BREMERHAVEN - V dôsledku globálneho otepľovania teploty na Arktíde rýchlo stúpajú. Línia stromov na Sibíri sa neustále posúva na sever a postupne vytláča tundry, ktoré sú domovom jedinečnej zmesi fauny a flóry. Odborníci skúmali, ako sa dajú sibírske tundry zachrániť. Zistili, že v prípade menej priaznivých scenárov tento jedinečný biotop úplne zmizne.
Klimatická kríza sa prejavuje najmä v Arktíde. Na ďalekom severe sa priemerná teplota vzduchu za posledných 50 rokov zvýšila o viac ako dva stupne Celzia, čo je oveľa viac ako kdekoľvek inde. "Pre Severný ľadový oceán a morský ľad bude mať súčasné a budúce otepľovanie vážne dôsledky. Ale životné prostredie na súši sa tiež drasticky zmení. Široké rozlohy tundry na Sibíri a v Severnej Amerike sa výrazne zmenšia, pretože hranica stromov, ktorá sa už pomaly mení, sa v blízkej budúcnosti rýchlo posunie na sever," povedala vedúca divízie polárnych terestriálnych environmentálnych systémov v Inštitúte Alfreda Wegenera (AWI) Ulrike Herzschuhová. V najhoršom prípade podľa nej nezostane do polovice milénia prakticky žiadna tundra.
Odborníci z AWI preto pripravili počítačovú simuláciu toho, aká je budúcnosť týchto jedinečných biotopov. "V priebehu našej štúdie sme proces simulovali pre tundru na severovýchode Ruska. Ústredná otázka, ktorá nás znepokojovala, bola: ktorou cestou emisií sa musí ľudstvo vydať, aby zachovalo tundru ako útočisko pre flóru a faunu, ako aj jej úlohu pre kultúry pôvodných obyvateľov a ich tradičné väzby na životné prostredie?" uviedla odborníčka.
Na simuláciu spolu s modelárom Stefanom Kruseom použili vegetačný model AWI LAVESI. "Model zobrazuje celý životný cyklus sibírskych smrekovcov v prechodovej zóne do tundry, od produkcie semien a distribúcie, cez klíčenie až po úplne dospelé stromy. Takto môžeme veľmi realisticky zobraziť postupujúcu hranicu stromov v otepľujúcej sa klíme," vysvetlil Kruse. Podľa zistení by sa mohli smrekovcové lesy šíriť smerom na sever rýchlosťou až 30 kilometrov za desaťročie. Rozlohy tundry, ktoré sa nemôžu presunúť do chladnejších oblastí kvôli priľahlému Severnému ľadovému oceánu, by sa tk čoraz viac zmenšovali. Vo väčšine scenárov by do polovice tisícročia zostalo menej ako šesť percent dnešnej tundry.
Záchrana približne 30 percent tundrovej oblasti by bola možná len pomocou ambicióznych opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov. V opačnom prípade by sa kedysi 4000 kilometrov dlhý, neprerušený pás tundry na Sibíri zmenšil na dve oblasti, vzdialené od seba 2500 kilometrov. Jedna by sa rozliehala na polostrove Taimyr na západe a druhá na polostrove Čukotka na východe. Zaujímavé je, že aj keby sa atmosféra v priebehu tisícročia opäť ochladila, lesy by úplne neuvoľnili územia bývalej tundry. "V tejto chvíli je to pre sibírsku tundru otázka života a smrti. Je dôležité, aby sme v týchto regiónoch zintenzívnili a rozšírili ochranné opatrenia na zachovanie útočiska pre jedinečnú biodiverzitu tundry. Napokon, jedna vec je jasná: ak budeme pokračovať v práci ako obvykle, tento ekosystém postupne zmizne," varovala projektová manažérka pre chránené oblasti a klimatické zmeny Eva Klebelsbergová.
