STATE COLLEGE - Podľa simulácie astronómov by mimozemšťania nepotrebovali žiadne obrovské lietajúce disky či špeciálne pohony na to, aby prevzali kontrolu nad celou galaxiou. Údajne existuje dostatok dôkazov o tom, že ju by ju mohli iné civilizácie kolonizovať aj malými a pomalými vesmírnymi loďami, pričom to nemusí byť nevyhnutne záležitosťou vzdialenej budúcnosti.
Nová počítačová simulácia ukazuje, že technologicky vyspelá civilizácia by dokázala aj s malými kozmickými plavidlami kolonizovať celú galaxiu, a to v krátkom čase. Kanadský bioetik a futurista George Dvorsky na portáli Gizmodo uvádza, že takéto zistenie zároveň predstavuje model pre medzihviezdnu migráciu a poskytuje možnosť, kde by sme mohli objaviť mimozemskú inteligenciu. Vesmír je gigantický a vzdialenosť medzi hviezdami je obrovská, ale netreba zabúdať na to, že vesmír je tiež veľmi starý. Z tohto dôvodu je na mieste odmietať vzdialenosť ako významnú premennú pri diskusii o Fermiho paradoxe, ktorý definuje vzdialenosť ako rozpor medzi vysokou pravdepodobnosťou o existencii mimozemských civilizácií a skutočnosťou, že doteraz nemáme akýkoľvek dôkaz o ich existencii.
Štúdia, ktorej autormi sú astronómovia a astrofyzici Jason Wright a Caleb Scharf naznačuje, že aj tie najkonzervatívnejšie odhady civilizačnej expanzie môžu viesť k vzniku galaktickej ríše. Spomínaná simulácia ukazuje proces, keď osamelá technologická civilizácia, ktorá žije v hypotetickej galaxii podobnej Mliečnej ceste, začína proces galaktickej expanzie. Šedé bodky vo vizualizácii predstavujú nezaradené hviezdy, purpurové znázorňujú tie ustálené a biele kocky sú tranzitné hviezdne lode. Počítačový kód a matematickú analýzu tohto projektu vytvoril Jonathan Carroll-Nellenback na Univerzite v Rochesteri.
Vzostup impérií
Všetko sa v simulácii rozbieha pomaly, ale šírenie civilizácie sa skutočne zvýši vo chvíli, keď nabehne sila exponenciálneho rastu. Ale to je len časť pozoruhodného deja. Celý proces trvá miliardu rokov. Znie to ako dlhá doba, ale je to iba niekde medzi siedmimi a deviatimi percentami veku Mliečnej cesty.
Preteky vyhráva pomalosť a stabilita
Východiskovým bodom pre výskum bol model expanzie navrhnutý rovnakými vedcami v roku 2019, v ktorom ukázali, ako aj pomaly sa pohybujúce lode, ako sú tie, ktoré dnes ľudstvo vyrába, dokážu galaxiu osídliť za oveľa kratší čas. Nová simulácia predstavuje príklad, ako by tento proces mohol skutočne vyzerať a ukazuje tempo a fyzický tvar šírenia v galaktickom meradle. Poukazuje tiež na pravdepodobnosť, že v tomto smere budú hrať významnú úlohu hviezdne pohyby. Nový model je obmedzený niektorými pravidlami. Migračné lode sú vypustené každých 10 000 rokov a žiadna civilizácia nemôže existovať dlhšie ako sto miliónov rokov. Lode nemôžu cestovať ďalej ako desať svetelných rokov a rýchlosťou nie vyššou ako desať kilometrov za sekundu, čo je porovnateľné s ľudskými sondami ako Voyager a New Horizons. "Znamená to, že nehovoríme o rýchlo alebo agresívne sa rozširujúcich druhoch a neexistuje žiadny warp pohon ani nič podobné. Existujú iba lode, ktoré fungujú pomocou technológie, aké už dokáže navrhnúť ľudstvo, napríklad solárne panely poháňané lasermi či vesmírne lode s veľmi dlhou životnosťou," vysvetľuje Wright.
Lepšie chápanie Fermiho paradoxu
Za týchto podmienok sa celá vnútorná časť simulovanej galaxie usídlila za miliardu rokov. Astronóm však pripomenul, že naša galaxia je stará viac ako desať miliárd rokov, takže sa to mohlo stať mnohokrát, aj pri týchto parametroch. Wright pripustil, že simulácia sa opiera o veľmi jednoduché predpoklady. V súlade s tým teraz pracujú na jej realistickejšej verzii, ktorá umožní väčšie variácie týchto parametrov a zároveň umožní civilizáciám, aby sa zlepšili alebo zhoršili pri medzihviezdnom cestovaní. Štúdia vylepšuje chápanie Fermiho paradoxu v tom, že ak existujú vesmírne druhy, potom majú dostatok času na osídlenie celej galaxie, a to aj bez sci-fi trikov, akými je warp pohon.
