PARÍŽ - Mor spôsoboval smrteľné epidémie aj v komunitách lovcov a zberačov na Sibíri pred 5500 rokmi. Vyplýva to z novej štúdie, ktorá objasňuje, ako sa ľudia mohli s touto ničivou chorobou stretnúť po prvý raz. Informovala o tom agentúra AFP.
Mor sa vo všeobecnosti spája s potkanmi, ktoré ochorenie šírili v preplnených stredovekých mestách a vyvolávali pandémie, ako bola takzvaná čierna smrť. Tá od 14. do 19. storočia zabila v Európe desiatky miliónov ľudí. Takéto prostredie sa však výrazne líši od drsnej krajiny v okolí Bajkalského jazera na ruskej Sibíri, kde archeológovia už desaťročia skúmajú pohrebiská prehistorických lovcov a zberačov.
Na pohrebisku zomrelo nezvyčajne veľa detí
„Jedna z týchto lokalít je mimoriadne záhadná pre veľmi neobvyklé vekové zloženie zosnulých. Zdá sa totiž, že tam počas krátkeho obdobia podľahlo chorobe množstvo detí a dospievajúcich,“ uviedol výskumník z Oxfordskej univerzity Ruairidh Macleod. Kostry nevykazovali žiadne známky násilia ani zranení. Podľa jedného z autorov štúdie preto neexistovalo žiadne rozumné vysvetlenie tejto katastrofickej udalosti. Keď tím vedcov sekvenoval pravekú DNA 46 ľudí zo štyroch nálezísk v okolí jazera, u 18 z nich odhalil prítomnosť baktérie Yersinia pestis, ktorá spôsobuje mor.
Takmer 40 percent skúmaných ľudí teda malo mor. Ide o vyšší podiel, než aký sa podarilo zistiť v niektorých stredovekých masových hroboch. Pokusy identifikovať mor v takej starej DNA navyše často prinášajú falošne negatívne výsledky. „Výsledky preto naznačujú, že prakticky všetci ľudia na týchto pohrebiskách zomreli na mor počas dvoch epidémií. Najstaršia z nich sa odohrala pred 5500 rokmi,“ uviedol Macleod. „Bolo to úplné prekvapenie,“ dodal.
Nález posunul najstaršie dôkazy o epidémii
Pred týmto objavom pochádzali najstaršie stopy moru z poľnohospodárskych komunít v severnej Európe spred približne 5300 rokov. O tom, ako smrteľné boli tieto praveké kmene moru, sa však podľa ďalšieho autora štúdie Eskeho Willersleva vo vedeckej komunite stále intenzívne diskutuje. „Doteraz sa predpokladalo, že takýto druh epidémie nemohol medzi lovcami a zberačmi vzniknúť,“ uviedol genetik pôsobiaci na univerzitách v Cambridgei a Kodani. „Keďže žili v malých skupinách a neustále sa presúvali, prevládalo presvedčenie, že infekčné ochorenia sa medzi nimi nemôžu skutočne uchytiť a zničiť celé komunity,“ dodal.
Je známe, že v stredoveku šírili mor potkany. Za prehistorické epidémie na Sibíri však pravdepodobne zodpovedal iný živočích – svišť tarbagan. „Svište sa považujú za pôvodný hostiteľský druh, v ktorom sa mor prvýkrát vyvinul,“ vysvetlil Macleod. Aj v súčasnosti sa na Sibíri a v Mongolsku pravidelne zaznamenávajú prípady moru prenášaného svišťami. Miestni obyvatelia tam tieto hlodavce lovia pre kožušinu a mäso.
Mor sa zrejme začal šíriť zo zvierat na ľudí
„K prvej infekcii pravdepodobne došlo pri kontakte so zvieraťom a potom sa nákaza šírila medzi ľuďmi prostredníctvom kvapôčok,“ uviedla spoluautorka štúdie Astrid Iversenová, profesorka virológie na Oxfordskej univerzite. Upozornila, že podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie sa dnes tri štvrtiny všetkých nových infekčných ochorení prenášajú zo zvierat na ľudí.
Osud pravekých lovcov a zberačov tak môže byť podľa vedcov poučením aj pre moderné ľudstvo. „Schopnosť pochopiť súvislosti medzi tým, kedy dochádza k prenosu chorôb zo zvierat na človeka, a tým, ako sa tieto patogény vyvinuli, aby sa mohli šíriť v rôznych podmienkach a na rôznych miestach v čase aj priestore, je mimoriadne dôležitá pre pochopenie rizika, že sa to zopakuje aj v budúcnosti,“ uviedol Macleod.
