KODAŇ -Vzduch, ktorý dýchame, pozostáva väčšinou z dusíka s výdatnou dávkou kyslíka a trochou oxidu uhličitého. Okrem toho je vo vzduchu prítomných aj niekoľko ďalších zlúčenín a prvkov, o ktorých možno len špekulovať. Výskumníci sa najnovšie pozreli na to, čo všetko sa vyskytuje v atmosfére. Zistili, že sa v nej nachádzajú aj tieto chemikálie.
Výskumníci sa vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Science pozreli na to, čo presne obsahuje vzduch, ktorý dýchame. Zistili, že v atmosfére existuje reaktívna trieda zlúčenín nazývaných organické hydrotrioxidy. Hoci ich výskyt trvá len krátko, môžu mať účinky, o ktorých nevieme. Čo to presne znamená pre naše zdravie, nehovoriac o zdraví planéty, je nejasné. "Tieto zlúčeniny tu boli vždy, len sme o nich nevedeli. Ale skutočnosť, že teraz máme dôkaz, že zlúčeniny sa tvoria a žijú určitý čas, znamená, že je možné študovať ich účinok a reagovať, ak sa ukážu ako nebezpečné," hemik Henrik Grum Kjærgaard z Kodanskej univerzity v Dánsku.
Pomerne často môže v chémii pridanie jedinej novej zložky radikálne zmeniť správanie sa materiálu. Príkladom je voda. Vďaka spôsobu interakcie dvojice vodíkov a jediného kyslíka sa organická chémia môže miešať a víriť do vyvíjajúceho sa fenoménu. Pridaním ešte jedného kyslíka je možné získať peroxid vodíka, čiže oveľa reaktívnejšiu zlúčeninu. Výsledkom toho je hydrotrioxid. Na jeho výrobu je potrebný správny druh laboratórneho vybavenia, niekoľko nasýtených organických zlúčenín a trocha suchého ľadu. Keďže hydrotrioxidy sú vysoko reaktívne, naskytá sa otázka, či môžu ľahko vytvárať stabilné štruktúry v atmosfére. "Väčšina ľudskej činnosti vedie k tvorbe emisií chemických látok do atmosféry. Takže znalosť reakcií, ktoré určujú chémiu atmosféry, je dôležitá, ak máme byť schopní predpovedať, ako naše činy ovplyvnia atmosféru v budúcnosti," vysvetlil chemik Kristan Møller z Kodanskej univerzity.
Výskum poskytuje prvé priame pozorovania hydrotrioxidu, ktorý sa tvorí za atmosférických podmienok z niekoľkých látok. Je o nich známe, že sú prítomné v našom ovzduší. To expertom umožnilo študovať spôsob, akým sa zlúčenina pravdepodobne syntetizuje, ako dlho zostáva prítomná v atmosfére a ako sa rozkladá. Jedna takáto emisia, nazývaná izoprén, môže reagovať v atmosfére a každoročne generovať približne desať miliónov metrických ton hydrotrioxidu. To je však len jeden potenciálny zdroj. Na základe výpočtov vedeckého tímu by takmer každá zlúčenina mohla teoreticky hrať úlohu pri atmosférickej tvorbe hydrotrioxidov.
Hydrotrioxidy sa môžu podieľať na množstve ďalších reakcií ako silné oxidanty, z ktorých niektoré by mohli byť ukryté vo vnútri mikroskopických pevných látok unášaných vetrom. "Je ľahké si predstaviť, že v aerosóloch sa tvoria nové látky, ktoré sú škodlivé pri vdýchnutí. Na riešenie týchto potenciálnych účinkov na zdravie je však potrebné ďalšie skúmanie," skonštatoval Kjærgaard.
