Okrem toho skladuje trvanlivé potraviny, vodu a ďalšie vybavenie vrátane strelných zbraní. Prípravu na katastrofy však nevníma ako posadnutosť koncom sveta, ale ako prejav zdravého rozumu.
Sú ich obavy prehnané?
Hoci môže takýto spôsob života pôsobiť extrémne, odborník na umelú inteligenciu Roman V. Yampolskiy z University of Louisville upozorňuje, že pripravenosť na udalosti s nízkou pravdepodobnosťou, ale vážnymi následkami, nemusí byť iracionálna.
Podľa neho je zvláštne, že ľudstvo vyvíja technológie s potenciálne zásadným dosahom na civilizáciu, no príprave na možné zlyhania venuje pomerne málo pozornosti. Podobné riadenie rizík pritom bežne využívajú vlády aj veľké spoločnosti.
Príbehy amerických prepperov ukazujú, že za ich rozhodnutím nemusia stáť rovnaké obavy. Kým Jason Charles sa pripravuje aj na katastrofické scenáre spojené s umelou inteligenciou, Carmen chce zvládnuť ďalší hurikán a Larry sa nechce znovu ocitnúť bez elektriny. Všetkých však spája presvedčenie, že na krízu je lepšie pripraviť sa vopred, než čakať na chvíľu, keď už bude neskoro.
